Nerodíme sa ako ajťáčky, stávame sa nimi

653
Ženy vs muži
Ženy vs muži

I keď je výrok slávnej aktivistky za ženské práva Simone de Bevauoir “Nerodíme sa ako ženy, stávame sa nimi” citovaný v každej druhej feministickej knihe, nebola by som objektívna, ak by som nedodala, že ho medzičasom veda čiastočne vyvrátila.

S niečím sa už ako ženy predsa len rodíme. Ale naozaj nie sme technické typy? To fakt na matematiku či informatiku nemáme bunky? Týmito témami som sa zaoberala nie len v rámci písania knihy Ženský algoritmus, ale počas môjho hľadania odpovede na otázku, prečo je v IT tak málo žien. Identifikovala som sedem dôvodov a každý týždeň sa zaoberáme jedným z nich. Tentokrát som si vzala pod lupu ženský mozog.

V mužskom mozgu sa nepotvrdili o nič silnejšie biologické predispozície na matematiku či technické vedy ako v ženskom, no tento predsudok pretrváva. Že to mužom myslí lepšie, sa našťastie už podarilo vedcom vyvrátiť. No občas sa nájde „expert“ s tvrdením, že to tak nie je.

V roku 2017 zamestnanec Google v Mountain View rozoslal svojim kolegom interné memorandum, kde v skratke hovorí o tom, že Google kladie príliš veľký dôraz na diverzitu. Podľa neho sa investovať do žien podpornými programami neoplatí, keďže im na IT aj tak chýbajú biologické predpoklady a do tohto odvetvia nepatria. Podobné iniciatívy podľa neho len diskriminujú mužov. Po napomenutí dostal výpoveď za upevňovanie rodových stereotypov a porušovanie kódexu zamestnávateľa. Táto kauza na seba okamžite strhla pozornosť médií aj verejnosti. Dlho však bez práce nezostal. Miesto mu ponúkli vo Wikileaks a pre svojich prívržencov na sociálnych sieťach sa stal oslavovaným mučeníkom.

Väčšie neznamená lepšie, ani pokiaľ ide o mozog

Nie je prvý, kto zverejnil podobné úvahy. Uznávaný americký kresťanský psychológ James Dobson, ktorého publikácie ako Výchova chlapcov a Výchova dievčat našli svoje miesto v státisícoch domácností po celom svete, nabáda rodičov, aby vychovávali svoje dcéry a synov podľa ich prastarého predurčenia. Používa štatistiky poukazujúce na nízky pomer žien v pozíciách CEO, senátorov, prezidentov, vedcov, aby ukázal, že nám ženám podobné uplatnenie naše biologické usporiadanie a anatómia jednoducho nepredurčujú.

Tvrdí, že výhodou fyzických odlišností od žien pre mužov je, že „vďaka vyššej špecializácii ich mozgu dosahujú spravidla lepšie výsledky v matematike, v prírodných vedách, v priestorovom myslení, v logike a analogickom uvažovaní. Preto je medzi architektami, matematikmi a prírodovedcami väčšina mužov.“ Aha, čiže nie preto, že v histórii ľudstva majú ženy konečne slobodu vzdelávať sa len posledných 100 rokov.

Pozrime sa však priamo na najnovší vedecký výskum. Verte, či nie, muži a ženy majú podľa posledných výsledkov predsa len rozdielny mozog. „Dlhú dobu neboli rozdiely medzi pohlaviami vedecky preskúmané z obavy, že sa ženy nebudú môcť prehlásiť za rovné mužom. Štandardom mal byť unisex a to platilo aj pre mozog. No predstieranie, ze muži a ženy sú rovnakí, poškodzuje ako ženy tak mužov, ale ubližuje hlavne ženám.

Neustále pretrvávanie mýtov založených na mužskej norme znamená ignoráciu skutočnej odlišnosti žien, toho ako spracúvajú myšlienky, a preto inak chápu a čo je pre ne dôležité. Prijímanie mužskej normy rovnako znamená podceňovanie špecificky ženských predností a nadaní.“, píše psychiatrička a špecialistka na ženský mozog Louann Brizendine vo svojej knihe Proč ženy Myslí Tak, Jak Myslí, a Proč Jednají Jinak Než Muži. Feministky to pritom mysleli dobre – proklamovaním rovnakých biologických predpokladov nám chceli vybojovať (a v mnohých prípadoch úspešne vybojovali) rovnaké práva, aké majú muži. No my máme právo na rovnoprávnosť aj keď si priznáme, že sme iné. Ide len o to neprepadnúť presvedčeniu, že sme horšie.

Citovaná Louann Brizendine je uznávaná lekárka v oblasti neurobiológie a neuropsychiatrie v San Franciscu a je zároveň riaditeľkou Ženskej kliniky hormónov a emócií v USA. Desaťročia sa venovala skúmaniu ženského mozgu a spolu s kolegami prišli na prevratné zistenia, ktoré nemožno ignorovať. Jednak sú to rozdiely v stavbe mozgu, a samozrejme aj v skladbe hormónov, ktoré nás počas života ovplyvňujú.

Predná mozgová kôra, zodpovedná za rozhodnutia, ale i starosti, je u žien väčšia než u mužov. Prefrontálna kôra, ktorá zmierňuje emócie, je u žien tiež väčšia, navyše sa vyvíja o jeden až dva roky rýchlejšie, než u mužov. Rovnako je aktívnejšia aj insula, teda centrum pre spracovanie emócií. Hypotalamus má pod taktovkou hormóny a u žien začína fungovať o niečo skôr než u mužov. Amygdala, náš pramozog a jadro inštinktov je naozaj väčšia u mužov. Nám jej činnosť krotí prefrontálna kôra, ktorú máme väčšiu. Hypofýza je v prípade žien zodpovedná za produkciu hormónov plodnosti, tvorbu mlieka a materského pudu. A ďalšia časť, ktorú máme väčšiu my, je hipokampus. Ten drží pohromade naše spomienky, rovnako ako ženské okruhy pre reč a vnímanie emócií iných.

Fyzicky je síce mužský mozog väčší o asi 9%, keď sa vezme do úvahy veľkosť tela, ale štyri z jeho siedmych podstatných centier majú väčšie ženy. Výkon mikroprocesora neurčujú jeho rozmery a rovnako je to s mozgom. Jeho veľkosť bola kedysi chápaná ako znak mentálnej kapacity, avšak zistilo sa, že ženy majú dokopy rovnaký počet mozgových buniek, len ich máme uložené v menšom priestore. V súťaži o lepší mozog považujem túto správu za najpodstatnejšiu.

Mikroskop a magnetická rezonancia odhalili, že rozdiely medzi mužským a ženským mozgom sú komplexné. Napríklad v rečovom a sluchovom centre majú ženy o 11% neurónov viac než muži. Tomu vďačíme nielen za to, že denne povieme 20 000 slov, čo je o 14 000 viac, než muži, tiež to znamená, že v priemere sú ženy lepšie vo vyjadrovaní pocitov a ľahšie si pamätajú citovo vypäté udalosti, čo nám neslúži vždy na úžitok. Mozog je odlišný u dievčatiek a chlapcov už v maternici.

A tiež je pravda, že dievčatá začínajú hovoriť skôr než chlapci, čítajú v priemere rýchlejšie a taktiež menej často trpia parciálnymi „dys-poruchami“ intelektu, akými sú dyslexia, dysgrafia či dyskalkúlia. Oproti tomu muži majú v mozgu dva a pol krát viac priestoru na sexuálnu túžbu a tiež majú väčšie mozgové centrá agresie a akcie. „To je dôvod, prečo niektorí muži prejdú behom niekoľkých sekúnd z ničoho rovno do bitky, zatiaľčo mnoho žien by skúsilo urobiť čokoľvek, aby konflikt zmiernilo. Duševný stres z konfliktu si ženy zapíšu do mozgu oveľa hlbšie.“, tvrdí Brizendine.

Z výskumov ďalej vyplynulo, že dievčatá, ale nie chlapci, potrebujú vzájomné okukovanie, snažiť sa čítať z tvárí a zafarbenia hlasu. Dievčatká v maternici nezažili vlnu testosterónu, ktorá čiastočne maže centrá pre komunikáciu, pozorovanie a spracovanie pocitov, takže majú lepší potenciál túto schopnosť po narodení rozvíjať. Počas prvých troch mesiacov života sa dievčatká zdokonaľujú v očnom kontakte a schopnosť vzájomného pozorovania u nich vzrastie o 400%, zatiaľ čo u chlapcov sa táto schopnosť nezdokonalí vôbec. Dievča počuje širší rozsah zvukovej frekvencie než chlapec, a preto už ako dieťa vycíti mierne napätie v hlase svojej matky, zatiaľ čo jej brat varovný tón nedokáže zachytiť. Ehm, dúfam, že toto nebude slúžiť ako ospravedlnenie pre neposlušných synčekov, ale tak hovorí výskum.

Vedci zaznamenali, že už v reči dvoj- až päťročných detí sú to dievčatá, ktoré obvykle navrhujú spoluprácu tým, že začnú vetu slovom „poďme“ (Poďme sa hrať na obchod!). Pre dievčatá je typické, že používajú reč, aby dosiahli zhodu a ovplyvnili ostatných, bez toho, aby im povedali, čo majú robiť, čím sa podieľajú na rozhodnutiach spoločne, s minimálnym nátlakom, spormi a bez nutnosti určovania rolí. Často dávajú najavo súhlas s návrhom kamarátky. A keď majú vlastný návrh, podajú ho vo forme otázky (Ja budem pokladníčka, dobre?).

Vďaka hormónom a génom im ich mozog vraví, že medziľudské vzťahy sú základom všetkého. Chlapci síce vedia, ako použiť tento spolupracujúci štýl reči, ale výskumy ukazujú, že ho väčšinou nepoužívajú. Naopak, častejšie používajú reč, aby druhých ovládali, niečo vybavili, chválili sa, zastrašili či zmarili pokus ostatných niečo povedať. Nie je na tom nič zlé, je to pre nich prirodzené. Vďaka tomu sa neboja riskovať konflikt a súperenie je súčasťou ich osobnosti. Často ignorujú poznámky a požiadavky dievčat.

Treba mať na pamäti, že až 80% žien je hormonálnymi zmenami ovplyvnených len mierne. Je preto neopodstatnené vysmievať sa ženám, že sú zmietané hormónmi. Aj muži majú svoje hormóny, ale tie im nikto nevyčíta. A tak, ako rôzne sa nimi každý muž nechá ovládať, líšia sa aj ženy v rozmanitosti podliehania svojim náladám. Hormón sám o sebe samozrejme nie je príčinou určitého chovania. Hormóny iba zvyšujú pravdepodobnosť, že sa za určitých okolností chovanie prejaví.

Na IT nám špeciálne bunky netreba

Samotný vzťah žien k informačným a komunikačným technológiám nie je podmienený biologicky, ale vyplýva zo spoločenských a historických podmienok. Dokazujú to i rozdiely v zapojení žien do IKT v jednotlivých krajinách. Výrazne viac žien (30-40%) pracuje v IT profesiách v ázijských krajinách ako Malajzia, Singapur, Hong Kong, Čína (Shanghai), Taiwan, Južná Kórea alebo India, ktoré neboli v dobe nástupu nových informačných technológií industriálne rozvinuté a kde sa preto spojenie mužov s technikou nepremenilo na “prirodzené”, ako to bolo v mnohých vyspelých krajinách, ktoré sa v súčasnosti usilujú o viac žien v IT.

Ďalším príkladom vplyvu spoločenských podmienok sú rumunské ženy, ktoré excelujú v technológiách čiastočne aj kvôli tvrdej komunistickej minulosti krajiny. Rovnako ako vtedy u nás, kto nechcel pracovať, šiel jednoducho do väzenia. Matkám nebolo umožnené ostávať doma s deťmi. Povzbudzujúce heslá hlásali, že ich krajina potrebuje. Vedkyne, inžinierky, žeriavničky a zváračky boli propagované na titulných stránkach novín a časopisov. Skúsené profesionálky a profesionáli klonovali západné produkty ako autá a počítače, ktoré boli na lokálnom trhu nedostupné a to so zreteľom na čo najnižšie náklady, aby si ich mohli ľudia dovoliť. Spomedzi krajín EÚ je to práve Rumunsko, ktoré má dnes najvyšší pomer študentiek rozhodnutých pre IT.

Na Univerzite v Bukurešti, ktorá sa považuje za jednu z najlepších v Rumunsku, minulý rok tvorili až polovicu študentov zapísaných na matematiku dievčatá. Obsadili tiež 31% stoličiek v odbore Počítače a informačné technológie a 25% sa rozhodlo pre informatiku (Computer Science). Tento pomer sa neskôr odráža aj v pracovnej sfére, kde až tretinu technických pozícií obsadzujú ženy. Niektorí rumunskí zamestnávatelia sa dokonca vyjadrili, ze na IT pozíciách ženy preferujú, keďže sú vraj dôkladnejšie, trpezlivejšie a majú väčší zmysel pre detail. Rumunky za sebou zanechávajú hlboké stopy aj vo svete IT. Príkladom je profesorka elektrotechniky a informatiky Daniela Rus, ktorá sa ako prvá žena stala riaditeľkou najväčšieho výskumného laboratória na MIT (Massachusetts Institute of Technology).

Rodíme sa so ženským mozgom, ktorý funguje svojím vlastným spôsobom a ovplyvňuje to, ako vidíme, počujeme, cítime a akú máme chuť. To však stále neznamená, že na IT nemáme bunky. Už vieme, že základom pre usporiadanie mozgu sú gény a hormóny, ale nemali by sme zabúdať na jeho ďalšie formovanie, ktoré je výsledkom interakcie s ostatnými ľuďmi. Vieme dosť na to, aby sa uzavrela diskusia o tom, či má na vývoj detí vplyv len príroda alebo je to výchova. Nekompromisne sa na ňom prejaví oboje. To, čo rodičia očakávajú od svojich dcér a synov, hrá však v rozhodovaní sa pre ich povolanie dôležitú rolu. A o tom, prečo práve rodičia potrebujú viac informácií o tom, aké možnosti ich deťom otvára digitálny svet, budem písať nabudúce.

Predchádzajúce články zo série 7 dôvodov, prečo je v IT tak málo žien:

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 6 200 ITečkárov dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov. ( Viac informácií. )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.