Rád dělám weby, ale nesnáším CSS

Rád dělám weby, ale nesnáším CSS

Viem , že to mnohých okolo mňa frustruje. Ešte horšie je, … …. že v tom mienim pokračovať !!!! Tak šťastné a pokojné a hlavne veľa zdravia. Gavro. P.S. Síce som , ale prihlásiť sa mi sem pod mojím kontom nepodarilo … tak to so mnou nebude také hrozné , digitálne tu vlastne nie som…..

Niekedy píšem komentáre typu: #DOLEZITE UPOZORNENIE: mozete si mysliet ze tato funkcia je zastarala a je k nicomu a nic nerobi a asi aj mate pravdu. Ale z nejakeho dovodu vzdy ked ju zmazeme cely program spadne a nevieme preco, tak ju nemazte!!!!!!!!!!

“Je to na 100% fixnuté! Bug je odstranený.” to hovorím, aj ked som si nie istý či je to opravené alebo nie

Keď sa ma šéf pýta prečo to nefunguje, moja odpoveď: Včera to fungovalo, neviem čo sa stalo !?

Poznáš to: naposledy keď som to testoval to fungovalo.

Snazim sa trochu zmenit zameranie, preto som sa naucila novy programovaci jazyk. Vsade na mna pozeraju, ako na debila, ze som sa nieco naucila sama (mam aj kurzy a certifikaty z nich). Do tych kurzov som investovala celkom dost penazi a este viac volneho casu a nikde neocenili moju snahu. Takmer nikde mi nedali ani sancu dokazat na nejakom projekte, ci ten jazyk viem. Tak som zacala trochu klamat, ze sme ten jazyk pouzivali aj na skole. Az potom ma zacali brat vaznejsie. WTF, pritom v skole nas nenaucili takmer nic. Este stale som nedostala pracu, ktoru chcem, ale aspon sa to uz niekam pohlo. Akoby som bola do konca zivota odsudena robit len tu jedinu profesiu, s ktorou som aj po skole zacala, pretoze som este presne nevedela, co chcem. Pritom technologie sa stale menia a firmy by mali ocenit ludi, co su schopni sa ucit nove veci. Rozmyslam, ci to ma vobec zmysel. Ci je to vobec mozne na Slovensku.

Vďaka za projekt, ktorý odelil zrno do pliev.  Vážení, som na šrot. Týždeň nábehu systému, 20 hodín práce denne. Predtým 4 – 5  mesiacov príprav. Oddychujem, a ešte stále som v stave iba jedlo a spánok. Prvé dva dni som si nebola schopná vybrať peniaze z bankomatu, lebo  som zabudla PIN. Odhadla som všetky úzke hrdlá a všetky problémy pri nábehu. Čo som mohla, to som pripravila. Prekonala som všetko, čo som si kedy myslela a zdola som svoj Everest. Moje sny (reálne v spánku) sú momentálne o tom, že komplet všetkých manažérov posielam do pikaču s pozdravom kuričova žena v češtine (aka choť topiče). Ale dala som to. Utvrdila som sa v tom, že  moja Maslowova pyramída je v poriadku. Robím to, čo ma baví. A to je našťastie také komplikované, že si to robím po svojom. A manažéri iba zabezpčujú powerpoint, maily a jiru. Celý život som sa držala stranou, bavilo ma riešiť problémy a navrhovať riešenia. Pri strete s testosterónom som ustúpila, lebo mne išlo o riešenie. Kľudne som prenechala vavríny iným ľuďom. Stále som chcela dokázať, že som dobrá, študovala som a púšťala som sa do vecí, ktoré nikto iný nechcel. Po 20 rokoch som sa dostala do pozície, kde si ma ľudia z vysokého manažmentu žiadajú na riešenie projektov. Kde sa mi dostáva pochvala (každý z IT vie, že useri iba kritizujú). Prišlo to odrazu, nenormálne diskrétne. Jeden deň = 0, druhý deň = 1. Zrazu zistíš, že tvoje riešenia sa používajú ako doporučenie pre ďalšie vylepšenia. A správcovia IS vedia identifikovať časť Tvojich funkcií, lebo citujem “to dáva logiku”. Zrazu Ťa všetci pozývajú do teamu, a veselo cicajú z Tvojich nápadov. Máte niekto podobný zážitok? Je to neuveriteľný pocit, byť “influencer”a udávať smer. Po 20 rokoch nenápadnej, ale tvrdej práce. Len ja neviem, čo…

Why I won’t work a developer job anymore