Programátorka Mária: Jednoducho v IT tímoch sa žiadne hlúposti neriešia

224

Mária Šormanová ​je programátorka. Nedávno skončila štúdium informatiky na bratislavskom “matfyze”, kde jej svet technológii v priebehu piatich rokov prirástol k srdcu. Počas školy absolvovala niekoľko stáži, okrem iného aj v hlavnom sídle firmy Google v Kalifornii, kde strávila 3 mesiace ako Software Engineering Intern. Momentálne vyvvíja software pre logistickú firmu.

Ako si sa dostala do IT prostredia?

Od malička som sa zaujímala o matematiku. Prostredníctvom rôznych súťaží, olympiád a korešpondenčných seminárov som sa dostala do komunity ľudí, ktorí sa venujú matematike, fyzike a informatike. Zistila som tak, že v týchto vedách je veľa zaujímavého a čo všetko sa dá v tomto smere študovať. Základy programovania sme sa učili už od základnej školy ale nikdy som nad svojou budúcou kariérou v tomto smere nerozmýšľala. Počas strednej školy som sa ale dostala do partie kamarátov-chalanov, ktorí sa popri škole “zabávali” programovaním hier. Stiahli ma so sebou aj na seminár z informatiky, kde som samozrejme bola jediné dievča. Keď som sa potom v maturitnom ročníku rozhodovala, kam na vysokú školu, informatika a fakulta matematiky fyziky a informatiky boli viac-menej jasná voľba, okrem iného aj preto, lebo som poznala veľa ľudí, ktorí tam študovali a boli spokojní. Ja som so svojou voľbou taktiež veľmi spokojná a kebyže sa mám rozhodnúť znova, určite by som spravila to isté.

Pracuješ ako programátorka – ktorý programovací jazyk ovládaš?

Áno, živím sa ako programátorka, aj keď sa (asi) vymykám takmer všetkým stereotypom, ktoré ľudia o tejto profesii majú 🙂 V práci je momentálne mojim primárnym jazykom Java, ale v našej branži je dôležité, aby bol človek všestranný a preto treba mať aspoň základy viacerých jazykov a ochotu a elán učiť sa nové. Preto si momentálne napríklad zdokonaľujem svoje vedomosti Python-u.

Čo je pre teba najviac fascinujúce v IT oblasti? Čo ťa baví v tvojej práci najviac?

Svet IT je úžasný v tom, že sa dotýka všetkých oblastí nášho života. Dnes už takmer neexistuje profesia, ktorá by sa bez technológii zaobišla. Pre nás informatikov je na tom perfektné to, že sa popri našej práci môžeme dostať k tomu, čo nás zaujíma. Ak niekoho zaujíma medicína, môže sa napríklad zamestnať vo firme ktorá vyvíja software pre lekárov, alebo môžete vyvíjať aplikáciu pre správnu životosprávu športovcov a naučiť sa pritom napríklad aj niečo o zdravej výžive. Ja teraz pracujem pre logistickú firmu a učím sa ako sa k nám prepravuje tovar z iných kontinentov, ako medzi sebou jednotlivý prepravcovia spolupracujú, ale aj aké rozmery majú štandardné lodné kontajnery. Jednoducho, keď robíte v IT, tak sa väčšinou okrem svojej hlavnej oblasti vzdelávate aj v doméne, pre ktorú pracujete, čo je neskutočne obohacujúce. Na rozdiel od iných profesií máte široké interdisciplinárne možnosti. Ak má teda človek pestré záujmy, myslím, že IT je určite dobrá voľba, kde si každý nájde svoj priestor.

Zdroj: Stanislav Griguš

Čo máš najradšej na prostedí a ľuďoch pracujúcich v IT?

Príjemnú atmosféru. Väčšina ľudí v IT sú ťažkí pohoďáci, ktorých len tak nejaká drobnosť nerozhodí. Nepodstatným veciam sa snažia všetci vyhýbať a zameriavajú sa na to, čo je podstatné. Jednoducho, žiadne hlúposti sa neriešia 🙂

Je mi veľmi sympatické aj to, že je tu minimalizovaná pracovná hierarchia v tom zmysle, že by sa veci riešili tak, že toto povedal šéf a hotovo bude to tak. Všade kde som zatiaľ pracovala, rozhodnutiam predchádzal dialóg v rámci tímu kde sa mohol zapojiť každý kto ponúkol dobré návrhy podložené rozumnými argumentami. Aj mladý stážista. Každý je od začiatku rešpektovaný ako plnohodnotný člen tímu. Taktiež som sa vždy stretla s veľkou ochotou pomáhať si navzájom, odpovedať na otázky (ktorých máte vždy keď sa pridávate na nový projekt neúrekom) a zapájať sa do rôznych (aj dobrovoľníckych) aktivít.

Keď sme nedávno organizovali programátorský workshop pre dievčatá a hľadali sme mentorov, podarilo sa nám za krátky čas zohnať 15 programátorov, ktorí boli zadarmo ochotní stráviť celú nedeľu učením a odovzdávaním svojich vedomostí ďalej. Nie som si istá, či by také niečo bolo možné aj v inej komunite.

Myslíš, že ženy v súčasnosti mužskú IT doménu obohacujú? Ak áno, v čom?

Je nás zatiaľ veľmi málo. Typický programátorský tím nemá žiadnu alebo maximálne jednu ženu. Je to škoda, lebo ženy vedia do tímu priniesť nový pohľad na vec. Je to samozrejme individuálne, ale vo všeobecnosti sme väčšie detailistky a viac myslíme aj na to, aký vplyv bude mať nejaká zmena na koncového používateľa. Myslím ale, že ženy sú pre tím obohacujúce hlavne po ľudskej stránke. Vedia dobre stmeliť kolektív a sú aktívnejšie vo vytváraní medziľudských vzťahov.

Z vlastnej skúsenosti mám aj konkrétny príklad: Tak ako všetci ITčkari, tak si aj my sem-tam objednáme do kancelárie pizzu. Keď som bola vo firme nová a doniesli pizzu prvýkrát aj mne automaticky som išla k veľkému stolu v zasadačke, že veď si to tam pôjdeme všetci zjesť spolu. Ani náhodou! Chalani na mňa najprv s údivom pozerali, že kam to idem vzhľadom na to že boli zvyknutí každý si zobrať svoju pizzu pred počítač a potichu zjesť pri programovaní. Vysvetlila som im teda, že to bude fajn, že sa aspoň budeme mať príležitosť trochu porozprávať. Odvtedy vždy stolujeme spolu a všetci si to pochvaľujú 🙂

Pozdrav z Django Girls workshopu.
Pozdrav z Django Girls workshopu. Zdroj: archív PyCon SK 2017/Ondrej Dráb CC-BY

Akých podujatí alebo aktivít pre ženy v IT si sa zúčastnila alebo sama organizuješ? Vidíš v tom zmysel, aby sa ženy navzájom podporovali?

Je dôležité dievčatám ukázať, že IT nie je len pre mužov a že doň patríme aj my a že ak ich zaujíma svet technológii, určite stojí za to vyskúšať to. V rámci medzinárodného dňa žien v IT organizuje každý rok nezisková organizácia Aj ty v IT po celom Slovensku Girl’s Day. Pre študentky stredných škôl pripravujú v tento deň IT firmy, univerzity a iné organizácie jednodňový program, počas ktorého im ukážu ako vyzerá práca v oblasti IT. Ja som organizovala Girl’s Day minulý rok na mojej fakulte. Okrem iného sme s dievčatami aj diskutovali o tom, aké to je pracovať ako žena medzi samými mužmi a aké to má výhody a nevýhody. Pre dievčatá bolo zaujímavé vidieť vysokoškoláčky a pracujúce dámy, ktoré sa s nimi podelili o ich pocity a skúsenosti. Je to pre ne predsa len bližšie, keď im to porozpráva iná žena, ktorá je v rovnakej situácii, ako raz možno budú ony.

Už vyššie som spomenula, že sme pred časom organizovali programátorský workshop pre dievčatá. Volá sa Django Girls a robili sme ho vrámci PyConu (komunitná konferencia venujúca sa jazyku Python). Je to celodenný workshop, kde sa dievčatá v malých skupinkách pod vedením skúsených mentorov učia naprogramovať si svoju prvú webovú stránku. Dostali sme veľké množstvo prihlášok, z ktorých mi bolo jasné, že dievčatá sa o programovanie aj zaujímajú ale častokrát nevedia ako začať a majú strach, že to nebudú vedieť. Presne preto je dôležité venovať sa im a ukázať im, že programovanie nie je žiadna mágia a že keď sú šikovné, určite to zvládnu. Niekedy dostávame otázku, prečo takáto pozitívna diskriminácia a či to nie je voči chlapcom nespravodlivé, že je workshop určený len pre dievčatá. Odpoveď je veľmi jednoduchá: keď sa pozriete na ľubovoľnú IT akciu, sú tam prevažne muži. Dievčatá sa častokrát hanbia alebo majú nepríjemný pocit, že tam budú jediné dievča a tak radšej neprídu. Presne pre ne sú tu takéto podujatia – sú špeciálne pre ne a tak vedia, že tam bude veľa iných dievčat. Nemusia mať preto zbytočne stres a môže ich to ďalej nakopnúť a osmeliť sa.

Čo sa ti počas tvojho pracovného života podarilo, na čo si najviac hrdá?

Za svoj doteraz najväčší úspech považujem to, že ma firma Google prijala na letnú programátorskú stáž. Dostala som sa cez niekoľkokolový pohovor, kde bolo treba ukázať svoje znalosti algoritmov a programovania. Následne som mala možnosť tri mesiace pracovať pre IT lídra v tíme špičkových programátorov. Táto skúsenosť bola pre mňa v mnohých smeroch prelomová: okrem iného mi napríklad ukázala, že práca vo veľkom programátorskom tíme zahŕňa veľa komunikácie s ostatnými kolegami a že programátor nie je individualista, ktorý sa celý deň rozpráva len so svojím počítačom, ž čoho som predtým mala vďaka svojej extrovertnej povahe trochu obavu. Taktiež mi to dodalo potrebné sebavedomie na rozhodnutie zamestnať sa po škole ako programátor.

Čo by si chcela ešte v budúcnosti vo svojom pracovnom živote dokázať?

Raz by som chcela viesť svoj vlastný tím ľudí s ktorými budeme pracovať na niečom “exciting” – to je slovo ktoré sa v IT používa (niekedy až príliš) často, ale je naozaj vzrušujúce keď viete, že to na čom pracujete používa množstvo ľudí a že im tým nejakým spôsobom zjednodušujete alebo spríjemňujete život 🙂

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 200 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.