Ako sa zo žiaka kuchárskeho odboru stane Online Advertising Coordinator v spoločnosti Orange, ale aj o zaujímavých veciach z oblasti online marketingu sme sa rozprávali s Blogerom roka v kategórii IT, youtuberom a tvorcom populárneho Marketing backstage, zakladateľom a riaditeľom digitálnej konzultačnej agentúry Bottle digital, ale predovšetkým človekom, ktorý odovzdáva svoje Know-How v oblasti online marketingu ďalším ľuďom, Kamilom Aujeskym.
Ako si sa dostal k online marketingu?
Keď som mal zhruba pätnásť, začal som brigádovať vo firme Creative solutions. Nemal som vtedy nejaké veľké ambície. Jednoducho som robil, čo ma bavilo a zároveň mi to generovalo peniaze.
A čo škola?
Najprv som bol na strojníckej priemyslovke. Vadí mi byť v kolektíve s ľuďmi, ktorí sú mi proti srsti. Bohužiaľ na tej strojarine som natrafil na viacerých takých a tým pádom ma to úplne demotivovalo. Nechcel som tam ostať. Môj kamoš navštevoval školu kuchár-čašník a ja som išiel za ním a vôbec som neriešil, čo bude. Mama z toho bola nešťastná, ale asi to nakoniec nedopadlo úplne najhoršie (smiech).
„Do všetkého čo robím, vždy investujem energiu, aby to bolo z môjho pohľadu čo najlepšie. Hľadám si svoje cesty.“
Máš povesť nekonformného človeka, ako sa to prejavuje v profesnej oblasti?
Určite áno. Keď odo mňa vo firmách, kde som robil, chceli „time sheety“ , alebo niečo také, tak som s tým mal bohužiaľ dosť často problém. Ja si nastavím ako optimálne fungujem a keď sú nejaké procesy, ktoré mi nie sú úplne po chuti, často krát si ich ohnem tak, aby mi vyhovovali. Ale, samozrejme, nehovorím to nikomu nahlas (smiech). Nie, teraz vážne. Do všetkého, čo robím, vždy investujem energiu, aby to bolo z môjho pohľadu čo najlepšie. Nemyslím si teda, že vždy musím ísť tou cestou, ktorú niektorí ľudia nakreslili. Hľadám si svoje cesty.
Ktorá konkrétna pracovná skúsenosť bola pre teba najväčším prínosom a prečo?
Každá práca mi niečo dala. Dalo by sa povedať, že som sa vždy rozhodoval, v ktorej oblasti budem pôsobiť. Mohol som sa tým pádom orientovať na to, čo ma zaujímalo. Keď som bol na strednej, veľa som sa naučil v Creative solution. Okrem toho, že som sa naučil robiť s Excelom, som získal schopnosť rozmýšľať tak, aby z dlhodobého hľadiska veci, ktoré sa urobili, mali aj nejaký prínos. Aby sa vďaka nim napríklad niečo zjednodušilo.
Neskôr, keď som bol vo Visibility, naučil som sa, ako pracovať s malými a strednými klientmi. Následne som išiel do Digitasku, kde som spolupracoval so spoločnosťami ako CocaCola, Samsung či Avon, čo boli naozaj obrovskí klienti. Potom som prešiel do Medialky a nabral taký ten mediálny obzor.
Teraz pôsobím u korporátneho klienta. Dalo by sa povedať, že v rámci digitálneho sveta mám skúsenosti so všetkým, čiže mne naozaj všetko niečo dalo. Keby som musel vybrať, čo z toho bolo úplne top, tak asi naozaj tá prvá robota. Našiel som niečo, čo ma baví a čo mi dokáže zarobiť peniaze a objavil cestu na ktorej dokážem napredovať.
Vieš porovnať, aký je rozdiel pracovať v korporácií, v agentúre a podnikať. Čo ti viac vyhovuje?
Pracovať samostatne pre klienta, ako napríklad pre korporáciu, je lepšie robota v tom, že sa vieš viacej zameriavať iba na toho jedného klienta a tým pádom mu dokážeš prinášať lepšie výsledky.
V agentúre to je tak, že každú pol hodinu riešiš iného klienta, často krát z úplne iného segmentu, čo je dosť náročné. Na druhej strane to dokáže človeka vyslovene vycvičiť. V takom zmysle, že keď treba niečo urobiť, tak ostanete pracovať do jedenástej, do dvanástej v noci.
Čiže, svoje výhody má aj práca pre klienta, aj pre agentúru. Ak by som to mal porovnať s podnikaním, tak to je najvoľnejšia záležitosť. Robím všetko tak ako sám chcem. Zároveň je tam ale omnoho väčšia dávka, nazvime to, nekomfortu a stresu. Na rad prichádza čakanie na úhradu faktúr a podobne.
V posledných rokoch si 2 krát po sebe vyhral titul Bloger roka v oblasti IT a inovácií. Čo ťa priviedlo k blogovaniu a prečo bloguješ?
Pôvodne som začal písať preto, aby som bol na očiach, lebo to je to, čo ma baví. Zároveň som si chcel utriediť myšlienky a konfrontovať sa s ľuďmi. Išlo mi o spätnú väzbu, aby som vedel, či to, čo robím, aj robím dobre. Lenže to je u nás celkom problém, pretože tu ľudia moc nechcú viesť diskusiu.
Čiže, ja keď som začal blogovať, tak som sa hádal so strašne veľa ľuďmi. Potom som na nejaký čas prestal s písaním. Keď som neskôr začal znova, už to bolo tým štýlom, že som vedel, že to robím dobre. Aj preto, lebo to robím dlho. Rozhodol som sa, že sa nebudem s niekým hádať, pretože má iný názor. Nejde mi o to byť „trendy“, ale skôr prinášať pohľad na veci, ktoré sú pre ľudí prínosom z dlhodobejšieho hľadiska.
„Vzdelávať ľudí je tá správna cesta, lebo jedine tak sa môžeme všetci niekam posunúť.“
Veľa ľudí si svoje know-how stráži. Ty naopak svoje vedomosti zdieľaš. Prečo myslíš, že je to tá správna cesta?
Podľa mňa, čo sa týka online marketingu, tí najlepší na Slovensku svoje know-how zdieľajú. V rámci digitálu sa informácie menia, dalo by sa povedať, že každý deň. Keby ktokoľvek skopíroval všetko, čo robím, bolo by mi to úplne jedno, pretože keby bol na tom niekto tak zle, že musí kradnúť moje myšlienky, tak viem, že to pre mňa nie je konkurencia. Taký človek nad tým nevie rozmýšľať, on iba zoberie informáciu a niekam ju posunie. Takisto si samozrejme myslím, že vzdelávať ľudí je tá správna cesta, lebo jedine tak sa môžeme všetci niekam posunúť.
Čo považuješ v profesnom živote za svoje najväčšie výhry?
(smiech) Akože ja som večne nespokojný človek, takže som si musel začať každý týždeň zapisovať pozitívne veci, ktoré sa udiali, aby som nebol nonstop demotivovaný.
Takže dobrý nástroj…
Hej, ono keď si to človek potom spätne číta, tak tam nájde kopec pozitív, ktoré si vôbec neuvedomoval. Teraz aktuálne sa mi páči, ako sa vyvíja Marketing backstage. To sú moje youtubové rozhovory, ktoré sú brutálne pekne natočené a spracované, čo má na starosti Jakub Barbuščák. Ide o kvalitné rozhovory, ktoré sú prínosné a nemyslím si, že niekto na Slovensku vytvára niečo také ako my.
Takisto ma baví aj Digitálny štvrtok. Minulý rok sme spravili desať eventov, každý na inú tému z online marketingu. Na každý prišlo priemerne tak 55 ľudí, čo tiež si nemyslím, že niekto spravil a ešte s takou kvalitou a takými „spíkrami“. Navyše za 18 euro. Ja si však nemyslím, že som úspešný. Úspech je strašne relatívny pojem. Naozaj úspešný budem, keď budem mať firmu, ktorá bude mať veľa zamestnancov a bude môcť fungovať tak, že pôjdem na dva mesiace preč a budem mať stále zelené čísla. Inak pravidelne hovorím, že som najlepší a že som úplne super, ale to je len v rámci takej irónie a podpichovania (smiech).
Si kreatívny človek. Musí sa s tým správnym inštinktom človek narodiť, alebo sa to podľa teba dá naučiť aj v praxi?
Ja som chvíľu pôsobil v Zaraguze, čo je podľa mňa najkreatívnejšia digitálna agentúra na Slovensku a tam som pochopil, že až taký kreatívny človek nie som. Lebo keď som tam štyri hodiny sedel nad zadaním, došiel Mišo Pastier a za tri minúty tam napísal také veci, že som odpadol. Človek, keď naberie skúsenosti, tak podľa mňa isto môže zvýšiť svoju kreativitu.
„Akákoľvek prevádzka, napríklad reštaurácia, si myslí, že si založí Facebookovú stránku a budú z nich milionári a že im to bude fungovať. Ale to, že majú najhoršiu kávu, zdutú obsluhu a špinavé priestory ich nezaujíma.“
Uvedomujú si stredné a malé lokálne biznisy potenciál, ktorý im dáva možnosťou cielenej reklamy napríklad Facebook?
Práveže mám pocit, že si ho nielen, že uvedomujú, ale oni dokonca majú často prehnané očakávania. Akákoľvek prevádzka, napríklad reštaurácia, si myslí, že si založí Facebookovú stránku a budú z nich milionári a že im to bude fungovať. Ale to, že majú najhoršiu kávu, zdutú obsluhu a špinavé priestory ich nezaujíma.
Facebook a Instagram sú komunikačné kanály, ktoré distribuujú nejaký message, ale je to aj o množstve ďalších vecí. Ide o produkt, o emóciu spätú s tou značkou. Je tam milión iných faktorov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť.
Preto sme napríklad pre veľkých klientov založili Bottle Digital, čo je konzultačná agentúra v rámci digitálneho marketingu, lebo vieme, že sú takí, ktorí nevedia digitál správne uchopiť a robiť ho efektívne a tak ho tým pádom nerobia vôbec.
Náš portál robime.it sa snaží vytvárať a spájať IT komunitu. Ty sa orientuješ na online marketing komunitu. Myslíš si, že sú tam nejaké prieniky?
Určite, bol som na UCM v Trnave, kde som rozprával o online marketingu a podľa mňa je táto oblasť rozdelená na dve časti.
Jedna je tá kreatívna časť, napríklad ako urobiť video v online, aby fungovalo a oslovilo ľudí a podobne. Druhá časť je technická a tam už často krát potrebuješ technické možno až programátorské skills. Jednoducho sa nezaobídeš bez programátora.
Keď si vezmeme napríklad Google tag manager, ktorý ti umožňuje fireovať na tvoju stránku kódy, ide o tak sofistikovanú vec, že na to jednoducho potrebuješ kódera. Do Google Adwords zase napríklad dokážeš nahrať skripty, ktoré ti menia napríklad bidy (čiže cenu ktorú ponúkaš) v reklamách na základe počasia. Lebo niektoré e-shopy, majú viacej predajov, keď je škaredé počasie, pretože ľudia nejdú von. A to je vec, ktorú ti zase spraví len programátor. Samozrejme, ten programátor by mal mať aj nejaké know-how v rámci online marketingu. Toto je podľa mňa na Slovensku extrémne nevyužitý potenciál.
Vidíš pri vytváraní komunity prínos v „offline“ stretnutiach?
Určite áno, myslím si, že je potrebné stretávať sa aj offline. Naživo je to proste iné. Môžeme spolu pokecať a mňa to hlavne baví sa s ľudmi stretávať. V online svete je v dnešnej dobe strašne jednoduché prihovárať sa ľuďom. Robia to dnes ale už mnohí a preto je dôležité stretávať sa aj naživo, aby ľudia videli, že to nie je nejaký fake, ktorý sa tu iba tvári v online prostredí, že je niečo, ale že to je reálna skutočnosť.
Rok 2018 bude pre väčšinu firiem pôsobiacich v online svete o GDPR. Čo si o tom myslíš?
Nikto ešte nevie, ako bude reálne GDPR vyzerať v praxi, ale vieme, že regulácia bude 25.05.2018. Podľa mňa bude trvať minimálne ďalší rok, kým to zavedú do praxe. Som zvedavý, ako bude prebiehať kontrola. Zatiaľ mám informácie takého charakteru, že napríklad niektoré veci sa nebudú môcť merať, meranie niektorých zase bude musieť človek povoľovať.
Neviem si predstaviť, že budem mať desať kódov nahodených na svojom webe, teraz na môj web niekto príde a musí povoliť všetkých desať kódov, aby sa o ňom mohli zbierať informácie, čo samozrejme nepovolí nikdy. Alebo budem mať tie kódy nahodené cez Google Tag manager, čiže budem mať jeden kód na webe a on mi ho povolí, ale tým pádom si o ňom budem môcť zbierať dáta kdekoľvek, čo je tiež hlúposť. Mne osobne je napríklad úplne jedno, aké informácie si o mne zbiera Facebook, či Google.
Vidím to z pohľadu, že keby mali o všetkých ľuďoch všetky informácie, tak jasné, že to zneužívajú na marketing, ale na druhej strane by to bolo pre človeka pohodlnejšie, lebo reklame sa aj tak nevyhne a takto by mal menej bullshitového obsahu a mal by kvalitnejšie reklamy. Ono to v dnešnej dobe vyzerá, že v tom online sa dokáže strašne dobre cieliť, strašne dobre vyhodnocovať veci, ale v skutočnosti to tak vôbec nie je. V konečnom dôsledku sú tie dáta veľmi obmedzené, sú agregované. Ide o nejaké priemerné hodnoty a to sú často krát skreslené čísla.
Čo by si odkázal ľuďom, keby boli teraz všetci „online“ a „počúvali ťa“?
Poslal by som im message, o ktorom som rozprával aj študentom na škole, ako som si hľadal robotu. Že som proste vyšiel z tej svojej komfortnej zóny a urobil som niečo navyše a to je ten moment, kedy sa dejú ozajstné veci. Keď je niekto s niečím nespokojný, tak nech to rieši. Nech nečaká, že som teraz nasratý a že sa niečo zmení. No nezmení sa, proste, buď ty niečo zmeníš, alebo budeš nasratý. A to je strašne veľa ľudí, ktorí sú aj inteligentní, aj veľa robia, aj všetko, ale proste nechcú to zmeniť, lebo sa boja. To je môj odkaz. A ešte, že je jedno či je človek čierny, biely, zelený, róm, ind alebo čokolvek. Ide o to, že či je človek debil alebo nie.
Ďakujem za rozhovor.