Programátor, ktorého poslaním je okrem iného učiť programovanie prostredníctvom rôznych súťaží a seminárov. Sám si prešiel mnohými súťažami až na medzinárodnej úrovni a teraz podporuje ďalších mladých šikovných žiakov a študentov, aby sa rozvíjali v programovaní a robili čo ich baví.

Michalovi som položila mnoho otázok, ale kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.

V článku sa dozvieš

• Kto je Michal Anderle a čomu sa venuje
• Čo mu dali súťaže v programovaní a prečo sa rozhodol venovať svoj čas učeniu mladých ľudí programovať.
• Ktoré organizácie sa venujú programátorským súťažiam, a teda kam viete svoje deti registrovať či už sú na základnej alebo strednej škole.
• Aký majú tieto súťaže priebeh a aké výhody z nich plynú pre mladých riešiteľov
• No a na záver nám Michal popísal svoju skúsenosť zo stáže v Googli.

Michal, povedz nám prosím na úvod čomu všetkému sa momentálne venuješ. Viem, že vedieš algoritmický predmet na našej alma mater, na Matfyze, pracuješ ako programátor vo Vacuumlabs a ešte sa stíhaš aktívne podieľať na rôznych programátorskych a matematických súťažiach. Ako to všetko stíhaš? 🙂

V podstate si to všetko pekne zhrnula, skúsim to však upresniť. Počas štúdia na vysokej škole som sa venoval rôznym vzdelávacím aktivitám – organizoval som súťaže, olympiádu, tábory, učil pár hodín na strednej škole. Keď som v roku 2020 úspešne ukončil PhD. štúdium, zamestnal som sa v programátorskej firme, aby som si vyskúšal aj kariéru programátora, za ktorého som študoval.

Pomerne rýchlo som si však uvedomil, že programovanie na plný úväzok ma nenapĺňa, chýbalo mi práve to učenie a práca s mladými ľuďmi. Do firmy Vacuumlabs som preto nastúpil na polovičný úväzok a na vyplnenie zvyšnej polovice som si hľadal prácu vo vzdelávaní.

Práve v tom období ma oslovili z neziskovej organizácie P-mat, kde hľadali posilu do ich tímu. P-mat organizuje rôzne súťaže z matematiky a fyziky pre žiakov základných škôl, ale tiež sa venuje rozvíjaniu dobrovoľníkov. Bolo to príbuzné tomu, čomu som sa venoval na vysokej škole, a preto som sa to rozhodol vyskúšať.

Nuž a zvyšné veci sú už len také drobné srdcovky, ktorých som sa nechcel vzdať. Patrí tam napríklad predmet Tvorba efektívnych algoritmov na matfyze, ktorý som ako externista dostal možnosť učiť. Ale tiež sa dlhoročne zapájam do organizovania Olympiády v informatike, kde ešte z času na čas rád pomôžem.

Povedal by som však, že počas vysokej školy bolo na všetky tieto aktivity predsa len o niečo viac času ako teraz a vo viacerých už nie som natoľko zainteresovaný ako predtým.

Rada by som rozvinula práve činnosti súvisiace s prácou s deťmi a mládežou. Veľmi sa mi páči táto myšlienka a zaujíma ma, čo Ťa primárne motivuje venovať svoj čas týmto aktivitám. Predpokladám, že Ťa ovplyvňuje práve osobná skúsenosť a to, čo tieto súťaže dali Tebe.

Môj vzťah k týmto súťažiam sa, prirodzene, vyvíjal. Na strednej škole som sa šťastnou náhodou dostal na sústredenie Korešpondenčného semináru z programovania (KSP), ktoré mi doslova učarovalo. Spoznal som na ňom množstvo skvelých ľudí, s ktorými som si skvelo rozumel a viacerí z nich patria odvtedy medzi mojich najbližších priateľov.

Okrem toho ma však odborný program na tomto sústredení posunul neskutočne dopredu aj v mojich algoritmických vedomostiach. Vďaka tomu sa mi podarilo uspieť v Olympiáde v informatike a v maturitnom ročníku som sa dostal až do medzinárodného kola, ktoré sa konalo v Thajsku.

Bolo teda pre mňa prirodzené, aby som sa po nástupe na vysokú školu zapojil do organizátorského kolektívu KSP a mohol tak vrátiť niečo z toho, čo som získal a poskytnúť túto skúsenosť a vedomosti aj ďalším mladým ľuďom. Na svoje vlastné prekvapenie som však pomerne rýchlo zistil, že práca s mládežou ma skutočne napĺňa a robím ju s radosťou. Najmä prednášanie mi učarovalo, čo sa potom prejavilo na mojich ďalších aktivitách akými bolo už spomínané učenie na strednej či vysokej škole.

Medzinárodné kolo v Thajsku znie naozaj zaujímavo. Na čo najviac spomínaš z tejto skúsenosti a čo vnímaš všeobecne ako najväčšiu pridanú hodnotu týchto súťaží? Darí sa Slovensku na takýchto medzinárodných súťažiach?

Slovensku sa na Medzinárodnej olympiáde v informatike (IOI) dlhodobo pomerne darí, každý rok donesieme domov nejaké medaily. Udeľovanie medailí na IOI funguje tak, že zo zhruba 350 súťažiacich je ocenená polovica – približne 80 medailí je bronzových, 50 strieborných a 25 najlepších riešiteľov získa zlatú medailu. V konkurencii Číny, Ruska, USA či Kórei sa Slovensko radí historicky medzi 10 najúspešnejších krajín. Napríklad tento rok, získal Matej Urban zlatú medailu, keď sa umiestnil na úžasnom 11. mieste.

Pre mňa osobne bola Medzinárodná olympiáda v Thajsku naozaj výnimočná. Bolo to vyvrcholenie mojej stredoškolskej snahy, prekonanie samého seba a dokázanie si toho, že na to mám. A pre mladého človeka, ktorý bol dovtedy najďalej v Chorvátsku, úžasný výlet a nová skúsenosť.

Viac ako samotná súťaž či zisk bronzovej medaily mi však utkveli zážitky s mojimi kamarátmi, ktorí sa tam tiež prebojovali. Kúpanie v mori, jazda na slonovi, nočné rozhovory alebo robenie vylomenín nášmu dozoru (čo sa mi o pár rokov na to vrátilo, keď som bol dozor ja).

A aj preto si myslím, že najväčšou pridanou hodnotou týchto súťaží je komunita ľudí, ktorí sa okolo nich združujú. Za tie roky som s nimi zažil veľa nezabudnuteľných zážitkov, okrem toho mi však aj vo veľa veciach pomohli, inšpirovali ma a poháňajú ma ďalej.

Ale samozrejme, pridanou hodnotou sú aj vedomosti, ktoré sa zo sústredení a súťaží dajú odniesť. V škole často nie je priestor ísť do hĺbky niektorých vecí a práve na takýchto súťažiach sa dá ísť ďaleko za osnovy. Čo vie byť prínosné pri nástupe na vysokú školu, ale aj v profesijnom živote.

Ešte dôležitejší je však spôsob, akým sa na týchto súťažiach rozvíja spôsob rozmýšľania. Programovanie či matematika je len prostriedkom určeným k cibreniu logického uvažovania, analýzy problémov, kreativite pri riešení… A to všetko sú veľmi užitočné zručnosti, bez ohľadu na to, čomu sa človek chce ďalej venovať. Nie všetci účastníci týchto súťaží končia na matfyze, medzi bývalými riešiteľmi sú aj študenti lekárstva, biochémie, učiteľstva, kde z týchto zručností taktiež ťažia.

No a keď sa človek zapojí do organizovania týchto súťaží, rozvíja si aj iné oblasti. Vyskúša si organizáciu väčšej akcie, prácu s deťmi, vysvetľovanie v rámci prednášania, tímovú prácu a iné, viac soft skillové zručnosti.

Povedz nám Michal, ako sa teda dá zapojiť do týchto súťaží či už je to určené pre žiakov alebo študentov.

Pre žiakov základných škôl organizuje súťaže práve nezisková organizácia P-mat, sú to semináre Pikomat a Pikofyz. Okrem toho existuje aj programátorský seminár PRASK, ktorý je určený tiež základoškolákom. Všetky tri sú skvelým miestom, kde sa dá s riešením začať, a to v podstate kedykoľvek počas roka, keďže sa jedná o dlhodobé súťaže.

Na tieto súťaže potom nadväzujú semináre pre stredoškolákov organizované občianskym združením Trojsten. Z nich by som vypichol už spomínaný Korešpondenčný seminár z programovania, existuje však aj seminár z matematiky a fyziky. Okrem toho, pre žiakov strednej školy je organizovaná aj Olympiáda v informatike, vždy na jeseň prebieha domáce kolo.

Neexistuje veľa súťaží takéhoto typu určených pre vysokoškolákov. Napadá mi však medzinárodná súťaž ACM ICPC, ktorej prvé kolá si zväčša organizujú univerzity samostatne. No a samozrejme, je tu možnosť zapojiť sa do organizácie vyššie spomínaných seminárov. Potom však existuje veľké množstvo rôznych projektov a súťaží, ktorých sa môže zúčastniť úplne ktokoľvek. Z programovania sú to napríklad Codeforces, kde sa nejaká súťaž koná v podstate každý týždeň, poprípade populárny je aj Google Codejam, ktorý sa uskutočňuje na jar. A veľa ďalších s rôznym zameraním, dá sa toho nájsť naozaj veľa.

Vráťme sa ešte k tým najmenším – žiačikom na ZŠ, nakoľko máme medzi čitateľmi aj IT-čkárov / rodičov, ktorých zaujíma ako ich deťúrence motivovať, aby sa zúčastnili takýchto súťaží a netrávili čas za počítačom iba hraním hier. Za nejaký čas budeš aj Ty otcom, tak možno ako budeš svoje dieťa viesť v tejto oblasti? 🙂

Súťaže sú iba jedným z prostriedkov, ako v deťoch rozvíjať kreativitu, logické myslenie, zvedavosť, chuť objavovať, ale aj zvládanie stresových situácií, sústredenie, prekonávanie sa. Existuje však veľa iných spôsobov, či už súvisiacich alebo nesúvisiacich s informatikou a každý rodič najlepšie vie, čo vyhovuje jeho dieťaťu. Prvoradá je totiž vnútorná motivácia, aby deti robili to, čo ich baví.

Rodičia môžu súťaže svojim deťom ponúknuť a hlavne pri mladších žiakoch pomôcť s ich praktickou stránkou – registrácia na stránke, odovzdanie riešení, pripomenúť blížiaci sa termín, na ktorý deti pozabudli. Poprípade si s nimi sadnúť, vypočuť si ich riešenie, pýtať sa otázky a nasmerovať ich pri riešení správnym smerom.

Nemyslím si však, že existuje jeden zaručený postup, študijný materiál či súťaž, ktorým by sa rodičia mali riadiť. A je to tak dobre. V tomto rozhovore som spomenul viacero súťaží pre mladších aj starších, na ich stránkach sa dajú nájsť aj podrobnejšie informácie o ich fungovaní a ak si rodič myslí, že by to mohlo jeho dieťa zaujímať, určite budem rád, ak mu to odporučí.

Myslíš, že sú tieto mimoškolské aktivity dostatočne prezentované na školách? Vidíš nejaký trend rastu alebo poklesu záujemcov o programátorské súťaže?

Toto je veľmi náročná otázka. A ťažko sa mi k tomu vyjadruje bez toho, aby som nebezpečne generalizoval. Sú školy, ktoré tieto súťaže poznajú, majú s nimi dobré skúsenosti a ich žiaci patria medzi častých riešiteľov. Často sú to najmä gymnáziá poprípade školy pre nadané deti. A na iných školách o nás možno ešte nepočuli.

Čo sa týka programovania, pred pár rokmi sme zaznamenali pomerne veľký rast počtu riešiteľov. Dôvody však môžeme iba odhadovať. Seminár KSP mierne menil formu, aby bol prístupnejší novým riešiteľom, takisto sa však žiaci na školách o niečo skôr dostávali k samotnému programovaniu a vedeli sa do súťaže zapojiť. A určite neuškodilo, že povolanie programátora sa začalo vnímať ako vychytené a vyhľadávané.

Z nášho pohľadu si uvedomujeme, že aj keď sme pomerne dobrí v samotnom vzdelávaní, marketing nám až tak nejde a nevieme osloviť všetkých žiakov, ktorí by mohli mať záujem. Dúfam teda, že aj vďaka tomuto rozhovoru sa možno viac dostane do povedomia.

Je nejaká platforma, ktorá združuje všetky takéto súťaže, taký hub pre učiteľov a rodičov, ale aj žiakov, ktorí majú záujem robiť niečo navyše pre svoje vzdelanie? Resp. kde hľadať tieto informácie?

O ničom takom, bohužiaľ, neviem. Odporúčal by som ísť priamo na stránky P-matu, Trojstenu a jednotlivých predmetových olympiád. Asi najbližšie k nejakému spoločnému hubu má Kockatý kalendár (https://kockatykalendar.sk/), v ktorom sa dajú pozrieť naplánované aktivity P-matu a Trojstenu.

Nedávno si v podcaste pre Street of Code rozprával o súťažnom programovaní, kam teda patria aj súťaže, ktoré spomínaš. Vedel by si nám bližšie priblížiť ako vyzerá také súťažné programovanie? Jej priebeh, trvanie, aké programovacie jazyky sa tam najčastejšie používajú?

Súťažné programovanie je v podstate šport v riešení algoritmických úloh na čas. Súťažiacim sa zverejní sada úloh a oni majú v časovom limite vyriešiť čo najviac z nich. Riešením je pritom najčastejšie hotový program, ktorý danú úlohu správne a za každých podmienok rieši.

Jednotlivé súťaže podporujú používanie rôznych programovacích jazykov, najbežnejšie sa však akceptuje jazyk C++ a Python. Najmä C++ je na súťaženie vhodný, lebo je veľmi rýchly a obsahuje veľké množstvo užitočných knižníc. Pseudokód, teda akési písanie programu na papier, sa využíva len zriedka, najčastejšie na Olympiáde v informatike, kde žiaci nemajú prístup k počítaču.

Čo sa týka dĺžky, tá sa taktiež líši v závislosti od súťaže. Napríklad KSP je dlhodobá súťaž, kde je na riešenie problémov vyhradený viac ako mesiac času. Pri olympiáde sa to v rôznych kolách líši, domáce je takéto dlhodobé, pri zvyšných majú riešitelia väčšinou 4 alebo 5 hodín času. No a stránky ako Codeforces, ktoré sú čisto o súťažnom programovaní, prebiehajú vo forme väčšinou dvojhodinových súťaží.

Existuje aj veľa zaujímavých obmien. Napríklad vysokoškolská ACM ICPC je v skutočnosti tímová súťaž trojíc, kde má každý tím k dispozícii iba jeden počítač. Jej súčasťou je teda aj nejaká stratégia toho, ako si rozdeliť čas pri počítači. Kým jeden programuje, zvyšní môžu vymýšľať riešenia iných úloh, poprípade si riešenia programovať na papier, z ktorého to potom už len rýchlo odpíšu. Takisto je bežné, že jeden programuje a druhý člen tímu sa na to pozerá, kontroluje ho a pomáha mu.

Dokonca, raz som bol v Maďarsku na súťaži, ktorá trvala 24 hodín a dôležité bolo preto aj zhodnotiť, kedy sa oplatí na nejaký problém doslova vyspať.

Nedá mi na záver nespomenúť, že si stážoval v Googli v New Yorku. Dopomohla Ti k tomuto úspechu nejaká súťaž? Aký moment Ti z tejto stáže najviac utkvel v pamäti, ktorý by s nami rád zdieľal?

Pred stážou v Googli musí prejsť záujemca niekoľkými kolami pohovorov. V prvom kole sa mi stalo, že som dostal na riešenie úlohu, ktorú som len nedávno predtým dával riešiť žiakom v základoškolskej súťaži PRASK. Takže som mal rozhodne nejakú výhodu.

Celkovo, algoritmické úlohy podobné tým zo súťaží sú veľmi bežnou praxou pri prijímacích pohovoroch v množstve firiem, či už Google, Facebook, Microsoft alebo aj Vacuumlabs, kde teraz pracujem. Ich cieľom je totiž preveriť, ako vie človek rozmýšľať, analyzovať problém, navrhnúť riešenie a poprípade ho upraviť na základe nejakých pokynov. K tomu všetkému vie skúsenosť zo súťaží výrazne pomôcť.

No a zo stáže v Googli mi najviac utkvela práve spomienka na kancelárie. Google v New Yorku vlastnil obrovskú budovu, ktorá zaberala celý jeden blok a bolo tam naozaj všetko, čo si človek vedel vymyslieť – jedálne s teplým jedlom, kuchynky s ovocím a sladkosťami, miestnosť s hudobnými nástrojmi, posilňovňa, kolobežky na presun po chodbách, priestor na relaxovanie. Naozaj sa snažili, aby sa ich zamestnanci cítili spokojne a do práce chodili radi, a mňa teší, že sa tento trend začína objavovať aj tu u nás v Bratislave a netreba kvôli nemu cestovať mimo Slovenska.

Ďakujeme za rozhovor Michal, dúfam, že sme všetkým nadšencom programátorských súťaží zosumarizovali možnosti ako sa do nich zapojiť a aj dôvody prečo tak urobiť. Čitateľov by sme radi poprosili o zazdieľanie článku, aby sme tak spoločne šírili osvetu spomínaným aktivitám.