Snazim sa trochu zmenit zameranie, preto som sa naucila novy programovaci jazyk. Vsade na mna pozeraju, ako na debila, ze som sa nieco naucila sama (mam aj kurzy a certifikaty z nich). Do tych kurzov som investovala celkom dost penazi a este viac volneho casu a nikde neocenili moju snahu. Takmer nikde mi nedali ani sancu dokazat na nejakom projekte, ci ten jazyk viem. Tak som zacala trochu klamat, ze sme ten jazyk pouzivali aj na skole. Az potom ma zacali brat vaznejsie. WTF, pritom v skole nas nenaucili takmer nic. Este stale som nedostala pracu, ktoru chcem, ale aspon sa to uz niekam pohlo. Akoby som bola do konca zivota odsudena robit len tu jedinu profesiu, s ktorou som aj po skole zacala, pretoze som este presne nevedela, co chcem. Pritom technologie sa stale menia a firmy by mali ocenit ludi, co su schopni sa ucit nove veci. Rozmyslam, ci to ma vobec zmysel. Ci je to vobec mozne na Slovensku.

Vďaka za projekt, ktorý odelil zrno do pliev.  Vážení, som na šrot. Týždeň nábehu systému, 20 hodín práce denne. Predtým 4 – 5  mesiacov príprav. Oddychujem, a ešte stále som v stave iba jedlo a spánok. Prvé dva dni som si nebola schopná vybrať peniaze z bankomatu, lebo  som zabudla PIN. Odhadla som všetky úzke hrdlá a všetky problémy pri nábehu. Čo som mohla, to som pripravila. Prekonala som všetko, čo som si kedy myslela a zdola som svoj Everest. Moje sny (reálne v spánku) sú momentálne o tom, že komplet všetkých manažérov posielam do pikaču s pozdravom kuričova žena v češtine (aka choť topiče). Ale dala som to. Utvrdila som sa v tom, že  moja Maslowova pyramída je v poriadku. Robím to, čo ma baví. A to je našťastie také komplikované, že si to robím po svojom. A manažéri iba zabezpčujú powerpoint, maily a jiru. Celý život som sa držala stranou, bavilo ma riešiť problémy a navrhovať riešenia. Pri strete s testosterónom som ustúpila, lebo mne išlo o riešenie. Kľudne som prenechala vavríny iným ľuďom. Stále som chcela dokázať, že som dobrá, študovala som a púšťala som sa do vecí, ktoré nikto iný nechcel. Po 20 rokoch som sa dostala do pozície, kde si ma ľudia z vysokého manažmentu žiadajú na riešenie projektov. Kde sa mi dostáva pochvala (každý z IT vie, že useri iba kritizujú). Prišlo to odrazu, nenormálne diskrétne. Jeden deň = 0, druhý deň = 1. Zrazu zistíš, že tvoje riešenia sa používajú ako doporučenie pre ďalšie vylepšenia. A správcovia IS vedia identifikovať časť Tvojich funkcií, lebo citujem “to dáva logiku”. Zrazu Ťa všetci pozývajú do teamu, a veselo cicajú z Tvojich nápadov. Máte niekto podobný zážitok? Je to neuveriteľný pocit, byť “influencer”a udávať smer. Po 20 rokoch nenápadnej, ale tvrdej práce. Len ja neviem, čo…

Why I won’t work a developer job anymore  

Ja som zasa mal kamosa, ktory pocital riadky, ked mal upravit hodnotu na 56 riadku v konfiguraku.

Predstav si, mal som spolubývajúceho ktorý písal kód v poznámkovom bloku (python). Mlátil space 4 a viac krát.

Ahojte kolegovia pracujúci v IT na Slovensku. Rád by som Vás oboznámil s mojou dilemou, ktorá ma už istý čas ťaží a chcel by som poprosiť o radu skúsenejších, hlavne životom ostrieľaných…. “Niečo na páske(1000 v hrubom) a zvyšok ti dám na ruku”. Tak takto vyzerá asi spôsob môjho príjmu. Tak vážení, tento rok budem mať 26 rokov. Som programátor a pracujem už 5 rokov na TPP pre jednu nemenovanú firmičku, ktorá outsourcuje ľudí v komerčnom prostredí a pôsobí všelikde od Tatier k Dunaju. Nieže by som bol s výškou môjho celkovo prijatého platu nespokojný, skor ma začína trápiť, že už dosť dlhú dobu sa podieľam na tomto “podvádzaní”. Ale keďže mám sklony ku chamtivosti, peniaze mi dokážu zapchať v tomto prípade hubu. A tak mi neostáva nič iné len každý mesiac dodať to čo odomňa očakávajú, prijať tučnú obálku (veľa krát to ani nieje v obálke, ale len tak vytiahnuté z vrecka štýlom koľko ti to mám vlastne dať?) a následne bežím na pobočku za tetuškou, nech mi to vloží na môj bežný účet. A medzi tým mi cikne v PUSH notifikácii, že mi prišla “výplata” z pásky. Žiaľ musím vás ubezpečiť, že s platom som spokojný a v čistom takto poberám dokopy vysnivaný plat mnohých ľudí. Dokážem si z toho dosť veľa ušetriť, prípadne investovať. Nemám sa ským o tomto rozprávať, keďže nechcem aby moji blízky alebo kolegovia(aj keď si myslím že sú na tom podobne) o takomto fungovaní vedeli. Prosím vás ľudia chcem vedieť aspoň názor pár jednotlivcov. Čo si o tom myslíte? Bolo by lepšie prejsť na úplne legálnu cestu a tým pádom poberať v čistom oveľa menej? V čom sú podľa vás najvačšie negatíva, ktoré sa ma môžu dotknúť? Ďakujem za všetky Vaše názory a postoje, ktoré sa so mnov rozhodnete zdieľať. s pozdravom

Pracujem ako programátor. Môj šef, ktorý je aj majiteľ firmy takmer s mnou nekomunikuje. Stretávame sa iba občas, kedy mi povie čo mám robiť, bež špecifikácie a na ďalšom stretnutí zkritizuje, že si to predstavoval inak. Podľa mňa nie som jediný, komu je “abstinencia” vo firme vadí, nielen z pracovných, ale aj ľudských dôvodov vadí. Motivácia a atmosféra vo firme je o ničom. Stretli ste sa s niečim takým? Ako ste to vyriešili?

Poznám len jednu platformu a aj to tak na 50%. Moja práca ma baví. Pochopenie požiadavky, návrh riešenia, implementácia (alebo odkomunikovanie s developerom, keďže neprogramujem takmer vôbec, a keď hej tak to aj tak doseriem), support toho či onoho, to všetko robím rád a myslím si, že mi to aj celkom ide. Minimálne dávam ostatným sem tam dojem, že mi to ide. Inak som debil. Zábudlivý, nezodpovedný, nepozorný, debil. Skúsil som všetky možné techniky na a to-do listy ale všetky sú mi zbytočné, lebo nemám disciplínu. Pípne mi pripomienka, prečítam si ju a zabudnem. Zákazník mi povie, čo treba urobiť, odíde a ja zabudnem. Nemám poškodený mozog (asi), ale vždy začnem hneď riešiť niečo iné. Neprokrastinujem. To je vedomé odkladanie práce. Ja neviem o tom, že nejakú mám. Dokážem celý deň zo zvedavosti študovať nejaký problém bez toho aby mi prišlo čudné, že nemám žiadne iné tasky. Samozrejme, že to ľudí, s ktorými robím serie. Volajú ma Dory. Nemám im to za zlé. Som extrémne nepozorný. Či veci robím na poslednú chvíľu alebo nie, robím veľmi veľa chýb. Lebo mne sa to nechce robiť poriadne a kontrolovť. Nikdy som to nerobil. Lebo som debil. Ako som mal z diktátu vždy päťku, lebo som si ho po sebe neprečítal (gramatika je moja veľmi slabá stránka, ale minimálne by som si všimol, že mi v každej vete vypadlo písmeno alebo celé slovo), tak pri každej migrácii alebo importe dát si ich po sebe nesktontrolujem, či sa tam naozaj importli správne. Neviem či najhoršie alebo najlepšie na tom je, že na konci je to vždy všetko v pohode. Vždy sa to nejak podarí, nejak stihne, ututle, usmejem sa, poviem par krát “my apologies” alebo “I’m sorry” a nakonci dňa mi ešte niketo povie, že aké super, že som to spravil tak rýchlo. To že…

Dobrý deň, mám 22 roky a skončil som Bc. štúdium v úplne inom odbore ako IT. Nijakým zázrakom ma prijali na Ing. štúdium (FIIT STUBA) a dali mi jeden (konverzný) ročník na to aby som absolvoval tie najtajnejšie predmety, čo oni majú počas Bc. štúdia. Som to nezvládol…   A teraz mám dilemu 1. Začať študovať úplne od prvého ročníka ? 2. Nájsť si kurz alebo stáž ? Nechcem isť do IT sveta len kvôli peniazom, baví ma programovanie a toto chcem robiť celý život. Ready to work for free! Čo by ste robili v takom prípade? Ďakujem.

Robím programátora už 18 rokov. Za tie roky som robil na projektoch, k akým sa mnohí iní počas svojej kariéry vôbec nedostanú. Kdekoľvek som robil, vždy som si vyslúžil uznanie a rešpekt. Nikdy som nebol žiaden IT guru, alebo vizionár, ale vždy som patril k najproduktívnejším ľuďom v tíme. Nikdy som nemal problém učiť sa nové veci. Nazbieral som toľko skúseností, že dnes som prvý na rane keď treba riešiť nejaký náročnejší problém, refaktorovať, optimalizovať, analyzovať, … A čo z toho mám? Na krku hypotéka za malý byt, dlhy v banke, existenčný stres z toho ako uživiť rodinu. Auto si musím požičiavať od rodiny. Na dovolenke s rodinou som nebol už 7 rokov, lebo si ju nemôžem dovoliť. Vo väčšine západných krajín, je rozdiel medzi platom absolventa (juniora) a seniora dvoj až trojnásobok. V Londýne to môže byť až štvornásobok. Viem rozhodol som sa ostať na Slovensku a neočakávam, že budem mať nemecký, alebo londýnsky plat. Ale zistil som, že rozdiel medzi mojim platom a platom juniora, ktorý pred rokom skončil školu je cca 400€ v hrubom. Príde mi to veľmi nespravodlivé. Keby som zarábal raz toľko ako absolventi, bol by som spokojný, a ani zďaleka by to nebol západniarsky  plat. Ale vyzerá to, že 18 rokov skúseností nič neznamená. Dokonca zisťujem, že pre niektoré firmy som už starý. Mám z toho depresiu. Necítim sa starý. Cítim sa na vrchole svojej kariéry. Viem, že niektorí moji kamaráti zarábajú o trošku viac ako ja. Je to síce stále smiešny plat a porovnaní s tým koľko za vás zinkasuje firma od zákazníka, ale čo už. Moja firma inkasuje od zákazníka 2-3 násobok mojej hrubej mzdy. Keď som si popýtal vyšší plat, tak mi šéf povedal, že keď chcem zarábať viac, musím ísť do inej firmy. Tak pôjdem.