sme.itRozhovorĽuboš Bosák: Akýkoľvek líder, čo sa v prvom rade zaujíma o naplnenie...

Ľuboš Bosák: Akýkoľvek líder, čo sa v prvom rade zaujíma o naplnenie svojich potrieb, nemôže byť skutočne dobrým lídrom

Na portáli robime.it sa okrem iného organizujú aj večerné školenia pre IT-čkárov, ktoré sú síce v súčasnej dobe online, avšak na kvalite im to neuberá. Sama som sa nedávno zo zvedavosti zúčastnila školenia Amazon Leadership Principles, určeného pre všetkých, ktorí sa chcú posunúť na svojej kariérnej ceste ďalej a stať sa lídrom. Rozhodla som sa preto porozprávať so školiteľmi Ľubošom Bosákom a v ďalšom rozhovore aj s Michalom Čizmaziom, ktorí majú z Amazonu developerské a líderské skúsenosti, o ktoré sa radi podelia aj s ostatnými.

Ľuboš, kde ste sa s Michalom zoznámili a kedy vznikla myšlienka zdieľať vaše skúsenosti s ostatnými IT-čkármi?

Zoznámil nás Braňo Goga, ktorý sa s Mišom už poznal a mňa spoznal cez robime.it školenia. Mišo vtedy chcel zmeniť prácu a Braňo mu navrhol, aby ma kontaktoval. To bolo približne pred rokom. Minulé leto sme si všetci traja sadli a rozprávali sme okrem iného aj o skúsenostiach z Amazonu.

Všimol som si, že naše skúsenosti sa v mnohom prekrývajú, ale aj do veľkej miery dopĺňajú. Vtedy som navrhol, že by sme možno mohli spraviť spoločné školenie. Mal som vtedy už za sebou viacero IT školení, ale chcel som ponúknuť aj niečo z oblasti leadership. Tušil som, že vo dvojici s Mišom by to malo lepšiu kvalitu aj vyššiu hodnotu, ako keby som sa do toho mal pustiť sám.

Prečo práve téma leadershipu?

John Maxwell hovorí, že „everything raises and falls on leadership“ (všetko stúpa a padá s vedením) a aj na základe skúseností som pevne presvedčený, že to je pravda. Z tohto pohľadu teda vyplýva, že učiť ľudí ako písať krajší kód má oveľa menší dopad ako učiť ľudí ako byť lepšími lídrami.

Mám taký dojem, že na Slovensku prevládajú dva druhy vedenia: ten ešte socialistický, kde mať niečo na starosti znamená možnosť sa na tom priživiť (miesto pri koryte), a ten manažérsky, kde najdôležitejšími sú funkcie, právomoci, prípadne najnovšia populárna manažérska teória. Chcem pomôcť ľuďom uvedomiť si, že vodcovstvo nespočíva vo funkcií, ale vo vplyve (toto je ďalšia poučka, čo som sa naučil od Maxwella: „Leadership is influence – nothing more, nothing less“.

A vplyv nie je vymedzený len pre tých, ktorí majú nejakú funkciu. Každý z nás má nejaký vplyv na niekoho a na niečo, či už je to tím v práci, rodina doma, alebo kamaráti. Otázka je, aký ten vplyv je a či je zámerný alebo náhodný.

Ľuboš Bosák: Akýkoľvek líder, čo sa v prvom rade zaujíma o naplnenie svojich potrieb, nemôže byť skutočne dobrým lídrom 1
Ľuboš Bosák

Ako spoznáš dobrého lídra? Aké vlastnosti by mal mať?

Pred takmer dvoma tisícmi rokov povedal najlepší líder všetkých čias, že ten, ktorý má byť najväčším vodcom, musí byť najväčším služobníkom. Nenahraditeľná vlastnosť dobrého lídra je, že dáva potreby svojho „kráľovstva“ nad svoje vlastné potreby. Bez toho to proste nejde.

Akýkoľvek líder, čo sa v prvom rade zaujíma o naplnenie svojich potrieb, už z definície nemôže byť skutočne dobrým lídrom. Ak je táto podmienka splnená, základná zručnosť dobrého lídra je porozumenie svojej domény – ľudí aj systémov. A na to musí vedieť dobre počúvať, zaujímať sa, a pýtať sa dobré otázky.

V školení sa venujete 5 princípom leadership-u a rada by som s tebou prebrala “Ownership” alebo aj “vlastníctvo”, čo v slovenčine znie trošku nejasne. Môžeš nám teda vysvetliť tento princíp a ako súvisí s leadershipom?

Vlastníctvo je mentálny prístup („attitude“ po anglicky). Ako pristupujem ku svojej práci? K rozhodnutiam. K mojim nadriadeným či podriadeným. Na Slovensku sa tento pojem možno spája s opačným prístupom, ako máme na mysli.

Tu sa často môžeme stretnúť s prístupom „je to moje a teda si s tým urobím čo len chcem”. Máme skôr na mysli prístup „je to moje, a teda sa o to postarám najlepšie ako viem.”

Ako si ale priblížiť tento prístup v kontexte zamestnanca vo firme? Predstavme si, že mám 18 rokov a môj otec založil firmu a zariadil, že keď budem mať 30 rokov, tak vlastníctvo tejto firmy prejde na mňa. Dovtedy ale musím vo firme pracovať ako normálny zamestnanec na mieste, na akom by som inak pracoval v inej firme. Aký by bol môj prístup k práci? Snažil by som sa pracovať tak, aby som budoval dlhodobú hodnotu firmy – aby to, čo budem jedného dňa vlastniť, bolo čo najhodnotnejšie. Ak niečo navrhnem a niekto má iný nápad, chcem dať prednosť tomu, čo je najlepšie pre firmu, a nie pre moje ego. Amazon tento prístup očakáva od svojich zamestnancov, lebo vie, že ak niekto niečo vlastní, záleží mu na tom viac, ako keď to nevlastní.

Nie je to však len finta ako z ľudí vyžmýkať čo najviac. Zamestnanec, ktorý sa snaží rozmýšľať, rozhodovať a konať ako vlastník, sa naučí viac. Porozumie viac, vybuduje si silnejšiu vôľu, zachová si čistejšie svedomie, získa si väčšiu dôveru a celkovo bude mať väčšiu hodnotu. Takýto človek bude následne aj viac zarábať, či už ho ocení firma, v ktorej sa takto vybudoval, alebo si ho všimne a odchytí iná firma, alebo sa rozhodne zúžitkovať túto hodnotu vo firme vlastnej.

Vlastníctvo ale v skutočnosti nie je princíp pre leadership. Je to však dobrý odrazový mostík pre ľudí, ktorí sú zaseknutí niekde v útrobách korporátneho kolosu alebo na malom piesočku malej firmičky, aby zobrali svoju kariéru do vlastných rúk a začali budovať svoju hodnotu, aj keď tomu ich okolie možno nepraje. Ja by som však povedal, že ešte lepší ako prístup vlastnícky je pre lídra prístup správcovský – prístup správcu, ktorý vie, že sa za konečný stav zverenej domény bude plne zodpovedať skutočnému vlastníkovi.

Myslíš, že sa k takémuto postoju dá dopracovať? Ako by si motivoval svojich kolegov, aby sa cítili viac zodpovední za svoju prácu?

Neviem, či sa k tomu dá “dopracovať” – podľa mňa je to mentálny vypínač: buď je zapnutý alebo vypnutý – a jeho poloha je daná v prvom rade osobným rozhodnutím. Ak sa rozhodneme ho zapnúť, možno to nebude hneď na 100% fungovať. Staré rámce myslenia sa môžu tisnúť naspäť. Je dobré toto rozhodnutie podporovať lepšími „vstupmi” do našej mysle – či už sa rozhodneme neobedovať s večne sa sťažujúcimi kolegami alebo si prečítame/vypočujeme dobrú knihu či podcast, alebo začneme tráviť viacej času v prírode a tak si „prečistíme mozog.” Jednoducho si treba postupne trénovať silu vôle, aby sme to rozhodnutie, tú polohu mentálneho vypínača, vedeli dlhodobo udržať.

Čo sa motivácie týka, tak s motiváciou niekoho iného ja nič neurobím.

Ak motivácia neprichádza z vnútra, ak človek nemá záujem ten vypínač prepnúť, tak snažiť sa to suplovať externou motiváciou je odsúdené na neúspech.

Je to asi ako snažiť sa ústami udržať balón nafúknutý – v momente keď prestanem fúkať, balón spľasne. Zostáva mi iba ísť príkladom a kto sa chytí, sa chytí. Na druhej strane nemožno odsudzovať tých, čo nie sú motivovaní tak, ako by som ja pokladal za vhodné, lebo neviem, čo spôsobilo ich nastavenie.

Nedá mi nespomenúť tvoje cestovateľské dobrodružstvo – rok v karavane cestovať po Amerike. Čo ťa podnietilo dať si od práce pauzu? Dalo ti toto dobrodružstvo niečo, čo vieš teraz zužitkovať aj v práci? Mám na mysli skôr osobnú vlastnosť, ktorú si pri cestovaní nadobudol.

Roky som balansoval prácu v Amazone, rodinu, a snahu vybudovať vlastné podnikanie „vo voľnom čase”. Postupne som duchovne rástol a začal som si uvedomovať, že život, ktorý som  viedol, ma už nenapĺňal. Že ciele, ktoré som si nastavil boli prázdnejšie ako sa zdali. Boli to ciele budovať svoje kráľovstvo a nie ciele stať sa takým mužom, ktorý by dokázal také kráľovstvo dobre spravovať. Potreboval som sa odpútať od neustálej činnosti, na ktorú bola naviazaná veľká časť mojej identity a naučiť sa iba byť. Koniec koncov, som „ľudská bytosť” a nie „ľudská činnosť”.

Keď som si začínal tieto veci uvedomovať, vnukla sa mi myšlienka kúpiť a renovovať karavan a s rodinou ním precestovať Ameriku. Medzi rečou som to spomenul manželke a na moje obrovské prekvapenie povedala, že to je dobrý nápad. Od toho dňa trvalo asi 9 mesiacov, kým sme sa vydali na cestu.

Príprava, ako aj samotné cestovanie, boli živnou pôdou pre môj ďalší rast. Priučil som sa veciam, ktoré som nikdy predtým nerobil: ťahať 10-metrový príves, narábať s náradím, vymeniť podlahu, míňať (pre mňa) veľké peniaze, tráviť celé dni s manželkou, ráno sa zobudiť bez plánu a na križovatke sa rozhodnúť, ktorým smerom ísť. Celkový výsledok bol, že som na druhej strane tohto dobrodružstva vyšiel ako oveľa celistvejšia ľudská bytosť (a nie ľudská činnosť). V práci môžem byť oveľa sebaistejší, lebo hlboko vnútri viem, že moja identita nie je daná ani mojou prácou ani úspechom či neúspechom v nej.

Ľubošovi ďakujeme za veľmi podnetné myšlienky a ak chcete vedieť viac o leadershipe, prípadne sa spýtať Ľuboša na konkrétnu radu, môžete sa registrovať na online večerné školenie Amazon Leadership Principles. 

Školenie Amazon Leadership Principles pripravujeme na jeseň 2021. Ak chceš byť medzi prvými, ktorých budeme informovať o dátume a mieste konania, nechaj nám na seba – vyplň tento formulár

CHCEM BYŤ INFORMOVANÝ O NAJBLIŽŠOM ŠKOLENÍ

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 6 200 ITečkárov dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov. ( Viac informácií. )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Simona Demová
Absolventka aplikovanej matematiky na Matfyze. V súčasnosti pracuje ako konzultantka. Vrámci sveta IT ju najviac fascinuje myšlienka digitalizácie a inovácií naprieč všetkými oblasťami hospodárstva.

Čítaj ďalej: