sme.itŽeny v ITHračky nás delia na ružové a modrých

Hračky nás delia na ružové a modrých

Hračky nás delia na ružové a modrých
Hračky nás delia na ružové a modrých

Minulý týždeň sme načali tému nízkeho zastúpenia žien v digitálnom svete v článku 7 dôvodov, prečo je v IT tak málo žien a pozreli sme sa hlbšie na prvý z nich, ktorým je historicky neskorší a náročnejší prístup žien k vzdelaniu v porovnaní s mužmi. Tento fakt je dobré poznať, ale čas už nevrátime.

Nemyslím si, že ženám v blízkej dobe hrozí zákaz vstupu na technické fakulty. Práve naopak, percento dievčat v ich laviciach postupne rastie. A bude rásť ešte rýchlejšie, ak niečo zmeníme. Začnime teda od začiatku a posvieťme si bližšie na to, akými hračkami obklopujeme svoje deti a aký to má na ne vplyv.

V auguste 2017 stanica BBC uverejnila výsledky zaujímavého pokusu. Tím vedcov prezlieklo zopár detí, chlapčekov za dievčatká a dievčatká za chlapčekov, aby zistili, do akej miery sú rodové rozdiely vytvárané tým, ako odlišne k deťom pristupujeme. V miestnosti, kde sa experiment odohrával, dieťa sedelo obklopené rôznymi hračkami.

Kým sa s nimi dospelí dobrovoľníci hrali, vedci spoza skla pozorovali ich správanie. Oliverovi prezlečenému za dievča všetci pozorovaní účastníci prieskumu podsúvali bábiky a mäkké plyšové hračky. Narábali s ním jemnejšie a dvíhali pri ňom tón hlasu, mysliac si, že je dievča. Oliverovi sa na počudovanie všetky ponúkané bábiky a maňušky páčili. Sophie, prezlečená za chlapca, však dostala od účastníkov pokusu na hranie kocky a logické stavebnice. Posadili ju na autíčko a Sophie sa nadšene usmievala.

Nikomu ani nenapadlo, že pod chlapčenským oblečením sa skrýva v skutočnosti dievčatko. Keď nakoniec dobrovoľníkom prezradili, že dieťa, s ktorým sa hrali, bolo opačného pohlavia, než si mysleli, všetci sa zhodli, že ak by to vedeli skôr, ponúkli by im asi „adekvátne“ hračky. Stereotypný výber hračiek sa potvrdil pri mužoch aj pri ženách, dokonca aj tých, ktorí sa považovali za moderne a otvorene zmýšľajúcich.

Nejde o tú ružovú a modrú farbu. Mimochodom, nápad označiť dievčatká ružovým a chlapcov modrým oblečením nemá dlhú tradíciu. Ešte pred dvesto rokmi boli deti obliekané do bielej, bez ohľadu na pohlavie. A všetky batoľatá nosili šaty, aj chlapci. Bolo to praktickejšie pri výmene plienok.

Pastelové farby sa pomaly vkrádali do detských šatníkov, no podľa iného vzorca, než dnes. Ružová hnedookým, modrá pre modrooké deti. Chvíľu sa zdalo, že ružová prischne chlapcom, keď v roku 1918 v americkom magazíne Ladies’ Home Journal vyšiel článok, v ktorom sa táto farba javí silnejšia a rozhodnejšia – čiže vhodnejšia pre chlapcov. Zmenilo sa to, keď v roku 1927 Time Magazine zverejnil zoznam farieb prislúchajúci dievčatám a chlapcom a ľudia v túžbe rozlíšiť bábätká podľa pohlavia začali tento vzor nasledovať.

Rovnako tak aj výrobcovia detského oblečenia, hračiek, detského nábytku a tak ďalej. Už to nebolo len o farbách. Výrobcovia rozhodovali o tom, s čím sa budú modrí a ružové hrať, aké knižky budú čítať, či na aké povolanie sa budú pripravovať. A nepretrváva to dodnes? Na jednej strane učíme deti byť samými sebou, no na strane druhej majú svoje jasné hranice vymedzené v regáloch hračkárstiev.

Šírením osvety o tom, že hračky deti vtláčajú do rodových stereotypov, čo neskôr ovplyvňuje ich správanie, pohľad na život aj výber povolania, sa viaceré reťazce rozhodli ísť proti prúdu. Americký Target prestal označovať hračky na dievčenské a chlapčenské v roku 2015 a v rovnakom roku anglický gigant Toys R Us odstránil zo svojho e-shopu filtre pre delenie hračiek podľa pohlavia dieťaťa. Inšpirovali sa od Švédov, ktorí už dva roky predtým propagovali v letákoch hračky ako rodovo neutrálne. A tak v nich chlapček v kostýme Spidermana tlačí kočík s bábikou a dievčatko si veselo jazdí na motokáre či strieľa zo zbrane.

Švédsky leták, ktorý propagoval hračky ako rodovo neutrálne
Švédi propagovali v letákoch hračky ako rodovo neutrálne.

Čím širší záber hračiek, tým viac možností rozhodnúť sa pre správne povolanie

Opýtajte sa programátorov, o čo sa zaujímali, keď boli malí. Väčšina z nich vám odpovie, že do prvého kontaktu s počítačom prišli pomerne skoro. Ale ešte pred tým, než si zaň sadli, sa mnohí z nich zhodnú na tom, že inklinovali k logickým hrám, kde sa im rozvíjal mozog. Šach, spoločenské hry, modelárstvo, krížovky, elektronické hry, hlavolamy, knihy, kde bolo treba rozlúštiť záhadu alebo stavebnice. Chlapci obľubujú hry, kde môžu víťaziť alebo niečo dosiahnuť či zostrojiť.

Zatiaľ čo dievčatká na dvore kočíkovali bábiky a točili hulahup kolesom okolo pása, chlapci si rozvíjali logiku, zmysel pre orientáciu a priestorové videnie.

Hra s bábikami, na rozdiel od „chlapčenských“ hier, nemá presne stanovené pravidlá a nemá ani víťaza. Tento rozdiel formuje postoj detí neskôr v živote i v zamestnaní. No nemusíte hneď dievčatkám trhať barbíny z rúk! Mnohé ajťáčky sa ako malé hrali aj s bábikami a dokonca mali rady ružovú. Vrámci môjho súkromného prieskumu však všetky z nich potvrdili široký záber hračiek, s ktorými sa mohli hrať bez zbytočného delenia na chlapčenské a dievčenské. Rovnako však netreba trhať bábiku z rúk chlapcom. No je žiaľ zriedkavé, aby sa rodičia nadchýnali, keď vidia synov nežne kolísať bábiku, “Aký bude z teba dobrý otecko!” Väčšina z nich túto záľubu u chlapcov nepodporí, možno zo strachu, že by to malo vplyv na jeho sexuálnu orientáciu a pekne syna vpracú naspäť do predpísaných koľají.

Sympatická bola snaha firmy Mattel vytvoriť novú modelovú rolu. Ruka v ruke s bojom o viac žien v IT bola v lete roku 2016 uvedená na trh bábika Barbie – vývojárka hier. Dali si naozaj záležať. Keď zaostríte na miniatúrnu obrazovku jej laptopu, Barbie dala dohromady jeden zmysluplný kód. Červenovlasá kráska s dioptrickými okuliarmi má inšpirovať dievčatká, aby aj toto povolanie mohlo byť ich vysnívané. No predsa je mi ťažko uveriť heslu bábik Barbie, „Môžeš byť, kým chceš.“, keď je väčšina z nich oblečená ako ružová princezná.

Barbie – vývojárka hier
Barbie – vývojárka hier

Nedostatok žien programátoriek odborníci čiastočne pripisujú aj faktu, že priemysel počítačových hier je majoritne zameraný na mužov. Prospelo by nám hrať viac hier. Prieskum spoločnosti Accenture z roku 2017 totiž ukázal, že dievčatá, ktoré sa v detstve hrávali na počítači, majú neskôr až štvornásobne väčšiu šancu zamestnať sa v IT ako tie, ktoré sa počítača ani nedotkli.

A čo rozprávky? Aj tam je vedec či múdra hlavička vykresľovaná ako čudáčik s okuliarmi. Spomeňte si na Dexterovo laboratórium, či Vilmu zo Scooby Doo. Marcova sestra Randi Zuckerberg vytvorila po rokoch práce vo Facebooku a narodení synčeka roztomilú rozprávkovú postavičku Dot. Bodka v bodkovaných šatách má ukázať, že zanietenou ajťáčkou môže byť aj dievča. Adresuje tak nedostatok diverzity v IT.

Bodka prežíva dobrodružstvá so svojim najlepším priateľom, černoškom Halom, ktoré majú inšpirovať ich malých divákov bez rozdielu pohlavia či rasy, aby sa zamýšľali nad svojou budúcnosťou vo svete vzrušujúcich technológií, ale aj k tomu, aby sa popri zdieľaní na sociálnych sieťach nezabudli zdieľať aj s reálnym svetom okolo seba. Experimentujú s robotmi, dronmi, hologramami, 3D tlačiarňou a učia deti základné pravidlá používania digitálnych zariadení.

Napríklad, aby sa pozerali pred seba, keď sa prechádzajú s tabletom v rukách (aby nenarazili), umývať si ruky od jedla pred hrou s dotykovými displejmi, pýtať si na hranie povolenie od rodičov a aby boli pri hlučných hrách ohľaduplné a miesto rušenia celej rodiny aj susedov si nasadili slúchadlá. O Bodke vyšla kniha a kreslenú rozprávku si môžu deti u nás pozrieť na Jim-Jame.

Ovplyvňujú záľuby detí len ich hračky?

Kedy a ako sa buduje vzťah k matematike, logike alebo mechanike? Jedna vec sú gény a druhá prostredie, v akom dieťa vyrastá. Ak už od malička počuje svojich rodičov hovoriť, že “na matiku nemali bunky”, dieťa sa s tým stotožní pri prvej zlej známke. V 80-tych rokoch sa v Západnom Nemecku autorka knihy Typické dievča, sudkyňa Marianne Grabrucker, odhodlala zistiť, či je rozdielnosť chlapčekov a dievčatiek ozaj podmienená biologicky. Počas prvých troch rokov svojej dcéry Hanky zapisovala svoje prekvapivé a občas aj humorné zistenia do denníka, kde pozoruje, ako sa formuje dcérine správanie, túžby a záľuby, ako na ne vplýva ona ako rodič, a ako na jej vývoj pôsobí okolie.

Záverom jej laického skúmania je, že záujem dievčat o dievčenské veci a chlapcov o chlapčenské nie je vonkoncom podmienený biologicky, ale výlučne spoločnosťou a kultúrou, v ktorej deti vyrastajú. Podľa nej si dievčatá technické veci nevšímajú alebo sa ich záujem potlačí v zárodku matkou, ktorá o tom nemá ani páru.

V prípade chlapcov sa však technika stáva “tréningom mužnosti” a matka ho s technickými otázkami odkazuje na otca. Keď matku technika nudí, nepovažuje ju za dôležitý cieľ výchovy dcéry, čím jej k nej blokuje prvotný prístup. Dcérina pozornosť sa presúva na oblasti, v ktorých sa mama vyzná a ktorými žije. Tak dochádza k tomu, že záujmy matiek a dcér sú často podobné.

Kontrastom k názoru, že bez vplyvu spoločnosti by dievčatá inklinovali k rovnakým veciam ako chlapci, je príhoda jednej z pacientiek psychiatričky a špecialistky na ženský mozog Louann Brizendine. Pacientka mala trojročnú dcérku a zámerne ju v duchu rodovo neutrálnej výchovy nechávala hrať sa s unisex hračkami, vrátane červeného hasičského auta. Raz, ked vošla do jej izby, našla ju, ako kolíše autíčko v detskej perinke a vraví mu: „Neboj sa autíčko, všetko bude dobré.“ Podľa Brizendine, ktorá popiera existenciu unisex mozgu, toto správanie nie je spôsobené len socializáciou.

Naopak, tvrdí, že dievčatko sa narodilo so ženským mozgom, ktorý funguje svojim vlastným spôsobom a ovplyvňuje to ako vidíme, počujeme, cítime a akú máme chuť. Ale o tom, ako sa náš mozog líši od mužského a čo zistili vedci, keď porovnávali ich kapacitu pre technické povolania, si povieme až nabudúce.

Predchádzajúce články zo série 7 dôvodov, prečo je v IT tak málo žien:

 

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 6 200 ITečkárov dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov. ( Viac informácií. )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Lenka Hlinková
Lenka Hlinkováhttps://www.zenskyalgoritmus.sk/
Je absolventkou Ekonomickej univerzity v Bratislave. V IT pracuje vyše desať rokov, posledných sedem ako projektová manažérka pre vývoj softvéru. Dva roky pôsobila v Londýne ako Digital Project Manager. Aktívne motivuje dievčatá a ženy na vstup do IT sektora prostredníctvom aktivít v organizácii Aj Ty v IT a jej knihy Ženský algoritmus, ktorá vyšla v apríli 2018.

Čítaj ďalej: