Prezraď nám niečo o sebe!

Pochádzam z okolia Trnavy, mám bakalára v odbore Hospodárska informatika na Ekonomickej univerzite v Bratislave a momentálne študujem na inžinierskom stupni automatizáciu na MTF STU v Trnave. Popri tom pracujem v spoločnosti Data View v Trnave ako programátorka. Podieľam sa na vývoji aplikácie Analyso, ktorá poskytuje Business Intelligence riešenia na spracovanie maloobchodných dát firiem, ktoré majú vďaka tejto aplikácii detailný prehľad o vývoji svojich ukazovateľov predaja. Programujem najmä v PHP, no využívam popri tom tiež JavaScript, CSS a SQL. Ovládam tiež základy z jazykov C, C++ a Java.

Porozprávaj nám, čo ťa priviedlo k IT?

Už na základnej škole mi celkom išla matematika a chodila som na rôzne súťaže. Nebola som však nikdy ten typ, čo rád sedí doma nad príkladmi. Preto hlavne v čase dospievania som na matematiku zanevrela a na strednej škole som s ňou nechcela mať nič spoločné. Neskôr som sa chcela venovať umeniu alebo jazykom. Až v maturitnom ročníku som sa začala zamýšľať viac reálne nad svojou budúcnosťou. Vzorom mi boli hlavne moji rodičia, ktorí sú obaja odborníci v oblasti, v ktorej pracujú. Uvedomila som si, že ma tiež láka stať sa odborníkom v nejakej oblasti a bola by škoda, ak by som svoj talent nevyužila. 

Ďalším impulzom bola moja učiteľka matematiky na gymnáziu, ktorá ma celé dva roky prehovárala, aby som si to s mojim smerovaním ešte rozmyslela a dala tej matematike ešte šancu. Celý čas som prehováraniu úspešne odolávala. S odstupom času by som sa jej za to však chcela poďakovať. 

Až týždeň pred odovzdávaním prihlášok na vysokú školu som sa rozhodla pre štúdium informatiky. Uvedomila som si, že umenie môže byť stále súčasťou môjho života ako moja záľuba. Mesiac som sa pripravovala na prijímačky z matematiky a doháňala som väčšinu stredoškolského učiva. Nakoniec som to zvládla a pravdupovediac ma to po čase veľmi chytilo. Ani raz za celé štúdium som svoje rozhodnutie neoľutovala.

Ktoré momenty v živote boli pre teba rozhodujúce? 

Po skončení prvého stupňa štúdia som si uvedomila, že čas, ktorý strávim dochádzaním do Bratislavy, by som mohla investovať lepšie. Práve v tom čase som dostala ponuku zo spoločnosti Data View v Trnave a to bolo rozhodujúce aj pre výber ďalšej školy. Škola mi dala základy a prehľad, no lákalo ma posunúť sa ďalej a naučiť sa, ako programovanie naozaj funguje v praxi. 

Aké máš plány do budúcnosti?

V budúcnosti by som sa určite chcela aj naďalej venovať IT. No keďže som vydatá, plánujem si časom založiť rodinu. Výhodu v IT vidím práve v možnosti homeofficu a pohyblivej pracovnej doby, čo je najmä pre ženy veľký benefit, ak chcú zvládať popri práci aj domácnosť a rodinu. Programovanie však vnímam z dlhodobého hľadiska ako psychicky náročné povolanie, keďže to nie je rutinná, ale naopak tvorivá a analytická činnosť. 

Čo pre teba znamená IT?

Pre mňa IT znamená zjednodušiť ľuďom život, zrýchliť prácu a komunikáciu, odbremeniť ich od vecí, ktoré za nich dokáže spraviť počítač. A to sa mi veľmi páči. Ja si napríklad aj zbierku rodinných receptov na varenie vediem v elektronickej podobe a zdieľam ich na cloude s mojou mamou a sestrou. 😀 Máme k nim tak jednoduchý prístup a nemusíme si ich každá prepisovať zvlášť.

Čo ťa napĺňa v tvojej práci?

Jedna z vecí, ktoré sa mi najviac páčia, je ten pocit, keď po dlhom hľadaní chyby alebo riešenia, konečne kód prvýkrát zbehne bez chyby a moje riešenie mi takpovediac „ožije“ pred očami. Myslím, že ten pocit víťazstva pozná asi každý, kto pracuje ako programátor.

Táto práca mi dala tiež pokoru, že čím viac sa človek vzdeláva v danej oblasti, tým viac sa pred ním otvárajú nové obzory a tým viac si uvedomuje, koľko toho ešte nevie. Je potrebné sa stále posúvať vpred a zdokonaľovať sa celý život.

Ako si sa cítila vo svojej prvej IT práci?

Pravdupovediac, začiatky boli pre mňa veľmi ťažké. Mala som však to šťastie, že som natrafila na super ľudí. Chalani boli veľmi ústretoví a čo je najdôležitejšie, boli ochotní odpovedať mi aj na tú najhlúpejšiu otázku. Rozhodujúce bolo začať si veriť a to prišlo postupne s každou ďalšou vyriešenou úlohou. Ešte stále sa mám veľmi veľa čo učiť a stále sa vnímam ako začiatočník, ale už sa nezľaknem ani ťažšej úlohy, ale vnímam ju skôr ako výzvu.

Prečo je IT stále doménou mužov? 

Myslím, že jedným z dôvodov, prečo si ženy v takej miere nevyberajú IT je fakt, že stále má na Slovensku veľa nezainteresovaných ľudí predstavu, že v IT pracujú väčšinou ľudia, ktorí trávia celý deň za počítačom a že štúdium je veľmi ťažké, až nezvládnuteľné. 

Ďalším dôvodom je, že mnoho IT firiem má neprimerane veľké nároky na zamestnancov, čo sa týka pracovného nasadenia a pracovnej doby. Ženy sú potom nútené rozhodovať sa medzi rodinou a prácou. 

Treba preto zvýšiť povedomie o tom, že do sveta IT môže vstúpiť každý, koho tieto témy zaujmú a má chuť sa vzdelávať v tejto oblasti. Je dôležité tiež vytvoriť podmienky na to, aby boli zamestnanci schopní zladiť pracovný, rodinný život a tiež svoje záľuby. Lebo len človek, ktorý má všetky tieto oblasti života v rovnováhe, môže byť naozaj šťastný a aj prínosom ako zamestnanec. 

Ako na teba reagovalo okolie, keď si začala pracovať v IT?

Moja rodina ma od začiatku podporovala. Rodičia mi vždy prízvukovali, aby som si vybrala perspektívny odbor, takže boli spokojní. Stále však vo svojom okolí vnímam celkom silné predsudky voči ženám v IT. Som zvyknutá, že keď sa ma niekto opýta, čo študujem alebo kde pracujem, po mojej odpovedi nasleduje zdvihnuté obočie. Niekedy v tom dobrom zmysle slova, no niekedy vycítim akoby mi automaticky dávali nálepku „karieristka“, ktorá sa chce vyrovnať mužom. Pravdou však je, že si nemyslím, že našou úlohou v IT je, aby sme sa vyrovnali mužom, ale naopak, aby sme tam priniesli to, v čom sa muži nemôžu vyrovnať nám.

Ďakujeme Ti za rozhovor 🙂