Minule sme si povedali, že najjednoduchšou právnou formou, akou začať podnikanie, býva živnosť – teda podnikanie fyzickej osoby. V jednoduchosti je síce krása, no mnohým živnostníkom často nie je sympatická výška povinných odvodov, preto v posledných rokoch mnohí podnikanie formou živnosti končia a zakladajú si vlastné jednoosobové eseročky. T.j. eseročky, v ktorej sú jediným spoločníkom a zároveň konateľom, t.j. štatutárnym zástupcom. Výhody a nevýhody vlastnej eseročky sú približne zrkadlovo opačné, než v prípade živnosti.

Výhody:

• spoločník neplatí odvody do Sociálnej poisťovne – hlavná výhoda, kvôli ktorej “jednosobovky” vznikajú. Ide síce o tému hodnú diskusie, no v platení týchto odvodov nevidí väčšina mladších podnikateľov žiadny prínos pre svoju budúcnosť. Spoločník eseročky na platenie týchto odvodov nemá žiadny titul – platí ich iba zamestnanec či SZČO. Ak sa spoločník vo vlastnej eseročke nezamestná, odvody jednoducho nemá prečo platiť. Ako každý občan SR je však povinný platiť odvody do zdravotnej poisťovne – aspoň vo výške mesačného minima (v r. 2014 56,35 EUR)

• obmedzené ručenie – za nesplatené záväzky spoločnosti (napr. voči dodávateľom či štátu) ručí spoločník iba do výšky nesplateného vkladu (teda teoreticky vôbec), eseročka len do výšky svojho majetku vykázaného v účtovníctve. Čo je vždy akosi lepšie než ručenie celým súkromným majetkom živnostníka.

 Nevýhody:

• z vyplateného zisku sa platia odvody do zdravotnej poisťovne – platí ich spoločník-fyzická osoba, ktorej daná eseročka podiel na zisku vyplatila. Uvedené platí iba v prípade, že spoločnosť účtovný zisk dosiahne a spoločníkovi či viacerým spoločníkom ho vyplatí. Dosiahnutý zisk však vyplatiť žiadny zákon neprikazuje – spoločníci ho môžu rozdeliť či použiť iným spôsobom. V týchto prípadoch sa teda odvody neplatia. Problémom však ostáva, ako inak peniaze z vlastnej firmy dostať – čítaj nižšie.

• zakladanie sro je zložitejšie a nákladnejšie – proces zakladania novej spoločnosti trvá niekoľko týždňov a stojí okolo 280 – 400 EUR. Odporúčam ho “outscoursovať” na špecializovanú firmy, ktorých je dnes mnoho a aj vďaka tomu zakladajú eseročky za pomerne nízke ceny. Od decembra 2013 sa však zakladanie skomplikovalo povinným preukazovaním minimálnej výšky peňažného vkladu na bankovom účte – t.j. na obdobie niekoľkých týždňov je potrebné mať na bankovom účte fyzicky sumu 5 000 EUR (v prípade peňažného vkladu). Toto inak nezmyselné opatrenie niekoho možno zastaví či zabrzdí, no dá sa ním prehrýzť.

• účtovníctvo je komplikované a drahšie – eseročka ako právnická osoba je povinná viesť podvojné účtovníctvo a zostavovať pomerne rozsiahlu účtovnú závierku. Určite neodporúčam hrať sa na “večerných” účtovníkov a týmto spôsobom šetriť, ale naopak: radšej zveriť celú agendu profesionálovi. Čo zas však môže akosi vynulovať výhodu v neplatení odvodov do Sociálnej poisťovne.

• nie je možné si uplatniť paušálne výdavky – v rámci podvojného účtovníctva je možné si uplatniť len skutočné daňové náklady. Živnostník, ktorý doteraz ušetril daň z príjmov zo 40% svojich príjmov a skutočné výdavky príliš nemá, môže teda teoreticky “poskočiť vyššie” v platení dane z príjmov.

• nie je možné si uplatniť nezdaniteľné časti ani daňový bonus – tieto daňové výhody patria iba fyzickým osobám. Spoločník, ktorý sa teda nezamestná vo vlastnej firme, si ich žiadnym spôsobom uplatniť nemôže a tieto výhody takto prepadajú.

• vysoká sadzba dane a daňové licencie – zisky eseročiek za rok 2014 sa zdania sadzbou 22%, čo je v priemere určite viac ako zdanenie živnostníka. Navyše prichádzajú prvýkrát tzv. “daňové licencie”. Ide o akúsi minimálnu daň, ktorú musí platiť každá firma aj v prípade, ak vykáže stratu – výška licencií sa pohybuje od 480 EUR do 2 880 EUR. Neplatia ich eseročky v prvom roku svojho podnikania. Rovnako ich je možné odpočítať od kladnej dane z príjmov dosiahnutej do 3 rokov – ak však firma dlhodobejšie zisk nevykáže, zaplatené licencie prepadnú.

• výber peňazí z eseročky je oriešok – legálne je možné “dostať” peniaze z firmy 2 spôsobmi: buď je spoločník zamestnancom vo vlastnej eseročke a poberá teda mesačnú mzdu, alebo si po skončení roka vyplatí dosiahnutý zisk. Oba sú však drahé – podliehajú totiž nesympatickým odvodom. Peniaze z vlastnej eseročky sa preto v praxi “vyťahujú” viac-menej pololegálnymi spôsobmi, z ktorých každý má svoje daňové či účtovnícke “ale” a celkovo komplikuje prácu či skresľuje účtovné výsledky.

Vzhľadom na novinky z posledných rokov – komplikovanejšie zakladanie, vyššie zdanenie či platenie odvodov z dividend – eseročka už tak trochu prestáva byť pomerne bezpečným prístavom pred vysokými odvodmi. Mnohým sa však aj napriek týmto komplikáciám oplatí – podnikať prostredníctvom firmy s názvom končiacim “s.r.o.” je celkom atraktívne a u potenciálnych klientov môže v mnohých odvetviach vzbudiť dôveru. Najmä je však stále prioritne určená pre podnikanie viacerých spoločníkov – teda tímu podnikateľov, ktorí majú spoločný záujem, cieľ či víziu.

Pozrite si výhody a nevýhody podnikania na živnosť.