Stanislav Barej pracuje takmer 10 rokov ako softvérový inžinier v sektore bankovníctva na platforme Avaloq. Je z Prešova, vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, fakultu hospodárskej informatiky. V práci sa venuje databázam – dátové sklady Oracle, SQL, PLSQL. Pracovne precestoval Londýn, Viedeň, Bonn a Bazilej.  Zaujíma ho blockchain a bitcoin.

Si fulltime programátor v bankovom sektore. Baví ťa čo robíš?

To znie pozitívne, čo až tak rád nemáš?

Je to sedavá práca, príliš veľa pozerania na monitor, málo pohybu. Niekedy, keď niečo neviem, je ťažké nájsť ako postupovať ďalej, Avaloq nie je práve open source.

Ako vyzerajú tie výnimočné momenty?

Priblíž nám svoju prácu s databázami!

Moja práca spočíva v tom, že parametrizujem corebanking softvér, ktorý sa volá Avaloq. Je to podobné ako SAP, ale špecializované pre bankovníctvo. Avaloq je postavený nad PL/SQL a má svoj vlastný skriptovací jazyk Avaloq Script. Takže programujem a upravujem na základe požiadaviek klientov. Ako som už načrtol, tak Avaloq nie je open source vec, ak je nejaký zapeklitejší problém, tak to človek rýchlo nevygoogli. Riešenie sa rodí pomaly. Pokiaľ viem, tak v tejto technológii sa dá už pracovať aj pre slovenské firmy.

Ako si sa dostal k IT?

Programujem od strednej. Na škole sme mali Pascal. Počul som, že v IT sú dobré platy. Ma to aj celkom bavilo. Bavila ma aj ekonómia, tak som išiel študovať na FHI – ekonomiku a informatiku. 

Pracoval si aj v zahraničí, je to lepšie ako na Slovensku?

Dve letá som strávil aj na W&T v Amerike. A tú podstatnú vec som si doniesol odtiaľ. Treba byť nastavený, že to čo chcem, sa dá dosiahnuť. Pracovať na sebe sa oplatí. Ak na Slovensku niečo chcete, hneď máte päť polienok pod nohami. Našťastie sa to už pomaly mení.

Máš niekedy pocit, že by si menil?

Tým, že je to dobre platená práca, tak je tam silná perspektíva, že to nebudem musieť robiť do 65 rokov. Samozrejme rozmýšľam nad inými vecami.

Ako byť lepší? Zaujímať sa o svet okolo seba o nové informácie, mať prehľad vo vede a naučiť sa riadiť svoje peniaze a myslieť kriticky. Toto chýba.

Viem o tebe, že rozbiehaš niečo vlastné, povedz nám niečo o tom!

Projekt sa volá www.teachersgold.org. Je to voľne dostupná platforma pre inovatívne učenie. Nech sa každý učí to, čo chce a zadarmo. Chceme aby učitelia a študenti mohli vytvoriť partnerstvá a spolupracovať na projektoch s firmami a mentormi. Napríklad na súťažiach a zadaniach z firiem. Firmy by mohli ponúknuť reálne biznis problémy na riešenie a mentori svoj životný príbeh, ako niečo dosiahnuť.

Čo ťa motivovalo začať tento projekt?

Korupcia v školstve, vyhadzov Ota Žarnaya po upozornení na korupciu a kauza na mojej základnej škole v Prešove. Chcel by som zlepšiť finančné ohodnotenie učiteľov, aby školy boli lepšie organizované a aby sa do nich decká tešili. Mám malé dieťa a nechcem, aby zo školy chodilo zdepkárené.

Ako to ide zatiaľ?

Človek si myslí, že je to, ako tak hotové a ono je to vlastne na nule, na začiatku. Teší ma každý záujem o projekt, aj keď stále je to slabé.

Odporučil by si iným, aby sa pustili do vlastného projektu?

Rozhodne do toho treba ísť. Aj keď to môže skončiť neúspechom. Nikoho sa nepýtať, či do toho ísť, lebo veľa ľudí vám povie, že nie. A keď vám povedia, že áno je to dobrý nápad, tak to už niekto robí.

Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

Chcem slobodne robiť veci. Byť nezávislý od zdrojov, aby som nemusel pracovať pre peniaze, ale pre vyššie dobro.

Ako by si chcel zmeniť svet? 

Slovenské IT komunity by mali priniesť zlepšenia, ktoré by boli úspešné vo svete. Slovensko je dobrý lab pre startupy.

Bolo v tvojom živote niečo, čo považuješ za stratu času?

Veľa vecí sa zdá ako strata času, ale potom v nejakých momentoch sa to ukáže ako dobré spojítko. Strata času je pre mňa, učiť sa veci, ktoré v praxi nepoužijem, alebo účasť na nudnej prednáške, kde sa vyžaduje prítomnosť kvôli prezenčke. Príliš veľa party je tiež strata času, občas stačí, nie nutne každý piatok.

Čo je tvojou prioritou v živote?

Hlavnou prioritou sa stala rodina. Keďže mám už malú dcérku. Predtým to bolo hlavne cestovať, získať dobre platený job, rýchlo sa osamostatniť. To hovorím už o časoch po výške. Ešte predtým tak normálne, vonku s kamošmi, na párty,  šport, to malo prioritu. A ešte nájsť si frajerku. (smiech)

Bol si rebel, keď si bol mladší?

Ja som nebol rebel. Radšej som mal kapucňu na hlave, tíško sedel a pritakával. Tak sme boli smerovaní na školách a ja som to videl, ako najlepšiu stratégiu, byť poslušný. Teraz? Tak čím som materiálne slobodnejší, tak si môžem otvorenejšie povedať svoj názor a menej sa obávať či ma niekto preto vyhodí z roboty. 

ITčkári by sa mali stretávať, aby sa spoznali medzi sebou, kto sa čomu venuje, nabrali kontakty. Ideálny príklad sú hackathony, z ktorých vyjde rýchle a efektívne riešenie.

Zaujímaš sa o blockchain a bitcoiny, ako môžu tieto technológie zmeniť svet?

Máš osobnosti, ktoré sú tvojimi vzormi? 

Čo považuješ za zmysluplne v živote?

Pracuješ v IT? Urob s nami rozhovor!