Soňa má 36 rokov a pracuje ako Lead Software Developerka pre Národnú Banku Slovenska. Hoci pôvodne vyštudovala fyziku, ako vedecká pracovníčka v Budapešti analyzovala dáta v experimente ALICE na LHC v CERNe. Práve tu začala aj s programovaní a po návrate na Slovensko rozhodla ďalej pôsobiť v IT. Pracovne sa Soňa pohybuje hlavne v oblasti financií a jej vášňou sú Python a dátová analýza. Vo voľnom čase rada číta a športuje. 

Čo ťa v detstve bavilo a čo z teba chceli mať rodičia? 

V mojom detstve sa záľuby striedali veľmi rýchlo. Spievala som v zbore, hrali sme sa s kamoškou na detektívky. Vždy ma bavili jazyky. Rodičia ma neviedli konkrétnym smerom, skôr len chceli, aby som išla na vysokú. 

Ako si sa dostala k fyzike?

K fyzike som sa dostala až po návrate zo školy v Anglicku, v štvrtej triede na gympli. Mala som super fyzikárku, ktorá ma nadchla pre časticovú a kvantovú fyziku – možno o tom ani nevie. Na fyzike ma zaujalo, aká je nevypočítateľná a kam vašu myseľ dokáže zaviesť.

Vyzerá to, že si na škole narazila na tých správnych učiteľov. Máš pocit, že oni tak silno ovplyvnili tvoj život, že si vybrala práve svoj smer? 

Myslím, že v tom momente si to človek až tak neuvedomí, skôr spätne. Ak by som to mala vyjadriť, tak som v učiteľoch, ktorí ma inšpirovali videla naozaj inteligentných ľudí, ktorí tomu, čo robia nielen rozumejú, ale aj ich to baví.

Koľko dievčat študovalo na fyzike s tebou? 

Aká bola tvoja cesta v IT?

IT bolo na začiatku praktické rozhodnutie, keďže sa mi nedarilo dokončiť si doktorát (PhD) a prišli do toho aj finančné záležitosti. IT som si vybrala preto, lebo sa tam robí to, čo mi je srdcu blízke aj vo vede, a to je hľadanie riešení komplexných problémov.

Máš nejaké tipy ako sa zdokonaľovať a získať prax po absolvovaní kurzu(analýza dát) pre začiatočníčku?  

Určite by som si našla nejakú juniorskú pozíciu v analytickom tíme. Ide potom o to, ako rýchlo sa chcete posúvať dopredu. V menších tímoch mate podľa mňa strmšiu krivku a skôr k vám dorazia zaujímave úlohy, ktoré vás vedia rýchlo posunúť. Na druhej strane pri väčších firmách a tímoch mate na postupné učenie viac priestoru. Vzdelávať je potrebne sa stále a možno sa nebáť si vypýtať úlohy z nových neznámych oblasti.

Spomínala si že si samouk, máš nejaké tipy a triky čo ti pomohli najviac?

Ktoré z tvojich projektov, riešení, ktoré si navrhla Ti prinieslo najväčšiu radosť?

Je toho viac, ale asi najradšej mám, keď naozaj stojíš pred niečim prvýkrát, a potom sa ti postupne, ako danú problematiku študuješ, vynára úplne jasný obraz toho, ako daný systém funguje. Jednoducho ti to docvakne. A potom máš pocit, že si nezastaviteľná a dáš do toho úplne všetko. Konkrétne veci by som ani nespomínala, ja sa asi najviac teším z procesu.

Čo bolo zatiaľ najťažšie v rámci tvojej kariéry a čo ti pomohlo prekonať ťažkosti?

Otázka na telo!  Ak by som mala niečo vypichnúť, tak najťažšie je podľa mňa naučiť sa prijímať kritiku a rásť na jej základe. Treba sa naučiť ľudí počúvať, nie interpretovať, nemyslieť si, že ste najmúdrejší, a snažiť sa v prvom rade pochopiť, čo vám niekto hovorí. Možno mi pomohlo práve to, že nemám rada nevyriešené problémy, a tak aj o konfliktoch sa snažím otvorene komunikovať.

Je to tak, že venuješ práci kopec volného času a neustále sa  musíš vzdelávať, alebo si aj večer zapneš Netflix?

No veď pravé. Z vedeckej oblasti som odišla aj preto, že som sa tomu nedokázala venovať do tej miery, ako to bolo nutné. Nič nie je zadarmo, a ak sa chceš posúvať dopredu musíš makať. Na druhej strane, venovať čas niečomu, čo ťa nebaví, nemá zmysel. Úspech nie je samoúčelný. Musí ťa naplniť. Je to len o tvojich ambíciách a cieľoch. Ale zase sa netreba bičovať, keď si ten Netflix pustíš, alebo ak niečo nevyjde podľa tvojich predstáv. Je to normálne. Otriasť sa a ísť ďalej.

Zazdieľala by si nejakú tvoju”lesson learned”, ktorú by si ďalšie dievčatá a ženy podľa tvojho príkladu mohli ušetriť? 

To je dosť ťažké. Ale asi ‘nesedieť v kúte’. Na začiatku som mávala pocity, keď som prišla medzi vyštudovaných ITčkárov a ITčkárky, že sa strápnim, keď niektoré veci nebudem vedieť hneď. Ale postupom času zistíš, že takýto pristúp uškodí len tebe. Niečo nevieš? Opýtaj sa. Aj keď sa možno niekedy strápniš, v konečnom dôsledku sa vzdelávaš a získavaš nové informácie. Samozrejme, nie úplne bez rozmyslu, ale keď ťa niečo trápi, alebo niečomu nerozumieš, ozvi sa.

Aký bol prechod z vedeckého prostredia do IT? 

Ten prechod bol plynulý, keďže som v rámci mojej analýzy programovala. Napriek tomu, som sa musela naučiť Good practices alebo testovanie, pretože ich nik odo mňa dovtedy nevyžadoval. Čítala som si literatúru, absolvovala online kurzy a robila som si vlastne projekty, aj keď len malé. 

Čo si má začiatočníčka predstaviť pod pojmom Goodpractices?

Je súbor princípov, na ktoré by mal vývojár dbať. V skratke sa nazývajú SOLID. Ak ich človek dodržuje, pomáhajú vytvárať kód, ktorý je ľahko čitateľný a ľahko sa do budúcna spravuje a rozširuje. Ďalšou dôležitou súčasťou vývoja musí byť testovanie. Je dobré mať dedikovaného človeka alebo tím, ktorý vám takpovediac aplikáciu rozbije. Ako vývojárka, keďže kód implementujete, môžete byť slepá k niektorým dieram alebo spôsobom, ako môže užívateľ alebo užívateľka s aplikáciou pracovať.

Mala si obavy, žeby sa prechod do IT nemusel podariť?

Obavy som samozrejme mala, ale aktívne som ich vytesňovala. Poslala som zopár životopisov a chodila som na pohovory. Nič to nie je, netreba sa hlavne stresovať. Nakoniec je to len rozhovor o vašich skúsenostiach a záľubách.

Na akých IT pozíciach si doteraz pracovala? Vieš nám priblížiť aj ich pracovnú náplň?

Úplne na začiatku som robila pre Siemens Helthineers v Košiciach. Bola to práca, ktorá obnášala skôr správu systému ako jeho vývoj. Pripravovali sme bugfixy, patche, updaty.

Potom ma oslovila firma ERNI z Bratislavy, ktorá hľadala vývojára pre jednu zaisťovňu v Zurichu a na mojom profile sa im páčilo práve to, že rozumiem štatistike, a tak sa budem vedieť zo zákazníkom rozprávať aj na odbornej úrovni. Nastúpila som ako senior software engineer, spravovala a vyvíjala som aplikácie na reportovanie pre poistných matematikov v úzkej spolupráci s nimi. Tu som sa dostala k projektu, kde bolo nutné naučiť sa Python a Spark. To ma veľmi bavilo. V podstate sme od začiatku prekopávali starý systém tak, aby vedel vygenerovať a následne spracovať oveľa väčšie množstvá dát.

Potom som na 1 a pol mesiaca prešla už do bratislavskej pobočky Siemens Healthineers na pozíciui Data Scientist. Bohužiaľ mi to ale veľmi nesadlo, aj keď som sa na túu pozíciu veľmi tešila. Ale myslím, že je dôležite to spomenúť, lebo aj také sa občas stane a netreba si z toho robiť ťažkú hlavu.

Našťastie sa vyskytla príležitosť v moje bývalej firme ERNI, kde som začala na pozícii, ktorá mala skôr manažérsky a mentorský charakter. Bolo to znova v oblasti financií a robila som pre malú firmu v Zurichu, ktorá naceňuje štrukturálne produkty. To bolo zase trošku o inom z pohľadu zodpovednosti a náplne. Bola som zodpovedná za kvalitu kódu, navrhovala som niektoré riešenia a pôsobila som ako líderka menšieho tímu juniornejšich vývojárov.

Asi po roku mi známy poslal ponuku na pozíciu hlavného vývojára pre informačné systémy dohľadu v Národnej Banke Slovenska. Okruh tém, ktorým sa venujem tu je naozaj široký. Oddelenie, na ktorom pracujem sa snaží presadzovať a integrovať nové technológie v rámci banky, ako aj rozširovať uplatnenie DS/ML postupov.

Je dôležité plánovať svoju kariérnu budúcnosť, alebo len reagovať na to ako sa to vyvinie? 

To je ťažká otázka. Ja sa snažím rozmýšľať, kde by som chcela byt o rok, v čom by som sa chcela dovtedy zdokonaliť. Je asi veľmi individuálne, ale je určite dôležité mať ciele a plány, keďže vás posúvajú dopredu, ale je rovnako dôležité nestať sa ich otrokom. Môžete zistiť, že vám niečo už nevyhovuje, alebo že musíte váš plán zmeniť, lebo sa vyskytli okolnosti, s ktorými ste nepočítali.

Kedy podľa Teba treba odísť z projektu, práce?

Keď už sa necítite komfortne. Či už je to tým, že vám nevyhovuje atmosféra, alebo ak máte pocit, že pre vás už daný projekt nemá zmysel a stagnujete.

Ako vnímaš problém diverzity v IT firmách na Slovensku?

Je dobré na to tak trochu tlačiť a aj takáto iniciatíva, ktorá búra stereotypy o tom, že IT je doména mužov určite pomôže. Mozno nie tak, že firmy zmenia svoj pohľad, ale že sa začne na pohovory hlásiť viac žien, lebo už nebudú limitované nejakou predstavou o tom, čo by mali byť ich záujmy. Keď som niekedy túto tému nadhodila, tak často bola reakcia ta, že firmy by ženy aj naberali, ale z 10 uchádzačov príde jedna baba.

Si súčasťou nejakej IT komunity?

Ako by si ich priateľsky podporila ženy, ktoré chcú pracovať v IT oblasti?

Hlavne sa nebáť a skúšať. Čo najviac študovať a chodiť na pohovory. Vy na to máte! Skúsenosti je potrebné zbierať a nevadí, či sú pozitívne alebo negatívne. Každá jedna vás posunie o niečo vpred a prinesie nové možnosti.

Rozhovor vznikol v spolupráci s občianským združením Aj Ty v IT v rámci Discord komunity Aj Ty s Nami. Článok je zverejnený aj na stánke Ajtyvit.sk