
Prezraď nám niečo o sebe!
Už 4 roky pracujem v bratislavskej pobočke Accenture. Predtým som pracovala aj v iných spoločnostiach a s rôznymi technológiami. Pôvodom som full-stack developerka, čo znamená, že som robila backend aj frontend development webov. Posledné 3 roky som už prešla čisto na frontend, so zameraním na React, Redux, ES6 a podobne, keďže ma to oveľa viac napĺňa. Na rozdiel od mnohých javascript developerov, ktorých poznám, mám veľmi rada aj CSS a celkovo dizajn. Napriek tomu, že som študovala tú „teoretickú“ informatiku na MatFyze v Bratislave – algoritmiku, optimalizácie a pod.
Porozprávaj nám, čo ťa priviedlo k IT?
To, že budem robiť niečo v „matfyzáckom“ svete som vedela už od detstva. Máme to takpovediac v rodine, a bola som vždy dobrá v matematike. Základy programovania som robila už na prvom stupni, bavilo ma to. Neskôr som robila aj matematické a informatické súťaže. Boli aj iné veci, ktoré by ma bavilo robiť, ako napríklad psychológia, ale vedela som, že by ma nebavilo ich študovať. IT je pre mňa ten správny balans medzi tým v čom som dobrá, čo ma baví, a čo má uplatnenie.
Ktoré osobnosti ťa inšpirovali a sú tvojimi vzormi?
Nemyslím si, že mám konkrétne vzory v IT oblasti. Sú ľudia, ktorých považujem za skvelých v tom, čo robia, a obdivujem ich. Zastávam však názor, že každý si musí nájsť tú svoju cestu a nie nasledovať cestu niekoho iného.
Zmenila by si rozhodnutie pracovať v IT?
Tak ako každá iná profesia, aj IT svet má svoje problémy. Napriek tomu, by som ale moje rozhodnutie nemenila. IT mi stále poskytuje nové, zaujímavé možnosti, ktorým sa môžem venovať a dokáže stále udržať môj záujem a pozornosť.
Ako si sa cítila vo svojej prvej IT práci?
Moja prvá práca bola brigáda, ktorá zahŕňala čisté HTML a CSS, prerábanie dizajnov do kódu. Napriek tomu že mám také veci rada, videla som, že tá práca pre mňa nie je dostatočne stimulujúca. Chýbalo mi “reálne” programovanie.
Nevyťažilo to moju myseľ natoľko, aby som nebola neustále rozptýlená a necítila sa na konci dňa ubitá. Bolo to fajn ako brigáda popri škole, , ale keď som tam začala po škole robiť naplno, pocítila som tú nepohodu.
Ako vnímaš slovenskú IT scénu?
Napriek tomu, že slovenská IT scéna napreduje a určite má svoje plusy – ako napríklad mnohopočetné iniciatívy na zlepšenie digitalizácie, snahy o elimináciu korupcie, tvorenie komunity, vytváranie konferencií, a podobne, stretávam sa tiež s vecami, na ktorých ešte stále musí mnoho jej členov popracovať. Často vidím ľudí, ktorí len vďaka tomu, že patria do IT predpokladajú, že sú jednoznačne lepší ako ich okolie. Alebo, že pokiaľ majú dostatočne dobré technické zručnosti, znamená to, že nepotrebujú rešpektovať svoje okolie, či ostatných kolegov. Stretávam sa s prístupom, že tomu, kto je veľmi schopný, prejde aj správanie, ktoré by mu v iných profesiách prešlo oveľa ťažšie, ak vôbec.
Máš zaujímavú príhodu z IT?
Na strednej škole som sa zúčastnila medzinárodnej súťaže ako jediné dievča. Na jej konci, po vyhodnotení, za mnou prišiel chlapec z Českého tímu so žiadosťou o autogram a vysvetlením, že jemu inak v škole neuveria, že tam bolo dievča. Reč som stratila na dobrých 5 minút, ale podpísala som mu to. Tak dúfam, že mu to uverili 🙂
Chcela by si, aby sa aj tvoje deti venovali IT?
Deti zatiaľ nemám, ale ak by ta situácia niekedy nastala tak určite, prečo nie? IT má rozhodne budúcnosť a ponúka aj veľké možnosti uplatnenia. Pokiaľ by ale o IT záujem nemali, nemám dôvod ich do toho tlačiť. Myslím, že každý by si mal nájsť vlastnú cestu, na ktorej bude spokojný – a to môže pre každého znamenať niečo iné. Sú ľudia, pre ktorých je IT nielen ich práca, ale zároveň ich hobby. U mňa to tak nie je, a možno aj preto si o to viac cením možnosť ísť vlastnou cestou.
V čom je ženský kód iný?
Nemyslím, že je kód iný – stále je to len kód :D. Ale je pravda, že som videla, výrazne viac snahy o zlepšovanie a precíznosť práve od mojich kolegýň. Často vydávali zo seba výrazne viac ako ich kolegovia (v priemere) a ich napredovanie bolo výrazne rýchlejšie.
Či je to tým, že boli schopnejšie, alebo tým, že vnímali tlak spoločnosti na to dokázať “že na to majú”, to neviem posúdiť. Každopádne ale bolo vidieť, že boli (a stále sú) veľmi odhodlané dokázať svetu, že do sveta IT naozaj patria.
Ako na teba reagovalo okolie, keď si začala pracovať v IT?
Rodina aj priatelia to očakávali, takže tam nebolo žiadne prekvapenie. Kolegovia v práci – tam to bolo rôzne. Niektorí sa netajili tým, že sú prekvapení, že robím to, čo robím. Niektorí sa na začiatku správali pohŕdavo, zvyčajne dokým nezistili, že v tom, čo robím, som dobrá. A niektorí to možno doteraz celkom nestrávili. Ale tiež som sa stretla s pozitívnymi ohlasmi a príjemným prekvapením, alebo priamo potešením, že im pribudne do teamu (ďalšia) žena. Najvtipnejšie boli občas reakcie cudzích ľudí, keď sa to dozvedeli. Zvyčajne tam boli výrazne neveriace pohľady.
Mali by sme viac viesť mladé dievčatá k IT?
Myslím, že hlavné je prezentovať svet, v ktorom sa môže IT venovať ktokoľvek. Nezávisle od pohlavia, alebo iných charakteristík. Svet, v ktorom viac ako pohlavie autora je dôležité to, čo vytvoril. Často som sa stretávala s tým, že niektoré časti IT boli pokladané za doménu mužov. Alebo naopak, za prípustnejšie pre ženy. Často veci ako práca so sieťami, hardwarom, architektúra ale tiež databázy boli prezentované ako prevažne pánska doména.
Na druhej strane veci vyžadujúce estetické cítenie alebo komunikáciu, ako grafika, UX dizajn, business analýza a podobne, boli skôr tie “tolerovanejšie” pre ženu. Myslím si, že je dôležité, aby takéto škatuľkovania a stereotypy zanikli, a aby sa celkovo podporoval záujem detí o IT. Aby mali možnosť sa rozvíjať pokiaľ chcú, a aby mali možnosť sa bez predsudkov okolia zamerať na tú oblasť, ktorá ich naozaj zaujíma a baví.
Tvoj obľúbený IT vtip?

Ďakujeme za rozhovor!