Kto si, čo si?
Volám sa Taja. Je to prezývka, ktorá mi prischla keď som mal štyri roky. Pochádzam z Levíc, avšak už pár rokov žijem v Bratislave, kde som prišiel študovať informatiku na FIIT STU. Mojim veľkým celoživotným snom pred príchodom do Bratislavy bolo stať sa programátorom a tvoriť hry.
Po príchode do hlavného mesta ma však oslovili aj iné témy. Začal som si všímať rozdiely v tom, ako tu funguje život. Fascinovala ma občianska angažovanosť, čo ma motivovalo zúčastniť sa rôznych pochodov a spoznať niekoľko aktivistov. Donútilo ma to zamyslieť sa nad tým, ako by som ja – vtedy ešte puberťák z malomesta – dokázal pomôcť zlepšiť spoločnosť, v ktorej všetci žijeme.
Ešte počas školy sme spolu s kamarátom založili Národ Technickej Excelencie (skrátene NTE). Je to univerzitný spolok podobný americkým bratstvám a sesterstvám, ako Alpha, Sigma či Omega, známych z Amerických filmov o študentoch. Náš sen je pomôcť študentom a vytvoriť prostredie kde sa zábava a vzdelanie nebude vylučovať. NTE je prvý univerzitný národ na Slovensku a dvere doňho sú otvorené všetkým študentom a absolventom fakúlt STU.
Na konci bakalárskeho stupňa som začal pracovať na pozícii dátového analytika a pár mesiacov na to som vo svojej práci dostal ponuku rozvíjať sa – pracovať ako User Experience výskumník a dizajnér. Táto oblasť ma zaujala natoľko, že sa jej venujem naplno dodnes. Mal som možnosť praktizovať ju na plný úväzok aj v zahraničí, čo mi umožnilo získať na ňu nový pohľad. Vidím v nej obrovský potenciál a preto pomocou meetupov, diskusií, konferencií a prednášok na školách šírim svoje vedomosti ďalej.
UX, predstav nám, čo to je?
Používateľský pôžitok (User Experience, skrátene UX) sa zaoberá navrhovaním funkčných a intuitívnych produktov. Môže ísť naozaj o hocičo čo je vytvorené človekom. V mojom prípade sa jedná o aplikácie a webové stránky. Veľkú časť UX tvorí dizajn. Keď sa na Slovensku povie toto slovo, väčšina ľudí si predstaví vizuálnu tvorbu, avšak dizajnovanie nie je iba o farbičkách. Táto problematika je oveľa komplexnejšia.
Pokúsim sa vám to vysvetliť na extrémnom príklade: Už sa vám niekedy stalo, že ste chceli otvoriť dvere a namiesto toho, aby ste ich potiahli, ako bolo treba, ste ich potlačili a buchli sa o ne? S takouto situáciou sa stretol už hádam každý. Keď sa nad tým zamyslíme, je komické, že sme vlastne zlyhali v používaní dverí. Čo si však treba uvedomiť je, že tie dvere niekto navrhol. Ony sa tam iba tak neocitli. Niekto ich tam na to špecifické miesto umiestnil a rozhodol, ako presne budú fungovať. A zrejme to tá osoba navrhla naozaj zle, keďže ľudia cez tie dvere nevedia prejsť. Dobrý dizajn si človek bežne nevšimne, je to iba keď natrafí na ten zlý a udrie si nos, tak začne byť frustrovaný.
UX je proces navrhovania funkčnosti a použiteľnosti tak, aby navrhovaný produkt robil ľudí šťastnými a nie frustrovanými. Laicky povedané, je to navrhovanie použiteľných nástrojov.
Je pred nami veľká cesta k pochopeniu, že dizajn nie je iba o tom ako veci vyzerajú na povrchu. Je to o pocitoch, ktoré vyvolávajú.
Ako prebieha tvoja práca?
Základom úspešného návrhu je vyriešiť reálny problém. Aby som však vedel problém nájsť a zadefinovať ho do hĺbky, potrebujem vedieť empatizovať s ľuďmi, ktorých problém riešim.
Každý máme svoj vlastný život, unikátne výzvy a výnimočné zážitky. Na vytvorenie aplikácie, ktorá by vedela používať špecifická cieľová skupina, sa musím obuť do ich topánok. Zvyčajne to znamená, že sa s ľuďmi stretávam, diskutujem, pýtam sa otázky do hĺbky, pozorujem ako pracujú a vykonávajú aktivity relevantné pre problematiku, ktorú riešim.
Keď pracujem na aplikácii pre šoférov, musím brať do úvahy jej použiteľnosť počas šoférovania či parkovania. Za počítačom má človek čas a určitú presnosť pri navigácii myškou, zatiaľ čo na mobile počas jazdy má na pochopenie problematiky iba zlomky sekundy a limitovanú presnosť pri ovládaní prstom. Všetky možné detaily používania aplikácie pre šoférov podchytím iba tak, že sa do role šoféra sám prevtelím.
Keď naplno preskúmam problém, príde fáza navrhovania riešenia. V nej spolu s mojim tímom vytvoríme logiku, architektúru, správanie a nakoniec aj vizuálny dizajn návrhu. Až po tom, čo náš návrh úspešne rieši reálny problém a rieši ho dostatočne efektívne, príde čas dotvoriť ho po estetickej stránke.
Aj keď sa tento proces zdá byť jednoduchý, pýtať sa tie správne otázky, predísť neúmyselnému navádzaniu ľudí na odpovede, ktoré chcem počuť, či korektne zanalyzovať ich správanie pri riešení problémov, dokáže byť riadna drina. Niektoré projekty si navyše vyžadujú komunikáciu na diaľku, často v angličtine, čím sa stráca osobný kontakt.
Ako vyhodnocuješ či tvoj návrh bol úspešný?
Testujem ho. Za pár minút dokážem aplikáciu alebo webovú stránku nakresliť ceruzkou na obyčajný papier a položiť ho pred pár ľudí. Za pomerne krátky čas teda viem do určitej miery povedať, či niečo bude fungovať alebo nie. Nie je nutné stratiť mesiace a milióny vyvíjaním niečoho čo sa nakoniec ukáže byť nepoužiteľné alebo zbytočné. Papierové nákresy a výsledky testov ukážem svojmu tímu a klientom. Spolu potom prejdeme na digitálne prototypy, ktoré ďalej testujeme.
Je dôležité podotknúť, že keď pred ľudí položím čiernobiely náčrt vytvorený ceruzkou, dajú mi úprimnú spätnú väzbu na štruktúru, rozloženie a logiku návrhu. Keď pred nich postavím nádherný, farebný a finálne vyzerajúci prototyp, budú prevažne hodnotiť farbu, čitateľnosť textu a podobne. Je preto nutné testovať aj prvotné prototypy a postupne zvyšovať kvalitu.
Nakoniec majú klienti a môj tím v rukách kompletný a plne otestovaný interaktívny prototyp, na ktorom vieme povedať presne ako má finálny produkt fungovať. To taktiež zamedzuje otázkam programátorov či klientov počas vývoja, na ktoré by sme bez výskumu a testovania nemuseli mať odpovede. A to všetko bez jediného riadka kódu.
Pri vývoji softvéru platí to isté ako pri stavaní domu: Vždy je rýchlejšie a lacnejšie prekresliť obrázok pred začatím stavby ako zbúrať hotovú stenu, keď už všetko stojí.
Sú nejaké štandardy dizajnovania UX?
Existujú takzvané heuristiky. Sú to nepísané pravidlá toho, ako ľudia fungujú, ako vnímajú digitálny svet a ako by sa digitálny svet mal správať aby bol príjemný na používanie.
To sú však iba také základy. Každý projekt je odlišný a má svoje vlastné výzvy.
Bez toho UX dizajnu idete naslepo a zistíte, že ste celú dobu išli zle až keď sa dostanete na samotný koniec.
Kde sa už bez UX dizajnovania nezaobídeme?
V 90tych rokoch bolo inovatívna nová funkcionalita. Keď aplikácia dokázala niečo čo žiadna iná, tak bola s veľkou pravdepodobnosťou úspešná. Dnes si v mobile vyhľadáte desiatky aplikácii na to isté. Už to nie je o tom, čo aplikácia dokáže ale ako príjemne sa používa.
Bez UX dizajnu sa dá prežiť, ale bude to vyzerať ako automaty na MHD lístky v našom hlavnom meste. Bežne kráčam po ulici a všímam si tú skupinu ľudí, ktorí nemajú najmenšie tušenie aké tlačidlo potlačiť aby sa mohli zviesť autobusom o tri zastávky. Je to pre nich frustrujúce a dokáže im to pokaziť aj celý deň.
Preto by som UX odporučil každému a na všetko. V skutočnosti je to sedliacky rozum – výskum vám umožní zistiť reálne potreby zákazníkov, správne navrhovanie vám pomôže nájsť najlepšie riešenia a testovanie vás uistí v tom, že idete správnym smerom. Bez toho UX dizajnu idete naslepo a zistíte, že ste celú dobu išli zle až keď sa dostanete na samotný koniec. To už je potom dosť namáhavé a drahé otáčať smer a dokončenú vec prerábať.
Navrhnete to najlepšie riešenie aké existuje a s obrovskou hrdosťou to idete ukázať používateľom. A potom hneď na prvom testovaní zistíte, že to nikto nevie používať a je to celé zle.
Vieš nám povedať, čo ťa v tom najviac oslovilo? Čo ti to dalo?
Oslovila ma možnosť pomôcť ľuďom. Som rád, keď vidím usmievavé tváre. Mať možnosť pracovať na niečom čo ľudom úsmev dokáže vykúzliť je úžasné. Keď testujem nový návrh, vždy ma poteší vidieť rozžiarené oči fascinovaných ľudí, ktorí sa začnú tešiť na funkčný nástroj, ktorý vyrieši ich problémy.
Krása v UX dizajne je tá, že sa trápite týždeň s návrhom až na to nakoniec prídete. Navrhnete to najlepšie riešenie aké existuje a s obrovskou hrdosťou to idete ukázať používateľom. A potom hneď na prvom testovaní zistíte, že to nikto nevie používať a je to celé zle. Krása je to preto, lebo to človeka naučí odosobniť sa od neúspechov návrhu a chápať ich ako cestu k zlepšeniu a nie ako prekážku. Cieľom testovania je nájsť čo najviac chýb a preto musím svoje ego nechať za dverami.
Okrem racionálnejšieho uvažovania mi UX umožnilo aj učiť sa empatii. Vďaka tomu som sa začal zameriavať aj na komunikačné schopnosti, riešenie problémov a utužovaniu vzťahov. Neuveriteľne pozitívne to ovplyvnilo môj osobný aj kariérny život.
Vždy je rýchlejšie a lacnejšie prekresliť obrázok pred začatím stavby ako zbúrať hotovú stenu, keď už všetko stojí.
Stretávajú sa ľudia, ktorí robia UX na Slovensku? Aké sú UX komunity?
Existuje Slovenská User Experience Asociácia nazývaná SUXA, ktorá združuje väčšinu know-how na Slovensku. Na Facebooku existuje tzv. SUX fórum, čo je komunita slovenských UX odborníkov a nadšencov.
SUXA, rôzne skupiny a aj jednotlivci sa aktívne pokúšajú UX dostať hlbšie do biznis kultúry na Slovensku prostredníctvom školení, prednášok, workshopov a podobne.
Na FIIT je každý rok v novembri World Usability Day, ktorý organizuje SUXA. Robia aj bootcampy, ktorých cieľom je naštartovať začínajúcich ľudí. Ľudia ako Martin Majling, ktorý prednedávnom založil UX štúdio FlowBakery, každý rok organizuje UX/UI Caffee Meetup, kde vždy prídu zaujímavý hostia a spolu s účastníkmi navrhujú aplikácie alebo hry. Naposledy tam myslím, že boli aj mená ako Michal Truban či Jano Súchal a majitelia Slovenských UX štúdií a agentúr.
Aj my sme sa stali aktívnymi v komunite po tom, čo sme s kolegami vlani založili iniciatívu UX Forum. Pomocou nej organizujeme pravidelné stretnutia a prednášky pre širokú verejnosť kde voláme dlhoročných odborníkov zo Slovenska a zahraničia. Témy sú rozsiahle a nie vždy sa úplne týkajú UX dizajnu. Rozprávali sme sa už aj o tom ako dávať a prijímať spätnú väzbu, ako pristupovať pri navrhovaní produktov pre hendikepovaných používateľov, ako prototypovať či písať texty. Všetky prednášky sú v archíve na našom webe uxforum.sk. Tento rok sme dokonca boli pozvaní do Budapešti s cieľom spojiť sa s podobným projektom v Maďarsku a priniesť prednášky aj k nim. Veľmi sa z toho teším a som vďačný za úžasný tím ľudí ako sú Jakub, Monika, Tomáš a Denis, s ktorými na meetupoch pracujem. Sú to veľkí borci. Veľká vďaka patrí aj mojej snúbenici Ivke, ktorá nám vždy pre hostí napečie najúžasnejšie koláčiky aby mali ten najlepší zážitok a plné brucho dobrôt.
Keď sa na Slovensku povie UX väčšina ľudí si predstaví vizuálnu tvorbu, avšak dizajnovanie nie je iba o farbičkách.
V čom vidíš najväčší zmysel takýchto komunít?
Stretávať sa s ľuďmi, diskutovať, navzájom si pomáhať, to je to v čo verím. Vzájomná pomoc a šírenie vedomostí.
Ďalšia vec je šírenie osvety. Na Facebookovú stránku našich meetupov nám často prichádzajú rôzne otázky a prosby o pomoc. Je dôležité na ne aktívne odpovedať, poradiť a nájsť spoločné riešenia. Naša komunita je relatívne malá oproti okolitým krajinám, musíme na posune vopred pracovať spolu.
Je možne na Slovensku UX študovať? Prípadne, kde a ako sa dá?
Práveže na Slovensku to doteraz nešlo vôbec. Avšak počul som, že v Košiciach sa otvára odbor na strednej škole, ktorý bude učiť aj UX. Ak by sme sa chceli pozrieť aj na zahraničie, dva roky dozadu otvorili prvý univerzitný UX odbor v Európe a to v Holandsku. Samozrejme to nie je lacné štúdium. Presne preto sú komunity tu u nás dôležité. UX je u nás ešte v plienkach a veľa ľudí to chápe iba ako buzzword. Chcú to lebo to pekne znie a chcú to hneď.
Všetci však začíname iba tak, že si o tom čítame knihy a články, robíme kurzy, chodíme po konferenciách, stretávame sa a rozprávame sa. Ľudia, ktorí pracujú na UX pozíciách študovali rôzne odvetvia. K UX je totiž nutná psychológia, antropológia, informatika, vizuálny dizajn a mnoho ďalšieho. Je teda bežné študovať jednu z týchto oblastí a neskôr sa rozhodnúť pracovať na používateľskom pôžitku. Jeden z najväčších borcov v UX na Slovensku, ktorého poznám, dokonca žiadnu vysokú školu nemá doštudovanú.
Ako vidíš budúcnosť UX?
Vo svete vidím UX ako hlavný motivátor biznisu. Očakáva sa, že do 2020 bude používateľský zážitok dôležitejší ako značka či produkt. Bude to jeden z najdôležitejších faktorov celého biznisového sveta. Čo sa týka Slovenska, u nás ešte stále prevláda mentalita „ja viem najviac“. Nemyslíme na používateľov ale na to čo chceme my alebo čo my pokladáme za dôležité. Ak chceme ostať konkurencie schopný v dnešnej globálnej ekonomike, máme sa ešte kde posúvať. Je pred nami veľká cesta k pochopeniu, že dizajn nie je iba o tom ako veci vyzerajú na povrchu. Je to o pocitoch, ktoré vyvolávajú.
Vznik nových UX komunít, aktivít, kurzov a hlavne zvyšujúci sa dopyt po UX sú pozitívnym indikátorom toho, že sme na túto cestu už vykročili. Spoločne to dotiahneme najďalej a preto sa treba angažovať, byť aktívnym a pomáhať si.
