Večerné školenia Amazon Leadership Principles oslovujú čoraz viac IT-čkárov. Ak sa o tomto školení a ich školiteľoch chcete dozvedieť viac, prečítajte si rozhovor s Ľubošom Bosákom a určite aj tento článok s Michalom Čizmaziom, ktorí sa téme leadershipu venujú už pár rokov a radi sa s nami podelia o svoje skúsenosti.

Michal, čím sa odlišujú podľa teba princípy Amazonu od iných princípov leadershipu?

V Amazone som pochopil, že to nie sú iba frázy. Pomáhali mi pri každodenných rozhodnutiach, aj pri presadzovaní väčších riešení. Zároveň tieto princípy boli dôležitou súčasťou toho, ako som bol hodnotený. Ja som podľa nich dával spätnú väzbu kolegom alebo kandidátom na pohovoroch.

Kto nie je v dnešnej dobe v istom zmysle lídrom, toho nahradí lacná pracovná sila alebo počítač. Riešime čoraz zložitejšie problémy, ktoré majú veľa častí. Každú časť musí niekto ťahať dopredu a zároveň vidieť ako zapadá do celkového riešenia.

Ak by si mal opísať dobrého lídra, aká by to bola osobnosť?

Každá oblasť potrebuje iný typ osobnosti. Niekde treba často ísť do hĺbky (princíp Dive Deep), v čom sa vyznamenajú tí, ktorí radi rozoberajú veci na súčiastky, aby zistili, ako fungujú. V inej oblasti sa zase dá najrýchlejšie presadiť častými pokusmi a omylmi (princíp Bias for Action).

V Amazone som zistil, že sa musím naučiť byť lídrom, ak chcem robiť na väčších zaujímavejších projektoch. Naučil som sa to vďaka týmto princípom. Ale priznám sa, že mi to trvalo dva roky, kým som si ich osvojil. Preto to chcem odovzdať ďalej, aby to iní mali jednoduchšie.

V školení sa venujete 5 princípom leadership-u, nechceme veľa prezrádzať, ale predsa len by sme si jeden z nich mohli popísať. Osobne ma zaujal princíp “Bias for action” alebo aj “Tendencia konať” a príklad, ktorý ste uviedli: Ak máš skvelý nápad, sprav rýchly prototyp a over si či uspeje. Môžeš prosím objasniť ako tento princíp súvisí s leadershipom?

Pri riešeniach, na ktorých pracuje viac ľudí, sa dá ľahko zaseknúť na detailoch alebo slabej komunikácii. Takéto výzvy potrebujú niekoho, kto bude raziť cestu. Debatovaním sa tím neučí nič nové. Skúsenosti naberám skúšaním, čo zafunguje a čo nie.

Neraz som sa stretol s tým, že sme si Scrum nejako prispôsobili, lebo sa nám nedarilo niečo dodať každé dva týždne. Chybou bolo, že sme si neuvedomovali, aké veľké úsilie je potrebné na dekompozíciu komplexných požiadaviek.

Z Amazonu máš veľa skúseností. Aká však bola tvoja cesta do tejto firmy a čo ti dali 4 roky v Toronte?

Po 8 rokoch na Slovensku som sa rozhodol, že skúsim šťastie za veľkou mlákou. Robil som pohovory s viacerými veľkými firmami. Postupne som sa ostrieľal a nakoniec som dostal pracovnú ponuku od Amazonu do USA. Kvôli kvóte na víza som nakoniec šiel Kanady.

V Amazone som stretol veľmi veľa šikovných ľudí. Bola to výzva, a zároveň príležitosť sa veľa naučiť. Amazonu sa podarilo udržať startupového ducha tak, že sú tam malé tímy s veľkou mierou nezávislosti. Stávalo sa, že viaceré tímy nezávisle od seba vyvinuli podobnú technológiu a tá lepšia sa presadila, alebo sa z nej stala verejne dostupná služba AWS ako DynamoDB.

Keby si mal porovnať prácu developera a lídra na Slovensku a v Toronte, kde vidíš najväčší rozdiel?

Veľký rozdiel vidím v tom, ako sa hodnotia zručnosti programátorov na pohovoroch alebo v práci. Chýba tomu transparentnosť a štruktúra, podľa ktorej by sa dalo orientovať. Ak nefunguje hodnotenie, tak nevieme svojich ľudí ani rozvíjať, ani oceniť. Na každom projekte vždy hľadám, čo najväčší prienik medzi cieľmi projektu a výzvami, ktoré sú zaujímavé pre mňa. Ak to nerieši môj manažér, tak aktívne otváram tieto otázky ja.

Prečo si sa napokon rozhodol vrátiť na Slovensko?

Išiel som do Kanady s tým, že sa chcem po 4 rokoch vrátiť. A tak to aj bolo. Hlavným dôvodom bolo, aby si deti mohli užiť starých rodičov. Keď človek emigruje, pozerá na to, čo získa, ale nie vždy si uvedomuje, čo stráca. Každopádne, keď som sa vrátil na Slovensko, zistil som, že tu vzniká veľa zaujímavých startupov so svetovým potenciálom. Slováci majú svetu čo povedať!