Peter Nemčok: “Všetko je o neustálom experimentovaní, učení sa, skúšaní. Je to evolúcia.”

247

V druhej časti rozhovoru sme sa s Perom Nemčokom zhovárali o WordPress, Bitcoin a slobodnej firme Webikon. Peter nám takisto prezradil, aké nástroje pri svojej práci používa a ako si predstavuje ideálny vzdelávací proces na školách.

Prečítajte si ja prvú časť rozhovoru.

Prečo je jednou z tvojich srdcoviek práve WordPress?

Pretože vychádza z  mojich základných hodnôt, o ktorých sa tu bavíme. WordPress pre mňa znamená najmä slobodu. Je to slobodný softvér v oboch významoch slova free. Môžeš s ním robiť čokoľvek, čo si len zmyslíš. Nemáš tam žiadne obmedzenia a je zadarmo a tým pádom je veľmi ľahko dostupný všetkým ľuďom.

Zároveň cez WordPress môže ktokoľvek slobodne vyjadrovať svoje názory. Jednoducho si vytvoriť blog, vytvoriť si stránku a týmto spôsobom šíriť svoje myšlienky ďalej.

Druhou veľmi silnou stránkou tohto nástroja, je WordPress komunita. V nej som sa našiel. Je to skupina ľudí, v ktorej som sa cítil dobre, cítil som sa tu ako doma. Mohol som sa v nej sebarealizovať a tým pádom vlastne aj pomáhať ďalej, ďalším ľudom. Veľa som sa tu naučil. Keď som sa začal venovať WordPress, slovenskú komunitu WP som vnímal ako nie moc rozvinutú, tak som sa snažil, a verím, že sa mi ju podarilo rozbehnúť. Momentálne to už vôbec nie je závislé odo mňa, ľudia sa stretávajú, navzájom si pomáhajú a to je to krásne.

Samotnému WordPress sa stále venujem, aj keď už o niečo menej. Teraz som väčšiu časť svojich aktivít presunul do oblasti Blockchain technológií a kryptomien. Spomínam to, keďže tam vidím istú paralelu. Bitcoin je tiež open source, je to založené na slobodnom softvéri a zároveň má veľmi silnú komunitu ľudí, ktorí spoločne fungujú a pomáhajú si

„V podstate pred desiatimi rokmi začínal Facebook a skoro nikto mu ešte neveril, takže tu vidíme, že v rámci dekády sa môže situácia v online svete tak zmeniť, že nebudeme potrebovať ani WordPress, no napríklad ani Facebook.“

Zaujal ťa aj nejaký iný nástroj na tvorbu webov?

Zaujímavý je napríklad redakčný systém Drupal, ktorý má veľmi podobné hodnoty a aj veľmi podobne fungujúcu kvalitnú komunitu ako WordPress. Skúšal som aj mnohé iné, ale nejakým spôsobom ma nechytili. Je to asi tým, že s WordPress som strávil najviac času, najlepšie ho poznám a nemal som dôvod ho opustiť a ísť hľadať niečo iné.

Ako vidíš budúcnosť WordPressu?

Pokiaľ v ňom stále budú zachované všetky možnosti, ktoré WordPress má, teda jednoduchosť používania a dostupnosť pre čo najviac ľudí a zároveň sa bude držať krok so všetkými novými technológiami, tak WordPress má pred sebou stále veľmi dobrú budúcnosť. Určite najbližších 5 rokov tu ešte bude hrať veľmi silnú rolu.

Otázkou je, čo bude o desať rokov. V podstate pred desiatimi rokmi začínal Facebook a skoro nikto mu ešte neveril, takže tu vidíme, že v rámci dekády sa môže situácia v online svete tak zmeniť, že nebudeme potrebovať ani WordPress, no napríklad ani Facebook. Z tohto pohľadu idú technológie veľmi rýchlo dopredu.

Zaujímaš sa o kryptomeny. Kde vidíš o desať rokov tie?

Pravdupovediac neviem. Je to taký experiment, ktorý nemá v histórií obdobu, takže nejaká paralela sa tu hľadá len veľmi ťažko. Viem o niečo istejšie povedať, že Blockchain ako technológia, bude o desať rokov pravdepodobne jednou z mainstreamových technológií.

Sme ešte úplne v plienkach, na začiatku používania a o desať rokov to zrejme bude niečo úplne normálne. Jedna z technológií, o ktorých možno ľudia ani nebudú vedieť, že na nich fungujú mnohé aplikácie, ale bude tu. V podstate, v rámci toho existuje aj podskupina kryptomien. Neviem, ako to s nimi bude o desať rokov, aká bude ich používanosť, ale podľa mňa tu budú.

Mnohé vlády sa dnes snažia Bitcoin regulovať, respektíve stavať mimo zákon, teraz naposledy sa k tejto aktivite pridala tuším India. Čo si o tom myslíš?

Áno, tieto pokusy tu budú. Ale tým, že ide o technológiu, ktorá je decentralizovaná, samotný Bitcoin nemajú ako regulovať. Nemajú ho doslova ako uchopiť. Áno, môžu regulovať prepojenie, nazvime to, s existujúcim alebo fyzickým svetom.

Môžu ovplyvniť banky a burzy, kde sa menia kryptomeny za fiat money (peniaze s tzv. núteným obehom, pozn. red.), napríklad doláre či eurá. Môžu zmeniť daňovú povinnosť, a tým pádom opäť nepriamo regulovať kryptomeny, ale samotnú kryptomenu na báze technológie regulovať nedokážu.

Môže sa ale stať, že si človek na základe týchto regulácií jednoducho za Bitcoin nič reálne nekúpi?

Vo veľmi špecifickom prípade by sa niečo také stať mohlo. Je dosť možné, že Bitcoin nebude práve tou menou, ktorá sa bude používať o desať, dvadsať či tridsať rokov. Môžu pokojne vyhlásiť, že kryptomeny sú ilegálne, alebo že anonymné kryptomeny sú ilegálne. Vidíme to, ako jeden z obranných postojov niektorých vlád. Ale napríklad, keď povedia, že Bitcoin je zakázaný na Slovensku, tak ľudia môžu ísť do cudzej krajiny a tam Bitcoin používať.

Takisto ho môžu používať, keď sa pripoja cez VPNku, cez Tor, alebo nejakým iným spôsobom, kde sa bude anonymné používanie kryptomeny len veľmi ťažko dokazovať. Čiže, z hľadiska štátu, je to premrhaná energia. Samozrejme, že štát si vždy nájde spôsob, ako niečo zdaniť, veď sa aj hovorí, že smrť a dane sú jediné istoty, ktoré tu máme. (smiech)

Je ale rovnako možné, že štát v budúcnosti nebude musieť spravovať financie, lebo tie budú postavené práve na kryptomenách. Platí to samozrejme aj o iných oblastiach zastrešovaných štátnym systémom.

Zatiaľ je to skôr v teoretickej rovine, ale už existujú prvé lastovičky, kde sa s takým prístupom experimentuje. Jednou z nich je napríklad kataster nehnuteľností vo Švédsku. V rámci použitia technológie Blockchain by možno nemusel byť kataster centralizovaný nejakou organizáciou, ale mohol by byť decentralizovaný.

R.I.P Banking System - grafitti v Paríži od umelca Ludo
R.I.P Banking System – grafitti v Paríži od umelca Ludo

Spomínal si už knihu, ktorá ti bola námetom pre slobodnú firmu. Kde ešte si čerpal inšpiráciu?

Prvotný námet bola kniha „Maverick“ od Ricarda Semlera, no potom som samozrejme prečítal všetky možné knihy na túto tému, ktoré boli preložené. Viacero kníh preložilo vydavateľstvo Peoplecomm, ktoré založil Tomáš Hajzler z Českej republiky.

Vyhľadával som samozrejme množstvo literatúry o firmách, ktoré fungujú na podobných princípoch, alebo mali aspoň nejaké prvky slobody. Inšpirovala ma aj česká firma Etnetera, ktorá takisto fungovala slobodne. Tu, na Slovensku, tiež bolo pár lastovičiek. (smiech)

Zúčastnil som sa aj na rôznych stretnutiach s témou sloboda v práci a tam sme takisto preberali možnosti fungovania v slobodných firmách. Takže sme potom v rámci Webikonu experimentovali a skúšali postupne zaviesť rôzne prvky slobody, pričom sme vždy vyhodnotili, ako nám tie-ktoré pasujú. Samotná cesta k slobodnej firme bola dlhodobá, všetko postupne dozrievalo.

Ako to vyzerá v praxi? Ako vlastne fungujete pokiaľ ide o rôzne procesy?

Také základné prvky sú, že nemáme šéfov a sme na rovnakej úrovni. Rozhodujeme sa tým, že o strategicky dôležitých veciach diskutujeme a snažíme sa dosiahnuť konsenzus. Ak by konsenzus v nejakom prípade nefungoval, asi by sme šli do nejakého hlasovania, ale zatiaľ, vo väčšine prípadov, sme si veci dokázali vydiskutovať. (smiech)

Nemáme už ani kanceláriu. Síce sme ju používali, ale postupne sme do nej prestali chodiť, takže sme ju zrušili a fungujeme na diaľku. Pokiaľ ide o peniaze, platy si nastavuje každý tak, ako chce. Ide samozrejme o objem vykonanej práce, ktorý si však každý môže slobodne zvoliť.

Funguje to spôsobom, že si delíme to, čo nám zákazník zaplatí za projekt. Ľudia, ktorí sa na projekte podieľali, si potom sadnú a dohodnú sa, kto koľko urobil a koľko za to dostane peňazí. Musím podotknúť, že o peniazoch sme sa nehádali hádam nikdy.

O iných veciach ste sa hádali?

Skôr sme diskutovali o tom, aké nástroje budeme používať, prípadne do akých projektov pôjdeme či nepôjdeme. Celé to predpokladá ľudí, ktorí naozaj rozmýšľajú za seba, vedia vyjadriť svoj názor a svoje myšlienky. Jednoducho vedia pomenovať to, s čím súhlasia a to, s čím nesúhlasia.

„Pravdou však je, že sme viackrát odmietli projekty, ktoré mohli byť veľmi dobre zaplatené. Ukázalo sa však, že neboli v súlade s našimi hodnotami.“

Ostaňme pri konfliktoch. Ako ich riešite? Nie je to niekedy, vzhľadom na slobodný prístup, nekončiaci proces?

Všetko je o komunikácii. To je jedna z výhod aj nevýhod tohto fungovania. Keďže komunikujeme, veci si vyrozprávame, dohodneme sa a nájdeme nejaké riešenie. Ak ho nenájdeme, tak proste rozhodnutie neurobíme, čo je v podstate tiež istá forma rozhodnutia.

Nevýhodou je, že dohodnúť sa niekedy zaberie dosť veľa času, na úkor samotnej práce. V konečnom dôsledku však platí, že keď sa na rozhodnutí podieľajú všetci zainteresovaní, tak všetci nakoniec reálne pocítia pozitívne alebo negatívne dôsledky svojich rozhodnutí a zbierajú skúsenosti. Celý rozhodovací proces sa tým pádom do budúcnosti zefektívňuje a zlepšuje.

Dôležitým aspektom je to, že celok ako taký a rozhodovací proces sa postupne dostávajú do úrovne, kedy nezávisia na jednom človeku. Napríklad ja ako zakladateľ, alebo povedzme líder Webikonu, sa postupne sťahujem z firmy a venujem jej stále menej a menej času. Väčšinu rozhodnutí už robia všetci ostatní aj bezo mňa a aj keď tam nie som, viem že urobia dobré rozhodnutie, pretože sme ich robili istú dobu spoločne a spolu sme sa to naučili.

Odmietol si už v rámci Webikonu projekt, ktorý ti mohol po finančnej stránke zmeniť život?

Áno, bolo ich viacej. Neviem, či by mi zrovna zmenili život, nikdy sme sa nesnažili rúbať vyššie než dokážeme. Sme v podstate rodinná firma, ktorá funguje na slobodných princípoch, takže skôr na takej priateľskej úrovni. Pravdou však je, že sme viackrát odmietli projekty, ktoré mohli byť veľmi dobre zaplatené. Ukázalo sa však, že neboli v súlade s našimi hodnotami. Prípadne sme mali pocit, že by sa nám s tým konkrétnym zákazníkom dobre nespolupracovalo či nekomunikovalo.

Nefungujeme tak, že zákazník je nám v rámci projektu nadradený a my ako dodávateľ sme podradení, v tom zmysle, že by sme len robili, čo zákazník presne povie. My chceme, aby zákazník bol úspešný a tým pádom chceme priniesť aj naše nápady, naše know-how. Zároveň si samozrejme chceme vypočuť druhú stranu, čo naozaj potrebuje, čo hľadá. A o tomto by mala byť konštruktívna spolupráca.

Aké nástroje používaš pri svojej práci a z ktorých si naopak vyrástol?

Takže tools. Samozrejme používam veľmi často môj mobil a notebook. Pokiaľ ide o komunikáciu, používam najmä Slack. Využívame ho vo firme, takisto v rámci WordPress komunity, ale aj komunitách ohľadom Blockchainových, alebo krypto projektov. Je to naozaj veľmi dobrý nástroj na komunikáciu. My vo firme sme vďaka nemu úplne prestali interne používať e-mail. Cez Slack fungujeme na dennej báze. Je super, že využíva asynchrónnu komunikáciu.

Ďalším nástrojom, ktorý je pre mňa cenným zdrojom informácií, hlavne z oblasti kryptomien a Blockchain technológií, ale aj pokiaľ ide o všeobecný prehľad o tom, čo sa deje vo svete, je Twitter. Z čoho som vyrástol a čo už vôbec nepoužívam z hľadiska informácií, je televízia.

Zistil som, že som nemal asi trištvrte roka pustený set top box, takže som ho momentálne vypol a hodil niekam do krabice. Keď, tak si selektívne vyberiem, čo si chcem pozrieť napríklad na Netflixe. Takisto moje deti ešte pozerajú rozprávky na Youtube. Určite ale nechcem konzumovať niečo, čo do mňa niekto iný nasilu tlačí – vysiela.

Nechýba vám v rámci firmy komunikácia, vyslovene v reálnom čase?

Málokedy býva niečo tak súrne, že si musíme s ľuďmi, v rámci firmy, telefonovať. Samozrejme, okrem Slacku, máme dvakrát do týždňa hangouts. Ide vlastne o konferenčný hovor, kde preberáme aktuálne veci. Takisto riešime, či je niečo, čo potrebujeme operatívne prediskutovať.

Napokon, raz mesačne sa naozaj stretávame fyzicky a to buď v Bratislave, alebo u niekoho, v jeho meste, kde žije. Tieto dni voláme Webikon day. Preberáme všetky strategické záležitosti. Diskutujeme o tom, ako fungujeme, čo chceme zlepšiť, do akých strategických projektov pôjdeme. Z dlhodobého hľadiska si plánujeme a vyhodnocujeme, ako čo funguje.

Takáto forma internej komunikácie sa nám osvedčila. Myslím si, že je dôležité sa osobne poznať a byť občas spolu aj offline. Aj mnohé medzinárodné tímy ľudí, sa aspoň raz za rok na nejakú dobu stretnú. My to robíme na mesačnej báze a funguje to.

Okrem toho sa tiež raz-dvakrát do roka stretneme na pár dní a spravíme si nejaký teambuilding, či v rámci posilňovania vzťahov zájdeme niekam na výlet.

Ako podchytíte proces, v rámci ktorého sa potom realizujú projekty? Používate aj tu nejaké nástroje?

Pokiaľ ide o zákaznícke, ale už aj interné projekty, používame základné projektové nástroje. Momentálne je to už asi náš desiaty projektový tool s názvom Asana. Pokiaľ ide o nástroje, veľmi často ich striedame, skúšame nové, či nám lepšie fungujú, nefungujú atď. Takže v tomto smere sme dosť dynamickí.

Momentálne takisto fungujeme na projektovom manažmente viac v agilnom vývoji a máme aj projekt manažéra. V našom prípade to nie je človek, ktorý by prikazoval ľuďom, čo majú robiť. Je to skôr osoba, ktorá pomáha so zadelením úloh a koordinuje ich podľa toho, ktoré sú prioritné. Takisto komunikuje so zákazníkom, lebo to je tiež niečo, čo chce pomerne dosť veľa času.

Dalo sa fungovať aj bez neho, fungovali sme tak rok a pol a prežili sme, no bolo to o dosť zložitejšie (smiech)

„Podľa mňa je dôležité nezamýšľať sa príliš nad tým, čo sa v minulosti dalo urobiť inak, ale poďme riešiť to, čo robíme teraz. Myslím takú tú kultúru experimentovania, skúšania nových vecí.“

Koľko vás vo firme pôsobí? Dá sa zamestnanecká sloboda aplikovať len v malých firmách?

Momentálne sme šiesti, bolo nás už aj desať. Vzhľadom na to by sa naozaj dalo argumentovať, že podobný princíp môže fungovať len v malých spoločnostiach. Ako ďalší príklad však môžem uviesť spoločnosť Semco, čo je niekoľko tisícová firma, ktorá takisto funguje na slobodných princípoch.

Samozrejme, napríklad v nejakej výrobnej fabrike si zamestnanec nemôže vybrať, že bude pracovať z domu, lebo musí pracovať pri stroji. Môže si ale, v rámci svojich možností, vybrať, na akom stroji bude pracovať, akou farbou si tam vymaľuje steny, aký bude mať plat, alebo povedzme ako si rozdelí zmeny s kolegami. Toto je niečo, v čom ľudia majú možnosť voľby.

Keď sa pozrieš späť, je niečo podstatné, čo by si dnes robil inak?

Isto, je veľa vecí, ktoré by som robil inak. V podstate pri každom jednom projekte, ktorý dokončíme, z nášho pohľadu neustáleho vylepšovania hneď vidíme x vecí, ktoré by sme urobili inak alebo lepšie. Ide asi o taký prirodzený vývoj.

Podľa mňa je dôležité nezamýšľať sa príliš nad tým, čo sa v minulosti dalo urobiť inak, ale poďme riešiť to, čo robíme teraz. Myslím takú tú kultúru experimentovania, skúšania nových vecí. Ak sa osvedčia, poďme ich používať, ak sa neosvedčia, veľmi rýchlo ich zahoďme a používajme to, čo nám fungovalo najlepšie doteraz.

Aká je pre teba rozhodujúca vlastnosť, ktorú očakávaš od záujemcu o prácu v slobodnej firme?

Rozhodujúca podľa mňa nie je tá profesijná, či odborná stránka. To sú veci, ktoré sa proste dajú naučiť, pokiaľ k nim má človek nejaký vzťah. Napríklad, keď má človek základy programovania, vie sa veľmi rýchlo dostať do WordPress a podobne.

Samozrejme, nemáme teraz priestor učiť človeka úplne všetko od začiatku a nejaké osvojené zručnosti v rámci odboru sú nevyhnutné. Omnoho podstatnejšie je pre mňa to, ako ten človek rozmýšľa a funguje. Pretože fungovať na slobodných princípoch chce človeka, ktorý vie sám za seba rozmýšľať a vie si sám stanoviť priority. Takisto vie povedať, čo chce a vie si za tým ísť. Dokáže pomenovať, čo mu vadí a iniciovať prípadné zmeny.

To je tá asertivita, ktorú si si zvolil na začiatku rozhovoru.

Áno, to je tá asertivita a chce to človeka, ktorý vie fungovať, ktorý nečaká, že mu bude každú chvíľu niekto hovoriť, čo má a čo nemá robiť. K tomuto sa dá takisto dospieť. Je to však zmena celkového zmýšľania, ktorá trvá v lepšom prípade mesiace, ale väčšinou skôr roky.

Dá sa tak fungovať, keď je tomu človek otvorený. Žiaľ, niektorí ľudia sú už zabetónovaní v takom tom korporátnom fungovaní, alebo to majú z rodiny, zo spoločnosti v ktorej sa pohybujú.

Zo školy

Škola je podľa mňa najhorší korporát, ktorým si prechádzame všetci. Človek sa z toho už veľmi ťažko vymaní. Mnohí potom jednoducho nevedia prejsť na slobodné fungovanie, alebo je to pre nich veľmi ťažké.

Čo a ako by sa podľa teba malo učiť na školách?

Riešil som to, keď som sa rozhodoval, kam dám svoje deti. Syn má deväť a dcéra šesť rokov, takže je teraz prváčka. Podľa mňa je najdôležitejšie, nezabiť v deťoch ich kreativitu. To také ich prirodzené, zvedavé hľadanie a učenie sa. Neučiť deti bifľovať sa fakty, všetko sa dnes dá nájsť cez Google. (smiech)

Dôležité je naučiť deti ako komunikovať a ako vyjadriť svoje myšlienky. Ako byť v istých oblastiach zdravo asertívny, no zároveň empatický. Načúvať, vnímať potreby, názory a emócie ostatných a vedieť s nimi fungovať. Práve toto je niečo, čo nás v škole neučili. Vyjadriť svoj názor, podeliť sa o neho, zaujímať sa o svoje okolie. Byť aktívny, snažiť sa niečo zmeniť a nielen pasívne čakať, že mi niekto povie, čo mám robiť. A keď to spravím, tak to stačí a nepotrebujem nič iné.

Toto sú hodnoty a princípy, na ktorých by malo byť postavené školstvo a ja som rád, že som našiel školu, ktorá je jednou z tých, ktoré sú tomuto najbližšie. Okrem toho, že tu deti získavajú konkrétne vedomosti, tak sa to učia vždy aj v napojení na to, čo je v reálnom svete. Učia sa fungovať spoločne v tímoch a tvoria projekty, veľa komunikujú a veľa sa pýtajú prečo. Učia sa argumentovať a vysvetliť svoj názor a takisto počúvať názor niekoho ďalšieho. Toto sú podľa mňa tie dôležité hodnoty.

O akej škole sa bavíme?

Deti chodia do školy Narnia. Takisto sa mi veľmi páči, ako funguje škola Montessori v Lamači. Mám pocit, že je to tam ešte o niečo slobodnejšie, deti si tam napríklad volia, ktorému predmetu sa v tej-ktorej dobe viac venujú. Žiaľ, tam by som tam mal príliš vysoké transakčné náklady, hlavne pokiaľ ide o cestovanie, takže som zvolil bližšiu alternatívu.

V každom prípade vidím, že v Narnii učiteľom naozaj záleží na deťoch a nesnažia sa ich len učiť, či bifľovať nejaké veci, ale ukazujú im aj duchovné hodnoty a dosť pracujú s komunikáciou.

Zarezonovalo vo mne slovo duchovno. Čo konkrétne to znamená pre teba?

Duchovná, alebo tá spirituálna časť, je súčasť prežívania každého jedného z nás. Okrem myšlienok je tu aj nejaké to podvedomie, ale aj tá časť, nazvime ju spirituálna, kde sú veci, ktoré možno nevieme zatiaľ vysvetliť, Kde je niečo, čo je viac, ako sme len my, či už to nazvem Boh, energia, vesmír.

Duchovno je také to celé vnútorné prežívanie, morálne hodnoty s ktorými fungujeme v živote. Toto si ja predstavujem pod tým duchovným.

Pre niekoho je to tým, že je kresťan, katolík, chodí do kostola a prežíva nejakým spôsobom svoju vieru, pre iného to znamená, urobiť si každý deň desať, dvadsať minút meditáciu a pritom nemusí byť členom žiadnej cirkvi. Nemusí to ani pomenovať, že je tu nejaký Boh. Je to oblasť, ktorú tiež hľadám, objavujem, preddefinovávam. Je to niečo, čo podľa mňa patrí k  plnohodnotnému životu.

Neoznačujú ťa ľudia v tvojom okolí za prílišného optimistu, za „snílka“?

Označujú. (smiech) Označujú a aj si myslím, že som optimista. Možno by som skôr povedal, že som optimistický realista. Vždy sa totiž snažím pozerať na to, čo tu naozaj je, čoho sa dá reálne chytiť. Nerozmýšľam len nad tým, čo by bolo v ideálnej spoločnosti, vzdialenej milióny rokov odtiaľto.

Chcem jednoducho niečím vylepšiť existujúci stav. Tak, aby to mohlo fungovať, povedzme, už o päť-desať rokov.

Ani v rámci slobodnej firmy sme neaplikovali všetky prvky naraz. V tom by som nevedel fungovať ani ja, ani ostatní. Všetko je o neustálom experimentovaní, učení sa, skúšaní. Je to evolúcia. Takže som taký ten v realite zakorenený človek, ktorý ale optimisticky pozerá do budúcnosti.

Čo by si odkázal ľuďom, ak by ťa počúval celý svet? Minimálne ten IT.

Hľadajte, zaujímajte sa o veci okolo seba. Experimentujte, stále sa pýtajte prečo. Prečo to tak je, prečo to nemôže byť lepšie, prečo si toto myslím, prečo to robím. Stále hľadajte niečo lepšie, posúvajte sa dopredu a pracujte na tom.

Peter, ďakujeme ti za naozaj podnetný rozhovor a prajeme všetko dobré pri tvojej ďalšej ceste!

 

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 200 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

I agree to have my personal information transfered to MailChimp ( more information )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.