Katarína Brinziková sa učiteľskému povolaniu venuje už 13 rokov. Je učiteľkou na Základnej škole, Jarmočná 96, Ždaňa, kde pôsobí tretí rok. Jej škola sa zapája do rôznych projektov napr. Spolu múdrejší, Škola priateľská k deťom, Čítame radi, Škola inkluzionistov a škola má absolventov, ktorí sa pýšia Cenou vojvodu z Edinburgu DofE.

Katarína pôsobí aj ako doktorandka na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, konkrétne na Prírodovedeckej fakulte, Ústave matematiky. Vo svojej dizertačnej práci sa venuje matematickému modelovaniu a metódam analýzy dát pri výučbe programovania a Internetu vecí. Baví ju matematika, informatika a programovanie obzvlášť a snaží sa svoj entuziazmus a know-how prenášať do výučby.

Realizácia výučby prostredníctvom micro:bitov bola na základnej škole v Ždani možná aj vďaka projektu Učíme s Hardvérom. S podporou Holandskej obchodnej komory boli rozdané školám hardvérové pomôcky, s cieľom zabezpečiť, aby aj deti vyrastajúce v sociálne znevýhodnenom prostredí mali možnosť naučiť sa programovať prostredníctvom BBC micro:bitov, a tým rozšírili svoje obzory, informatickú gramotnosť a možno aj budúce uplatnenie.

Vďaka tomuto projektu bolo možné základnú sadu micro:bitov darovať dvom žiakom. Jeden z nich pochádza z neúplnej rodiny a druhý z úplnej rómskej rodiny. Obaja sa do programovania micro:bitov pustili s veľkou vervou a nadšením. Svojimi nápadmi a tvorbou značne prispeli aj do projektu ENTER, vďaka ktorému vzniklo interaktívne inteligentné micro:bitové mestečko Ždaňa-City. Základnú sadu sa podarilo darovať aj trom satelitným domčekom, ktoré sú súčasťou Centra pre deti a rodiny v Košickej Novej Vsi (bývalý detský domov). Výchova detí v malých skupinách pripomína rodinu, deti sa denne zúčastňujú na chode domácnosti a tak sú neskôr schopné lepšie sa integrovať do spoločnosti.

Kataríny sme sa pre účely tohto článku spýtali zopár otázok súvisiacich s projektmi, kde sa pracuje s micro:bitmi.

Akým spôsobom využívaš micro:bity na hodinách?

Počas pandémie bol vyučovací proces značne obmedzený, informatika sa na mnohých školách ani nevyučovala. Práve v tom čase sme boli vybraní do spomínaného projektu ENTER a pre mňa sa práca na projekte stala prioritou. Naša pani riaditeľka Nataša Rokická zakomponovala do online rozvrhu aj informatiku. “Klasická” výučba informatiky išla na chvíľu bokom a so žiakmi sme sa pustili do programovania micro:bitov. S mnohými triedami úplne od základov. Osobne som už mala základy v tejto oblasti, ale na škole chýbal hardvér. Navyše ma čakali ešte školenia Enter – základný micro:bitový kurz, ktorého poznatky som plánovala zakomponovať do výučby.

Škola nasadila Office 365 a samotná online výučba tak prebiehala v prostredí Microsoft Teams. V priradených úlohách bola možnosť pracovať s micro:bit simulátorom MakeCode, kde som žiakom mohla zadávať okamžite spätnú väzbu. Osvedčila sa nám práca aj na platforme Microbit Classroom. Vďaka projektu ENTER sme zakúpili základné micro:bitové sady, IoT sady a rôzny hardvér (semafory, pouličné lampy, závory, robotické autíčka, atď.) Žiaci sa k hardvéru dostali, až keď sa uvoľnili opatrenia a mohli ísť opäť do školy. Až vtedy skutočne uvideli výsledky svojho programovania. Zaujalo ich to natoľko, že sme sa zapojili aj do druhého ročníka grantovej výzvy Enter a vzniklo Ždaňa-City:TheNextGeneration.

V súčasnosti  žiaci programujú primárne na krúžkoch. Ostávajú ohúrení, keď zistia, že to nie je len suché programovanie, ale hneď vidia výstup – micro:bit svieti, bliká, vydáva zvuky a reaguje na ich podnety. A to je pre nich výnimočné, kreatívne a umožňuje im to prejaviť ich skryté vlohy a talenty. Chcú všetko skúšať, skúmať a tvoriť. Komunikujú, pomáhajú si – spolupracujú. Vďaka podpore Holandskej obchodnej komory už môžeme hardvérové sady požičiavať žiakom aj domov.

Micro:bity sa na základných školách väčšinou programujú v prostredí Microsoft MakeCode. Ako to tam vyzerá?

Programovanie micro:bitov aj u nás prebieha v prostredí Microsoft MakeCode. Využívame v ňom blokové programovanie. Toto je pre žiakov veľmi prijateľné a známe z prostredia Scratch, ktoré poznajú z nižších ročníkov.  Jednotlivé bloky sú farebne odlíšené, čo uľahčuje čítanie kódu, vedia sa v ňom ľahšie zorientovať. Bloky vedia ľahšie nájsť v konkrétnej kategórii – Základné(modrá), Vstup(fialová), Hudba(červená) a podobne.  Navyše MakeCode má svoj simulátor, ktorý umožňuje vidieť v okamžitom čase výsledok svojho programovania. Dokonca pri využití rádiového signálu sa v simulátore objavia dva micro:bity. Program následne nahrávajú pomocou USB kábla do skutočného micro:bitu. Problémom je nedostatok finančných prostriedkov na kvalitné technické zabezpečenie počítačovej učebne. MakeCode nám funguje iba na ôsmych najnovších repasovaných počítačoch s Windows 10, na ostatných máme stále Windows XP, kde sa MakeCode nespustí.

Vieme, že vašu školu navštevujú aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vnímaš tam nejaké špecifikum v súvislosti s micro:bitmi?

Máme veľké zastúpenie žiakov zo zmiešaných etník. Žiaci spočiatku reagovali na informatiku tak, že oni sa chcú hrať, oni sa učiť nebudú. Keď sme sa však postupne naladili na rovnakú vlnu, tak zistili, že pri tom všetkom, čo sa učia a tvoria, sa v podstate hrajú. Na mestečku participovali žiaci od tretieho ročníka až po deviaty a bez ohľadu na ročník, resp. vek, pohlavie či sociálny pôvod sa medzi nimi odbúrali všetky rozdiely. Priorita bola projekt, naučili sa rešpektovať rôzne názory, navzájom sa počúvali, opravovali sa, dopĺňali a tvorili niečo jedinečné. Ja som s nadšením sledovala, aké skvelé nápady sa v nich rodia. Deti nerozlišujem, boli jedna skupina, ktorá mala za cieľ niečo vytvoriť.

Bežne je dosť náročné žiakov zaujať. V tomto prípade každý našiel to, čo ho baví a prispel tak svojou troškou a vzniklo niečo veľkolepé. Z národného kola súťaže Science on Stage sme postúpili na medzinárodné kolo, ktoré sa konalo v marci 2022 v Prahe. Časť mestečka sme museli rozložiť, zbaliť, a následne ho v Prahe opäť poskladať. Medzinárodného kola sa zúčastnili zástupcovia z 30 krajín Európy, spolu okolo 350 účastníkov. Návštevníci sa pri našom stánku zastavovali, vypytovali sa, pozerali si mestečko, ktoré bolo vizuálne veľmi atraktívne a interaktívne. Inteligentné mestečko mnohých zaujalo.

Mimochodom, Ústav informatiky na UPJŠ hostil stážistov z Plzne, ktorí si prišli mestečko pozrieť naživo. Aj na základe tohto zážitku ma pozvali na doktorandskú konferenciu, do Plzne, kde bolo mestečko predstavené ďalšiemu publiku. Veľmi sa teším z toho, že inteligentné mestečko, ktoré vzniklo pred dvoma rokmi ako jeden nevinný projekt s micro:bitmi, má stále pokračovanie nielen na základnej škole, ale aj na univerzite.

Pri výučbe vnímaš rozdiel, ako žiaci pristupujú k informatike, na základe toho, aký hardvér majú doma?

Niektorí žiaci zo sociálne znevýhodnených rodín počas pandémie s týmto mali problém, nakoľko doma nemali počítače, tablety a ani smartfón. Niektorým sme zapožičali školské notebooky a v spolupráci s programom Teach for Slovakia a spoločnosťou Telekom aj mobilné zariadenia. Mnohí však v dedine internet nemajú. Aj keby mali zariadenia, nemali by sa ako pripojiť. Preto sme im doručovali pracovné listy. Počas pandémie bolo náročné zvládať technické problémy s pripojením prostredníctvom MS Teams a podobne. Ako jediný informatik na škole som riešila mnoho požiadaviek o technickú podporu. A samozrejme rozdiely vnímam, ale u mňa všetci štartujú z rovnakej pozície.

Vnímaš rozdiely, na základe zázemia študentov, v rovine schopností abstraktne myslieť a pracovať aj na náročnejších projektoch s micro:bitmi?

Samozrejme, rozdiely vnímam. Nie všetci žiaci majú rovnaké podmienky na kvalitný rozvoj kognitívnych zručností a schopností. To sa samozrejme odráža na ich schopnosti adekvátne reagovať a aj abstraktne myslieť. Keď sa potom porovnávajú so spolužiakmi, ktorí už majú úlohu dávno vyriešenú, zaseknú sa a sú frustrovaní. Preto žiakov vediem k spolupráci a rovesníckemu učeniu.

Ako micro:bity vnímajú ostatní učitelia?

Celý čas som mala veľkú podporu pani riaditeľky. Keď sme finišovali s prvým projektom, mala som pocit, že veľa učiteľov z webinárov o tom projekte vie, ale paradoxne, väčšina učiteľov na našej škole nie. V Deň otvorených dverí mestečka, kedy sa v učebni striedali naše triedy s učiteľmi, nastával “wau efekt”, že čo to tu máme. Micro:bity ich zaujali, boli prekvapení, ako sa dajú navzájom premostiť rôzne predmety. Niektorí učitelia v projektovom prieskume prejavili záujem zapojiť sa do programovania micro:bitov. Pri druhom projekte Enter mi už aktívnejšie pomáhala kolegyňa, učiteľka biológie. Navyše jej kompostér so živými dážďovkami nás inšpiroval a bude ďalšou výzvou pre micro:bity, ale to už bude iný príbeh.

Účastníci webinárov sú väčšinou učitelia informatiky s nejakou aprobáciou. Častokrát sa inšpirujeme navzájom.

Rozmýšľala si spolupracovať s viacerými kolegami?

Stále o tom uvažujem. Okrem toho, že školím micro:bity v rámci Učíme s Hardvérom, by som chcela robiť minikurzy v rámci školy. Niektorí učitelia prejavili záujem naučiť sa programovanie s micro:bitmi. Žiaci by mohli micro:bit využiť pri  tvorbe projektov na iných predmetoch, mohli by ich povýšiť na vyššiu úroveň doplnením o micro:bitovú ukážku. Ak ich v tom aktívne podporia učitelia iných predmetov, bude to určite cesta vpred. Samozrejme iba tí, ktorých to reálne baví. Nechcem micro:bity pretláčať, ale je to prvok, ktorý má nekonečné možnosti.