Startupy a jedno-eurové eseročky: možno je lepšie si založiť štandardnú spoločnosť

128

euros

Často používaný a pomerne preexponovaný výraz “start-up” si už všimla aj vláda. Po nedávnom zverejnení poklesu preferencií vládnej strany avizovala podporu startupov v zozname viacerých noviniek. Jednou z foriem sľúbenej podpory sú aj jednoeurové eseročky. Naozaj?

Založenie a prevádzka eseročky ako obchodnej spoločnosti je výrazne nákladnejšie ako je to pri podnikaní formou živnosti. Prioritne je určená viacerým podnikateľom s cieľom vytvorenia stabilnejšieho tímu či značky, no zakladajú si ju aj SZČO s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodov.

Na rozdiel od živnosti je eseročka povinná účtovať o tzv. “základnom imaní” – čo je v podstate súhrn vkladom spoločníkov, ktorý sa skôr či neskôr použije na podnikanie. V súčasnosti je jeho minimálna výška 5 000 EUR, pričom touto sumou by eseročka mala disponovať aspoň počas niekoľkých týždňov zakladania firmy. Od januára však bude možné založiť aj eseročky so základným imaním v sume nižšej – napr. 1 EUR.

Jednoeurová eseročka na rozdiel od eseročiek so základným imaním 25 000 EUR a viac bude musieť zniesť tieto obmedzenia:

  • bude musieť výšku svojho základného imania uvádzať na všetkých faktúrach, účtovných dokladoch, zmluvách či iných obchodných dokumentoch – každý partner tak dostane informáciu o postavení tejto firmy
  • každá takáto eseročka bude automaticky zo zákona “v kríze” – pojem “kríza” pribudne do podnikateľského práva od januára 2015 a jednoducho znamená stav, keď sú v určitom pomere dlhy firmy vyššie ako jej majetok. Ak tak firme v januári 2015 príde prvá faktúra, ktorú pár týždňov nestihne uhradiť, bude v kríze ani nevie ako. Krízový režim znamená zvolať valné zhromaždenie – aspoň teda papierovo
  • v kríze napr. nie je možné vrátiť pôžičky, ktoré firme poskytli samotní spoločníci – prednosť majú totiž cudzie zdroje, tj externí veritelia
  • z účtovného zisku si firma môže vyplatiť iba 3/4 – štandardne firma rozdeľuje účtovný zisk po skončení roka (napr. v apríli), ak ho teda dosiahne. Spôsobov jeho použitia je veľa – napr. úhrada straty z rokov minulých či výplata spoločníkom. Predovšetkým sa však časť zisku účtovne “zaviaže” v tzv. rezervnom fonde – a ten budú od januára 2015 všetky eseročky tvoriť do rovnakej absolútnej výšky 2 500 EUR. Ak sa spoločníci rozhodnú si zvyšok rozdeliť, k dispozícii majú len spomenuté 3/4. Vláda však tento krok zdôvodňuje tým, že cieľom startupov nie je rozdeľovať zisk v prvých rokoch podnikania, ale rásť, aby sa prípadne neskôr mohli transformovať na spoločnosti s vyšším základným imaním a rozdeliť si tak viac. Pripomínam, že ak sú spoločníkmi eseročky fyzické osoby, musia v každom prípade zaplatiť z vyplateného podielu na zisku zdravotný odvod vo výške 14%.
  • maximálny počet spoločníkov je 5 – na rozdiel od “štandardnej” eseročky s 50 možnými spoločníkmi
  • ak firma dosiahne účtovnú stratu vyššiu ako 2 500 EUR, je povinná zvolať valné zhromaždenie – rovnako je však povinná zvolávať valné zhromaždenie, ak takýto stav hrozí. Čiže na rozdiel od štandardného každoročného valného zhromaždenia (ktoré napríklad schvaľuje účtovnú závierku a hospodársky výsledok – zisk či stratu) aj viackrát ročne.

Možno bude vhodnejšie založiť si eseročku so základným imaním vyšším ako 1 EUR – napríklad 2 000 EUR, 3 000 EUR či 5 000 EUR.

Vyhnete sa tak niektorým výslovným nezmyslom, ktorými chcela vláda naoko ochrániť podnikateľské prostredie. Veď základné imanie je súhrn peňazí či iných vkladov, ktoré tak či tak neskôr použijete – na nákup počítačov, softvéru, automobilov, nájomné či mzdy. Nehovoriac už o tom, že vzhľadom na súčasné obchodno-účtovné pravidlá je po založení eseročky možné peniaze z bankového účtu vyslovene vybrať a vložiť do hotovostnej pokladnice. Čiže ich jednoducho nemať.


Aktualizované: 1.1.2015

1-eurové eseročky ako aj novinky spomenuté v článku napokon za zvláštnych okolností neprešli a na začiatku roka 2015 nie sú teda aktuálne. Odborná verejnosť však očakáva, že vláda túto novelu predloží skôr či neskôr opäť – a tentoraz pravdepodobne aj schváli.

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 200 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

I agree to have my personal information transfered to MailChimp ( more information )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.