Výhody podnikania ako živnostník:

• jej založenie prebieha rýchlo – podnikanie je možné vykonávať už na základe ohlásenia, t.j. hneď v deň, kedy sa na živnostenskom úrade či odbore ukážete. Spomenutý úrad navyše živnostníka hneď aj zaregistruje na daňovom úrade či v jeho zdravotnej poisťovni, čo ušetrí vypisovanie papierov a chodenie po úradoch,

• spracovanie “papierov” je lacnejšie – živnostník (resp. SZČO) je ako každý podnikateľ povinný evidovať či účtovať svoje príjmy a výdavky, na základe evidovaných údajov podávať výkazy a priznania (a platiť dane) a evidenciu/účtovníctvo uchovávať pre možnosť kontroly zo strany daňového či iných úradov. Živnostník má však na tento účel na výber 3 spôsoby – buď použije paušálne výdavky (extrémne jednoduchá evidencia, čítaj nižšie), daňovú evidenciu (ide o akési zjednodušené jednoduché účtovníctvo) alebo plnohodnotné jednoduché účtovníctvo. Aj napriek názorom mnohých účtovníkov, že živnostnícke účtovníctvo nie je jednoduchým ani náhodou, je vedenie ktorejkoľvek zo spomenutých evidencií v priemere lacnejšie než podvojné účtovníctvo akejkoľvek obchodnej spoločnosti.

• živnostník si môže uplatniť (už spomenuté) paušálne výdavky – paušálne výdavky sú akési úplne legálne fiktívne výdavky. Živnostník, ktorý nemá skutočné náklady alebo sa mu nechce viesť žiadne účtovníctvo či evidenciu (prípadne pravidelne platiť účtovníka), si môže od svojich celkových podnikateľských príjmov za daný rok odpočítať 40% z tejto sumy. Daň zaplatí len z rozdielu medzi príjmami a takto vypočítanými výdavkami. V súčasnosti je paušálnych 40 percent limitovaných hornou absolútnou hranicou 5 040 EUR, stále sa však mnohým podnikateľom oplatia – z ich sumy sa daň jednoducho neplatí a nie je ani potrebné viesť komplikovanú evidenciu či účtovníctvo,

• živnostník si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane – po tom, čo si po skončení roka spočíta príjmy, výdavky a základ dane, stále nejde (vďakabohu) o sumu, z ktorej sa vypočítava daň. Základ dane sa pred samotným výpočtom dane znižuje o nezdaniteľnú časť, ktorú si takto môže odpočítať každý jeden daňovník – pre rok 2013 ide o zákadnú sumu 3 735,94 EUR, pričom od základu dane 19 500 EUR sa táto nezdaňovaná suma postupne znižuje. Ani z tejto sumy sa teda daň neplatí. Má na ňu nárok každý jeden občan, ktorým je buď SZČO alebo zamestnancom. A ak je ženatý/vydatá, môže si navyše uplatniť ešte jednu podobnú nezdaniteľnú časť – na manželku/manžela. Na rozdiel od predošlých rokov je už táto daňová výhoda trochu okresaná a navyše je potrebné upraviť o skutočné príjmy daného manžela/manželky,

• živnostník si môže uplatniť daňový bonus na dieťa – ide o sumu, o ktorú sa znižuje samotná daň. Ak živnostník daň nemá z čoho platiť, daňový bonus mu štát vyplatí v plnej sume. V r. 2013 21,41 EUR mesačne na každé dieťa,

• sadzba dane z príjmov je nižšia – SZČO so základom dane do 2 890 EUR mesačne platí daň v sadzbe 19%, čo je vždy menej ako podnikateľ, podnikajúci vo forme eseročky (23%). Príjmy presahujúce túto hranicu (teda len rozdiel) sa zdaňujú sadzbou 25%,

• živnostník môže “miešať” súkromné i podnikateľské financie a svoje peniaze si kedykoľvek vyberať – živnostník môže používať jeden bankový účet na podnikanie aj na súkromné účely. Nezakazuje mu to žiaden zákon, hoci niektoré banky používanie súkromného účtu na biznis nepovoľujú. Samozrejme, výhodnejšie je financie oddeliť – do tých súkromných tak nebude mať možnosť vidieť nikto: ani účtovník ani daňový úrad. Rovnako si za spracovanie súkromných platieb nebude účtovník či daňový poradca nič účtovať. Čo sa týka výberov a vkladov – sú legálne a normálne, na rozdiel od eseročky, kde to takto jednoducho nejde.

Nevýhody podnikania ako živnostník:

• neobmedzené ručenie celým majetkom – podnikateľ SZČO je fyzickou osobou a za svoje záväzky ručí všetkým, čo má. V prípade neúspechu, dlhov či bankrotu teda prípadný exekútor siaha na jeho podnikateľský i osobný majetok,

• vysoké pravidelné odvody – živnostník – teda ak nie je zároveň zamestnancom – platí odvody do 2 inštitúcií. Zdravotné poistenie je povinné pre každého občana SR a musí ho mať zaplatené za každý jedeň deň. SZČO platí zdravotné poistenie každý mesiac aspoň vo výške minimálneho preddavku (v roku 2013 55,02 EUR, v roku 2014 56,35 EUR) a po skončení roka mu zdravotná poisťovňa vypočíta jeho celkové poistné. Samostatnou kapitolou je sociálne poistenie. Výhodou je, že ho začínajúci živnostník neplatí minimálne jeden prvý rok, prípadne ani niekoľko ďalších – podmienkou pre jeho registráciu v Sociálnej poisťovni a následné platenie odvodov je totiž skutočnosť, že jeho príjem za skončený rok presiahne určitú hranicu (za rok 2013 ide o 4 830 EUR). Ak príjmy hranicu presiahnu, SZČO začína platiť odvody až od júla nasledujúceho roka – teda každý, kto začal podnikať v priebehu roka 2013, začne teoreticky platiť od júla 2014. Ten, koho príjmu sú nižšie ako 4 830 EUR však bez platenia odvodov pokračuje až do nasledujúceho júla 2015,

• v každom prípade je nesympatickou najmä výška odvodov – do oboch inštitúcií je živnostník povinný každý mesiac odviesť aspoň minimálnu platbu (spolu okolo 190 EUR) bez ohľadu na to, či niečo v danom mesiaci zarobil alebo nie. Na druhej strane, za minimálne odvody dostane minimálne dávky – nemocenské, materské či starobný dôchodok v budúcnosti. Preto mnohí živnostníci hľadajú spôsoby, ako sa im vyhnúť.

Odvody sú samostatnou rozsiahlou témou a v posledných rokoch sú hlavným dôvodom, prečo v posledných rokoch živnostníci húfne prechádzajú na podnikanie formou eseročky. O eseročke teda nabudúce.

Pozrite si výhody a nevýhody podnikania v s.r.o..