Keďže sa už šiesty týždeň spoločne zamýšľame nad príčinami, prečo je v IT tak málo žien, nemožno nespomenúť nedostatok úspešných ženských vzorov, ktoré nám zídu na um, keď príde reč na technológie.
Poľský europoslanec priamo v Európskom parlamente v roku 2017 prehlásil, že ženy by mali zarábať menej, lebo sú slabšie, menšie a majú nižší intelekt. S argumentami pokračoval pred sálou, kde sa naňho vrhli novinárky a neštítil sa vyvracať ani zásluhy jeho rodáčky Marie-Curie Sklodowskej, za ktoré bola odmenená dvomi Nobelovými cenami a prisúdil ich jej manželovi. Za tento priestupok bol suspendovaný na 10 dní a penalizovaný vo výške 30-dňovej mzdy. Tiež sa pýtate, ako človek s takýmito názormi môže sedieť ďalej v Európskom parlamente? Ja sa však pýtam, aké mená by som mu v snahe argumentovať vymenovala ja?
Ženy vo vede, doktorandky na technických fakultách či ženy vo vedení spoločností tvoria už naozaj len mizivé percentá. Aj slovenským startupom dominujú muži, v roku 2016 až 75 % oslovených začínajúcich firiem nemalo v radoch zakladateľov zastúpenú ani jednu ženu (prieskum KPMG). O tom, že slovenské ženy v IT predstavujú na technických pozíciách len 9,2%, sme si povedali minulý týždeň a tiež to, že je to najmenší pomer spomedzi všetkých krajín EÚ.
O absencii ženských vzorov niet pochýb, keďže v rámci prieskumu na dvoch slovenských technických fakultách až 37% dievčat a 42% chlapcov nevedelo uviesť žiadnu ženu v IT ako vzor. 16% dievčat a 19% chlapcov poznalo jednu. Objavili sa mená ako Marie Curie (uviedla ju tretina respondentov, ktorí vedeli uviesť príklad), Izabela Textorisová (prvá slovenská botanička, hovorila šiestimi jazykmi), Hedy Lamarr (jedna z najatraktívnejších rakúskych a amerických herečiek prvej polovice minulého storočia, preslávila sa aj svojím prínosom v oblasti bezdrôtovej komunikácie). Žiadna z týchto slávnych žien nebola zo súčasnosti, spomínané ženy žili pred takmer 100 rokmi!
Mená významných žien zo sveta vedy a technológií
Chýbajú nám teda ženské vzory úspešných ajťáčok, start-upistiek, vynýlezkýň a vedkýň z histórie i zo súčasnosti. A tiež z našich rodín. Tak schválne, aké ženy z tejto oblasti by ste vedeli vymenovať? Zo školy si, rovnako ako novinárka oponujúca europoslancovi, najčastejšie spomenieme práve na Marie Curie-Sklodowsku, známu poľskú fyzičku a chemičku, ktorá sa preslávila svojimi objavmi v oblasti rádioaktivity a získala za ne dve Nobelove ceny. Jej meno nám rezonuje z periodickej tabuľky chemických prvkov, no neviem, či si k jej menu vieme priradiť aj jej príbeh. Možno ste počuli aj o spomínanej Hedy Lamarr, ktorá položila základy pre dnešné bezpečné WiFi, GPS a Bluetooth.
Vedeli ste napríklad, že aj také úspešné a mocné političky ako bola Margaret Tetcherová a akou je Angela Merkelová pôvodne vyštudovali prírodovedný smer ako fyzikálne chemičky? Učí sa v školách o Jocelyn Bellovej, objaviteľke kozmického majáku či o Ade Lovelace, Byronovej dcére, anglickej matematičke a spisovateľke? V jej poznámkach bol rozpoznaný prvý algoritmus (dnes známy ako loop) a položila základy pre viaceré súčasné princípy kódu, vďaka čomu je pokladaná za prvú programátorku v histórii.
Škoda, že mnohé študentky nepoznajú súčasné slovenské vedkyne, akou je napríklad molekulárna biologička Monika Gullerová, ktorá má patentovaný objav vypínania negatívnych génov v DNA a ktorá získala dvojmiliónový grant na zriadenie vlastného laboratória v Oxforde. Nečudo, aj mne dalo práce nájsť v knižniciach zmienku o ženách zo Slovenska, ktoré niečo dokázali. Okrem Google odporúčam skvelo spracovanú encyklopédiu od Iva Krausa, Ženy v dějinách matematiky, fyziky a astronómie alebo príbehy súčasných šikovných Slovákov a Sloveniek spoza hraníc s názvom Naši a svetoví od Ľubice Hargašovej.
Nedávno som čítala komentáre na jeden rozhovor so mnou na tému žien v IT. Jeden údajný IT-čkár sa vyjadril, že ženy na inovácie jednoducho nemajú. Vraj síce majú potenciál práčku používať, nie ju vymyslieť. Možno, keby sa na školách viac učilo o ženách – inovátorkách, takýto nezmysel by z neho nevypadol.
Dajme si záväzok, že keď sa opäť stretneme s názorom, že žena vo vede a IT je sci-fi, budeme vedieť z rukáva vysypať aspoň tucet inovátoriek, a to nielen v oblasti informačných technológií, bez ktorých vynálezov by náš svet nebol tým, čím je. Tu je ťahák: Letitia Geer – injekčné striekačky, Alice Parker – centrálne plynové kúrenie, Josephine Cochran – umývačka riadu, Tabitha Babbitt – cirkulárka, Ida Forbes – boiler, Marion Donovan – jednorázové plienky, Florence Parpart – elektrická chladnička, Maria Beasley – záchranné člny, Dr. Mária Telkes – solárne kúrenie, Margaret A. Wilcox – automobilové kúrenie, Elisabeth Magie – Monopoly, Stephanie Kwolek – Kevlar, materiál, z ktorého sa vyrábajú nepriestrelné vesty.
A poďme do súčasnosti. Medzi inšpiratívne ženy, ktoré v Silicon Valley zažiarili na vysokých manažérskych postoch patrí napríklad Susan Wojcicky výkonná riaditeľka YouTube, jej sestra Anna Wojcicky, spoluzakladateľka a CEO spoločnosti 23andMe so zameraním na osobnú genetiku, Angela Ahrendts, senior viceprezidentka obchodu a online predaja v Apple od roku 2014 (predtým 8 rokov CEO spoločnosti Burberry), Diane Bryant senior viceprezidentka a generálna manažérka spoločnosti Intel, Michelle Zatlyn spoluzakladateľka CloudFlare, Jess Lee spoluzakladateľka a CEO módneho portálu Polyvore, Safra Katz, jedna z CEO spoločnosti Oracle, Belinda Johnson, mozog 25-miliardového startupu Airbnb a za zmienku stojí určite aj Stacey Brown-Philpot, ktorej sa podarilo zaujať post CEO v Silicon Valley vo firme TaskRabbit (po desiatich rokoch na manažérskej pozícii v Google) ako prvej černoške. Mimochodom, mentorovala ju priamo Sheryl Sandberg, ktorá je inšpiráciou pre ženy po celom svete, autorkou knihy a globálneho programu Lean In a od roku 2008 prevádzkovou riaditeľkou Facebooku.
O úspešných Slovenkách v IT nájdete pravidelne články na tomto portáli robime.it, v blogu organizácie Aj Ty v IT alebo v magazíne Forbes.
Kde sa o týchto ženách dozvie bežný človek?
Súčasné populárne časopisy nás učia, ako sa obliecť a urobiť si makeup podľa poslednej módy. Dávajú nám tipy, ako zbaliť toho pravého, zasvätia nás do tajov sexu, informujú nás o tom, kto, čo a s kým. Takzvané celebrity udávajú trendy a na Instagrame majú najviac followerov tie “odvážne”, čo najviac odhalia alebo tie, ktorých estetické, no mnohokrát nereálne vnímanie sveta lahodí oku. Hlavne, že si vyberáme spotrebiče podľa farby a nevieme si ani preniesť dáta zo starého na nový telefón. Väčšina žien s tým stále uteká za chlapom.
V časopisoch pre ženy by som privítala viac informácií o najnovších aplikáciách, najhorúcejších technologických novinkách, tzv. gadgets – a tým nemyslím len najnovšie erotické pomôcky a apky na chudnutie. Ak chceme mať v spoločnosti viac žijúcich ženských vzorov z oblasti STEM, malo by sa o nich viac písať a hovoriť aj v komerčných médiách. Časopisy o bývaní by mohli obsahovať prílohy s novinkami z oblasti elektroniky a digitálnych technológií, ktoré už sú súčasťou nášho bežného života.
Mali by sme v nich nájsť rady, ako si zosilniť wifi v dome, nainštalovať “antivirák” alebo porovnať domáce spotrebiče nielen z hľadiska ceny a dizajnu, ale aj technických parametrov. Čo tak rubrika o najnovších mobilných aplikáciách na uľahčenie života v domácnosti? Technologický pokrok sa stal súčasťou nášho každodenného bytia, preto by ženy, a vlastne aj muži, mali byť motivovaní k sledovaniu technologických noviniek rovnako rutinne, ako sa zaujímajú o počasie, či politické dianie.
Ak nie škola, tak aspoň firmy by mali predstavovať úspešné profesionálky zo svojich organizácií. A nielen formou jednorázovej tlačovky, ale na pravidelných verejných besedách alebo prednáškach či priamo na základných, stredných a vysokých školách. Mladá generácia potrebuje spoznať viac Sloveniek s domácimi aj zahraničnými skúsenosťami a ich reálne pracovné úspechy zladené so súkromným životom.
Predchádzajúce články zo série 7 dôvodov, prečo je v IT tak málo žien:
