Už štvrtý týždeň sa venujeme téme nízkeho zastúpenia žien v oblasti informačných technológií. Pozreli sme sa spoločne bližšie na jeho príčiny a prešli si stručne históriou, kde sa ukázalo, aký obmedzený prístup mali ženy k vzdelávaniu.
Vysvetlili sme si, aký vplyv má na deti spoločnosťou predurčené rozdeľovanie hračiek na “dievčenské” a ”chlapčenské”. Minulý týždeň sme zaostrili pozornosť na najnovšie výskumy ohľadom ženského mozgu, ktorý vyvracia akékoľvek teórie o tom, že na matematiku alebo informatiku máme horšie predpoklady ako muži. Napriek tomu, stále veľa rodičov verí, že dievča sa za počítač jednoducho nehodí a nevedia si ju predstaviť sedieť v laviciach priemyslovky či technickej fakulty. A keďže sa ukazuje, že na výber študijného odboru u dievčat majú najvýraznejší vplyv práve rodičia, mali by mať správne informácie o tom, aké možnosti ponúka ich deťom digitálny svet. Evidentne ich totiž všetci nemajú.
Nútiť deti do matematiky vyvolá opačný efekt, ale ukázať im hravou formou, že matematika či fyzika je súčasť nášho každodenného života, môže pomôcť nasmerovať záujem na to, čo má v dnešnej spoločnosti veľké uplatnenie. No rodičia často nemajú informácie o súčasnom trhu vyhladnutom po IT pracovníkoch. Prieskum na dvoch slovenských technických fakultách ukázal, že až 39% dievčat od štúdia technického smeru odrádzalo ich okolie, v porovnaní s 17% chlapcov. Ak vyše tretina respondentiek bola odhováraná a napriek tomu si technický smer vybojovala, kto vie, aký výsledok by priniesol prieskum u študentiek z netechnickým zameraním. Koľké z nich sa nechali presvedčiť a na technický smer nakoniec rezignovali aj napriek záujmu? Spoločné argumenty odhovárania dievčat aj chlapcov boli vysoká náročnosť štúdia či limitované uplatnenie v danej špecializácii. Tento nezmyselný argument rodičov ma dvíha zo stoličky.
Stretla som sa už s mnohými ženami, ktoré pracujú v IT a predsa technickú fakultu nevyštudovali. Je to taký slovenský paradox, ale väčšina dievčat, ktoré majú vzťah k matematike, fyzike či štatistike skončí na ekonomických fakultách. Nie vždy pod vplyvom rodičov. Aj mne sa svojho času zdala táto voľba najpraktickejšia. Informatiku sa vyberú študovať tie odvážne, ktoré sa neboja byť v menšine (tvoria priemerne 10% študentov), majú správny “ciťák”, že tento smer má obrovský potenciál a veľmi často nie sú prvé z radov svojej rodiny, ktoré sa týmto smerom vybrali.
Podľa slovenského prieskumu Update z roku 2007 sa ako jeden zo silných motivačných faktorov pri výbere technického študijného odboru u dievčat vykryštalizoval vplyv otca, matky, učiteľky alebo priateľov. Tiež zavážila skutočnosť, že v rodine bol člen so vzdelaním s podobným zameraním, najčastejšie otec, ale pre 30% dievčat to bola práve mama. To je aj prípad testerky Majky, s ktorou som pracovala a ktorá sa rozhodla pre Fakultu elektrotechniky a informatiky aj preto, že jej mama na gymnáziu učila informatiku. Podobne Mária, ktorá vyštudovala kybernetiku až po doktorát, je dcérou prvej vysokoškolskej profesorky – ženy na Technickej univerzite v Košiciach. A tých príkladov existuje omnoho viac.
Rodičia mnohých úspešných ľudí majú spoločné, že svoje deti naučili vo voľnom čase siahnuť radšej po knihe než po televíznom ovládači. Vytvorili im podmienky na adekvátne vzdelanie, aby im umožnili sa v ich talente rozvíjať. Podporili ich finančne, motivovali, venovali deťom čas a energiu, investovali do ich rozvoja formou mimoškolských aktivít, logických hračiek, literatúry, zabezpečenia počítača a kurzov nad rámec bežného školského vzdelávania. V prvom rade však menej vychovávali a viac žili to, čo chceli svojim deťom odovzdať. Nie je to len o peniazoch. Pokiaľ ide o technológie, za posledných desať rokov sa počítače, tablety a smartfóny stali finančne omnoho dostupnejšie. Wifi už nemusíme naháňať, to skôr ono naháňa nás. Súčasné základné školy a knižnice sú dostatočne vybavené počítačmi. Na našich školách je v priemere jeden počítač na sedem žiakov, čo je na úrovni európskeho priemeru. S prístupom k technológiám by tak nemal byť problém ani v rodinách, kde financií nie je dosť.
Snom väčšiny rodičov je, aby ich dieťa malo vysokú školu. V dnešnej dobe však inžiniersky diplom pomaly stráca cveng. Viac, než na kúsku papiera zaváži na kvalite vzdelania a možnostiach uplatnenia. Portál profesia.sk nedávno uverejnil aktuálny rebríček slovenských vysokých škôl podľa uplatnenia na trhu práce. Na čelo sa dostali Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská technická univerzita a Technická univerzita v Košiciach. Keď si zaostríme na jednotlivé fakulty, podľa rebríčka majú až štyri z piatich najperspektívnejších súvis s informatikou. Náhoda? Nie. Nezamestnanosť v oblasti IT je prakticky nulová. Je pravda, že väčšina pracovných príležitostí je kumulovaná do najväčších miest, no musíme trochu zmeniť mentalitu. Všade na svete ľudia dochádzajú za prácou aj hodiny, len u nás je ešte stále dosť takých, ktorým sa zdá z Prešova do Košíc ďaleko (30 minút). Výhodou IT však je, že je to jedno z mála odvetví, ktoré nepozná geografické hranice a umožňuje široké možnosti aj na prácu z domu. Vzdialenosť prestáva byť problémom, nevyhnutnosťou je však rýchly internet.
Pri súčasnom nedostatku pracovníkov na trhu informačných technológií už prestáva byť diplom nevyhnutnou požiadavkou a viac sa hľadí na to, čo človek vie a aké má za sebou skúsenosti. Spomeňme si na Gatesa, Jobsa či Zuckerberga, ktorí opustili svoju alma mater, aby sa stali milionármi. Určite to nie je recept na úspech, ale stojí za zmienku, že rovnako sa na školu vykašľal aj Thomas Edison, Benjamin Franklin, Albert Einstein, John D. Rockefeller, Walt Disney či Richard Branson. Mala som veľa kolegov na Slovensku i v zahraničí, ktorým sa podarilo stať expertami vo svojej oblasti IT aj bez vysokej školy.
Pomáha škola študentom vybrať si správne povolanie?
Počas štúdia by sme mali mať dostatočný priestor sa nájsť, dôvody na výber povolania by mali byť nielen racionálne, ale vychádzať aj z vnútorného nadšenia. V tom, čo milujeme, prirodzene excelujeme. A preto je to dosť ťažké bremeno položené na plecia devätnásťročného človeka, ktorý len čerstvo zatvoril dvere svojho detstva, aby vstúpil do dospelosti a už v tomto veku si určil kariérne smerovanie na celý život. Od niektorých sa to očakáva dokonca už v pätnástich, keď sa vydávajú na odborné školy. Je to akoby si mladý človek vybral smerovanie na križovatke života a pritom väčšinou nie je dostatočne zrelý ani informovaný na to, aby si zvolil správne.
Spoliehať sa na kariérnych poradcov z radov učiteľov asi tiež nie je najväčšia výhra. Jedna tragikomická historka mojej priateľky ma núti spochybňovať niektoré praktiky, ktoré sa na určenie budúcnosti našich študentov využívajú. Na košickom gymnáziu dostali študenti v rámci kariérneho “poradenstva” od študijného poradcu psychotesty. Moja priateľka, dnes vyštudovaná doktorka kybernetiky a spolumajiteľka úspešného startupu, na ich základe dostala odporúčanie sa na vysokú školu ani nehlásiť. Prečo? Lebo pri zadaní nakresliť strom mu nenakreslila korene… Podľa štatistík ovplyvnia kariérni poradcovia rozhodnutie pre strednú či vysokú školu len u 2% študentov. Našťastie.
Netýka sa to rodičov, ktorí v IT už pracujú. Ale informácie, ktorými disponujú ostatní rodičia, učitelia či výchovní poradcovia o perspektívnosti a vhodnosti technických odborov, tak pre dievčatá, ako aj pre chlapcov, by sa mali dopĺňať, aby v prípade záujmu dokázali deti dostatočne podporiť. Je v záujme rodičov, aby ich ratolesti nemali v budúcnosti núdzu o zaujímavú prácu so slušným platovým ohodnotením. No je to aj v záujme firiem, aby sa rozširovali rady kvalitných absolventov, z ktorých si raz vyberú zamestnancov do svojich firiem. Šírenie osvety nemôže zostať len na pleciach neziskoviek, akými sú Aj Ty v IT či Czechitas. Sektor IT potrebuje viac ľudí, vrátane žien.
Predchádzajúce články zo série 7 dôvodov, prečo je v IT tak málo žien: