Príležitostný príjem popri zamestnaní – čo s ním?

5
162

prilezitostny_prijemZamestnanec popri zamestnaní dostane od kohosi odmenu za sprostredkovanie alebo poskytnutie služby. Môže odmenu dostať ako dar? Mimochodom, ak máte inú otázku/tému o podnikaní/účtovníctve, napíšte nám ju do komentára.

V priebehu roka môžeme zarábať/dosahovať príjmy rôznym spôsobom. Niektoré sa nezdaňujú vôbec – sú od dane z príjmov oslobodené alebo vôbec nie sú predmetom dane: napr. predaj hnuteľnej veci, príležitostné príjmy do sumy 500 EUR ročne či niektoré dary prípadne môže ísť vyplatený podiel na zisku obchodnej spoločnosti. Ostatné sa zdaňujú, no každý príjem rôznym spôsobom – príjmy zo zamestnania, príjmy z podnikania, príjmy z cenných papierov a ostatné príjmy.

Vo všeobecnosti platí:
  • ak občan-nepodnikateľ zarobí čosi iba občas – nepravidelne, náhodne, príležitostne – takýto príjem zdaňuje ako ostatný príjem. Môže ísť napríklad o príjem na základe zmluvy o dielo – vytvorenie webstránky, organizácia konferencie či vývoj aplikácie pre konkrétneho zadávateľa. Zo sumy príjmu je oslobodených 500 EUR ročne, zo zvyšnej sumy sa platí daň z príjmov v sadzbe 19% (bez uplatnenia nezdaniteľných častí) a zdravotné poistenie v sadzbe 14% – aj v prípade študentov či dôchodcov. Samozrejme iba v prípade, ak prijímateľ takýto príjem vôbec prizná:)
  • ak sa takéto príjmy stanú pravidelnými, je potrebné získať podnikateľské oprávnenie – či už živnosť alebo podnikať prostredníctvom vlastnej eseročky. Podnikateľ vedie účtovníctvo alebo daňovú evidenciu a zdaňuje svoj základ dane – a to v závislosti od právnej formy podnikania.

Príležitostný príjem sa zdaňuje, no s výhodou

Príležitostný príjem za sprostredkovanie či poskytnutie nejakej služby určite nie je darom – dar síce prijímateľ nezdaňuje, na druhej strane si však poskytnutý dar nemôže dať vyplácateľ do daňových nákladov. Príjem z príležitostných činností je tzv. “ostatným príjmom”: občan-prijímateľ ho do sumy 500 EUR nezdaňuje (sumu presahujúcu 500 EUR áno), vyplácajúca firma si túto službu resp. odmenu môže uplatniť v daňových výdavkoch.

Registrovať sa nie je potrebné, podať daňové priznanie áno

Takáto jednorazová aktivita resp. príležitostný príjem nepodlieha registrácii na Daňovom úrade (na rozdiel od podnikateľov) – ani zo strany firmy-vyplácateľa ani zo strany občana-vykonávateľa. Občanovi postačí po skončení roka podať daňové priznanie, kde ako fyzická osoba zdaní všetky svoje celoročné príjmy – teda napr. aj príjmy zo zamestnania.  Ak je podkladom pre takýto vzťah zmluva o dielo, pôjde o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka – je totiž uzavretá s občanom-nepodnikateľom.

Zmluva o dielo ako podklad

Na účel príležitostnej spolupráce firmy s občanom-nepodnikateľom je ideálne je vyhotoviť konkrétnu zmluvu – najmä zmluvu o dielo príp. inú vhodnú. Výplata dohodnutej sumy sa uskutoční buď v hotovosti na základe pokladničného dokladu alebo bezhotovostne. Zmlúv o dielo však v praxi existuje viac – líšia sa najmä od postavenia prijímateľa (občan alebo podnikateľ) a najmä spôsobu platenia daní a odvodov zo zmluvného príjmu. Základný prehľad uvádzam v tomto článku.

Alternatíva: dohoda o vykonaní práce

Inou možnou formou je napr. dohoda o vykonaní práce. Rovnako slúži na jednorazovú činnosť, jej uzatvorením však ide o zamestnávanie, ktoré podlieha pracovno-právnym predpisom a rovnako odvodom.

Vykonávateľ-zamestnanec sa v tomto prípade daňovým priznaním ani ničím podobným skutočne nemusí zaoberať, na druhej strane však dostane na účet čistú sumu zníženú o odvody príp. daň z príjmov – na rozdiel od študentov, ktorí si môžu u jedného zamestnávateľa mesačne uplatniť akúsi oslobodenú sumu od odvodov.

Pre vyplácateľa-zamestnávateľa však dohoda znamená slušnú kôpku agendy a povinností či nákladov súvisiacich s odvodmi platenými za zamestnanca (max. 35,2% pri neštudentoch a nedôchodcoch). Z tohto hľadiska je “dohoda” vhodná pre firmy, ktoré už nejakých zamestnancov zamestnávajú, majú vybavené základné registrácie a svojho mzdového účtovníka.

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 000 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Váš email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

  • Peter Mäsiar

    Dobrý deň, chcem sa spýtať, či musím dať do daňového priznania príjem zo zmluvy o dielo, ktorý bol 85 EUR, teda nezdaňovaná čiastka. Ďakujem.
    Peter

  • Renata Slezáriková

    Moja dcéra – študentka zarobila v roku 2014una dohode o vykonaní práce 451 € o čom má aj vydané potvrdenie ( zrazená daň 0 lebo si uplatňovala NČZD na daňovníka), zároveň na základe zmluvy o dielo ( nahratie údajov do PC ) pre SZČO zarobila 680 €. Je nutné vykonať daňové priznanie za rok 2014? Ak áno, príjem na základe zmluvy o dielo si započíta do § 8 príležitostný príjem vo výške 180 € ( 680-500 )? a môže zo 180 € uplatniť 25 % výdaje??? Ďakujem za skorú odpoveď REnata

    • Peter Furmaník

      Možno ste to už vyriešili (a ak nie, vyriešite 🙂 ):
      Do daňového priznania uvediete aj príjem z dohody a rovnako aj príjem zo zmluvy o dielo – presne tam, do § 8 ide suma 180 EUR. Paušálne výdavky je však podľa mňa možné uplatniť iba pri príležitostných príjmoch z poľnohospodárskej výroby, v tomto prípade teda nie; môžete si však odpočítať prípadne skutočné výdavky.

  • Erika

    prosím Vás, ak mám zamestnanie na dobu neurčitú a popri práci v tom istom odbore, ale nie doslova konkurenčne mám prijmi cez zmluvu o dielo, musím o tom svojho zamestnávateľa oboznámiť ? Vopred vďaka

    • Peter Furmaník

      To je otázka skôr na právnika. Ak však ide o pravidelné príjmy, resp. príjem presahujúci 500 EUR ročne, nemôžete požiadať zamestnávateľa o ročné zúčtovanie dane, ale podávate daňové priznanie sami (čím ho vlastne s vecou oboznámite)