Lenka Hlinková – úspešná IT projektová manažérka, zakladateľka spoločnosti Algoritmus, venujúca sa vzdelávaniu v IT technológiách, autorka knihy Ženský algoritmus a zakladateľka rovnomennej neziskovej organizácie s cieľom pomôcť dievčatám a ženám využiť ich potenciál naplno.

Tento článok bude trošku iný ako moje predošlé rozhovory, nakoľko sa nebudeme baviť o ceste ako sa z Lenky stala úspešná žena v IT (takýto článok na našom portáli už nájdete), ale sa pobavíme o veľmi zaujímavej téme – tzv. soft skills alebo aj mäkké zručnosti, ktoré by rozhodne  mali patriť do “výbavy” každého z nás, nielen ITčkárov.

Leni, dovolím si ťa na začiatku citovať:

“Nepretržité vzdelávanie je jediný spôsob ako udržať krok s inováciami. Byť lídrom je predovšetkým o ľuďoch. ITIL štandardy sa dodržiavajú len veľmi ťažko, ak nefunguje komunikácia. To, že je niekto expert vo svojej oblasti ešte neznamená, že je aj dobrým členom tímu”.

Z tohto cítim veľké prepojenie medzi medzi “hard skills” a “soft skills”, čo nás podnietilo k tomu, aby sme spravili rozhovor práve na túto tému. Vieš prosím ťa na úvod v skratke definovať, čo si predstaviť pod pojmami “hard skills” a “soft skills”.

Hard-skills sú zručnosti, ktoré sa vieme naučiť a sú ľahko merateľné (programovanie, IT zručnosti, technické zručnosti,…). Soft-skills sú v podstate naše prednosti, ktoré nadobúdame počas života, nedajú sa jednoducho naučiť a ešte ťažšie je ich merať. Sú to buď interpersonálne zručnosti alebo silné stránky našej osobnosti ako komunikácia či schopnosť pracovať v tíme.

Dá sa povedať, že naše publikum sú predovšetkým ľudia v IT, ktorým hard skills nechýbajú. Prečo by sa mali zaoberať aj tými soft skills, resp. mäkkými zručnosťami?

V prieskume konzultačnej spoločnosti West Monroe Partners z roku 2018, ktorý sa uskutočnil medzi 1250 personalistami v USA vyplynulo, že až 66% z nich zamietlo kandidátov na IT pozície z dôvodu nedostatočných soft-skills. Prax totiž ukázala, že najať do tímu developera, ktorý nedisponuje komunikačnými zručnosťami, má na tím negatívny vplyv. Dnes už len veľmi ojedinele vyrába niekto softvér úplne sám, end-to-end, ale sa pracuje v tímoch. V oblasti IT je to o to ťažšie, pretože neustále prepíname medzi technickým a biznisovým jazykom. Preto odporúčam aj pri zostavovaní životopisu uviesť okrem ovládaných  nástrojov a programovacích jazykov aj “neotrepané” soft-skills. Počas 14-ročnej kariéry mi prešlo rukami viac ako 200 životopisov a prednosti ako flexibilta, zodpovednosť a lojálnosť sú žiaľ už tak sprofanované, že nepridajú takmer žiadnu hodnotu.

Jedna vec je však prácu získať, druhá sa v nej udržať. Až 59% respondentov vyššie spomínaného prieskumu sa vyjadrilo, že v IT spoločnostiach, kde pracujú, sa na ďalší rozvoj mäkkých zručností nekladie dôraz. A pritom 71% z nich v prieskume potvrdilo, že nedostatočné schopnosti IT profesionálov pracovať tímovo spôsobuje oneskorenie technologických projektov a 43% tvrdí, že tento nedostatok znižuje kvalitu výsledného produktu.

Tak to sú naozaj prekvapivé závery. Ktoré soft skills vnímaš ako najdôležitejšie a ktoré chýbajú ľuďom v IT najviac?

V rámci mäkkých zručností rozlišujeme isté kategórie a medzi tie hlavné patria komunikácia, kolaborácia, leadership, riešenie problémov a emocionálna inteligencia alebo empatia. Môj názor môže byť subjektívny a neviem ho podložiť slovenským prieskumom. Pracovala som v 5 IT firmách na Slovensku a v UK a asi pre ďalší tucet ako freelancer. Ak ľudia investujú príliš veľa času do pilovania svojich hard-skills, ide to na úkor soft-skills a platí to aj naopak. Všimla som si, že ľudia, ktorí trávia priveľa času za počítačom namiesto s ľuďmi, majú občas problémy so vzťahmi na pracovisku, s nadväzovaním rozhovorov, s prezentačnými zručnosťami, spôsobom artikulácie svojich nápadov alebo pripomienok a nezriedka im chýba empatia a takt.

V porovnaní s firmami v UK sme na Slovensku limitovaní charakterom pracovných ponúk aj v IT priemysle. Veľa veľkých IT firiem u nás sú tzv. Research & Development centrá, kde je hlavný fokus na vývoj, avšak predaj a marketing sa deje za hranicami, v centrálach spoločností. Mnohí developeri nemajú príležitosť byť súčasťou tohto procesu, ani v kontakte so zákazníkom v rannom štádiu projektu a táto zručnosť im potom chýba, keď sa raz rozhodnú rozbehnúť vlastný biznis. Poznám viacero šikovných developerov, ktorí už pohoreli na tom, že nedokázali svoju skvelú myšlienku predať alebo postaviť a udržať si funkčný tím.

Obavám sa, že to je problém nielen pre tých, čo sa rozhodli osamostatniť. Bola si súčasťou tímu kde boli experti, ktorí naozaj vynikali v programovaní, no ich soft skills boli slabšie? Ako si to vnímala, sťažovalo to priebeh projektu?

Samozrejme, takí ľudia sa dajú stretnúť v každej firme. Spoznáte ich tak, že sú často vašou poslednou voľbou za kým ísť, ak máte problém. Pritom dôvod, prečo sa vo firme držia, je často ich veľmi silná technická znalosť. Vidím, že najmä kvôli nedostatku IT špecialistov sa aj závažnejší nedostatok soft-skills u nás často toleruje a prehliada. Teraz, keď už pracujem na svojich vlastných projektoch a vyberám si ľudí do tímu, radšej vezmem človeka, ktorý nie je úplne technický guru, ale dokáže pracovať tímovo ako “namakaného” jednotlivca, ktorý svojím správaním vyvoláva konflikty a napätú atmosféru. V Anglicku, tým, že je tam aj väčšia konkurencia, som sa nestretla, aby sa v IT firmách dlhodobo tolerovalo netímové správanie.

Ako by si vysvetlila potrebu rozvíjať soft skills vo svojom tíme? Vie sa ich naučiť naozaj každý?

Rozvoj soft-skills nepomáha len firmám a tímom, ale aj jednotlivcom samotným. Nie som odborník na soft-skills, ale podľa mňa sa väčšina z nich dá do určitej úrovne naučiť. V jednej firme, kde som pracovala, náš šéf nazýval “Golden package” = technicky zruční špecialisti, ktorí mali aj dobre vyvinuté soft-skills. Tým len potvrdil, aká je to vzácna kombinácia. Ale podľa mňa to vôbec nemusí byť rarita, keď má človek vybalansované schopnosti veď  mnohé z nich sa pod dobrým vedením dajú trénovať a zlepšovať.

Pre každého IT-čkára, ktorý má ambíciu postupovať manažérskym smerom, riadiť tím, sú líderské schopnosti nevyhnutnosťou. Ktokoľvek pracuje v pozícii, kde potrebuje tlmočiť požiadavky zákazníka vývojárom alebo poskytovať servisnú podporu, potrebuje posilniť komunikačné schopnosti. Kolaborácia je v scrume (agilná metodika pre vývoj softvéru) úplne nevyhnutná, keďže celá metodológia je založená na premise kolektívnej zodpovednosti.

V akých ďalších soft-skilloch sa teda oplatí vzdelávať práve ľuďom pracujúcim v IT?

Aj soft-skills sa vyvíjajú a organicky narastá ich počet definovaním nových či delením tých pôvodných zručností na mnohé iné zručnosti. Viacerí nimi nevedome disponujú, len ich zabudnú spomenúť v životopise, pričom niekedy sú pri výbere rozhodujúce práve oni. Medzi komunikačné zručnosti patrí napríklad aj aktívne počúvanie, vyjednávanie, neverbálna komunikácia alebo reč tela, schopnosť presviedčať, verejný prejav, kultivovaná verbálna a písomná komunikácia. Poznám niekoľko technicky zručných vývojárov, ktorých tímlíderské ambície pohoreli na nedostatku mäkkých zručností.

V oblasti leadershipu sa dá rozvíjať napríklad manažment konfliktov, rozhodovanie, delegovanie, empatia, citlivosť na nevedomé predsudky, poskytovanie a prijímanie jasnej spätnej väzby – tu odporúčam knihu Radikálna úprimnosť od Kim Scottovej, ktorá v tejto oblasti zmenila veľa spoločností na svete. Taktiež je to manažment ľudských zdrojov, času či projektov, odolnosť, entuziazmus, integrita alebo autenticita, motivácia, orientácia na výsledky, networking a talent manažment. Pri mäkkých zručnostiach zameraných na rozhodovanie by sme okrem analytického myslenia mali v životopisoch častejšie spomínať aj kritické myslenie, čiže schopnosť urobiť si objektívny prieskum a rozhodovať sa na základe faktov, inovatívnosť, kreatívne myslenie, inkluzívnosť, proaktivitu, manažment rizika a podobne. Silné líderské zručnosti alebo schopnosť spolupracovať ocenia aj tí, ktorí sa jedného dňa rozhodnú ísť cestou vlastného start-upu, podnikania či freelancingu.

Väčšina z nás, ktorí dlhšie pracujeme v IT sfére, sme zvyknutí na neustále vzdelávanie. Podľa štúdie Svetového Ekonomického fóra bude do roku 2025 až 50% ľudí potrebovať rekvalifikáciu vzhľadom na postupné nahrádzanie manuálnych činností strojmi. A to neplatí len pre ľudí, ktorým v súčasnosti chýbajú digitálne zručnosti, aj keď oni sú v ohrození najviac. Popri náraste automatizácie, umelej inteligencie a machine learningu sa kladú do popredia pokročilé kognitívne zručnosti. Podľa tohto reportu bolo identifikovaných 10 kategórií zručností nevyhnutných pre úspech na trhu práce v roku 2025 a mnohé z nich sú práve soft-skills:

1. Analytické myslenie a inovatívnosť
2. Aktívne a strategické vzdelávanie
3. Schopnosť riešiť komplexné problémy
4. Kritické myslenie a analýza
5. Kreativita, originalita a iniciatíva
6. Leadership a sociálny vplyv
7. Použitie, monitoring a riadenie technológií
8. Dizajn technológií a programovanie
9. Odolnosť, tolerancia stresu a flexibilita
10. Argumentácia, riešenie problémov a kreativita

Kde sa vzdelávať v soft-skills?

Minulý mesiac sme pre jednu anglickú IT firmu robili vnútropodnikový prieskum angažovanosti zamestnancov, z ktorého vyplynulo, že aj technickí zamestnanci majú záujem o vzdelávanie v soft-skills. Naštudovať si nový programovací jazyk alebo framework v dnešnej dobe je vďaka početným materiálom pomerne dostupná záležitosť, ak vie človek po anglicky a má dostatočný technický základ. Stále viac technicky orientovaných zamestnancov však hľadá u zamestnávateľov podporu v zlepšovaní mäkkých zručností. Tak ako IT projektový manažér potrebuje technickú znalosť vývoja softvéru, technikovi v práci mäkké zručnosti veľmi pomôžu posúvať sa vpred, získavať kontakty, budovať tímy, komunikovať so zákazníkmi a dosahovať svoje kariérne ambície.

No po hodinách za počítačom má málokto energiu vzdelávať sa po práci ešte ďalšie hodiny online. Viacero zamestnancov preto preferuje offline školenia mäkkých zručností s možnosťou okamžitej spätnej väzby alebo formou praktických workshopov, kde je možná demonštrácia naučených zručností. Technologický progres otvára ďalšie možnosti vzdelávania vítanej najmä mileniálmi a generáciou Z, napríklad formou gamifikácie alebo s využítím rozšírenej reality. Pri vzdelávaní s VR/AR majú ľudia podľa štúdie PwC z roku 2020 až 3-násobne vyššiu sebaistotu použiť naučené poznatky v praxi, učia sa takto 4x rýchlejšie a 4-násobne viac sa koncentrujú oproti bežnému e-learningu.

Staromódnejšia, no stále aktuálna metóda zlepšovania svojich zručností, je mentoring, ktorý je v slovenských spoločnostiach aktuálne na vzostupe alebo ho možno získať prostredníctvom networkingových platforiem, akou je napríklad GROWNi. Ja napríklad obľubujem aj náučné knihy, prečítam ich ročne aj 30. Každému vzdelávaniu však predchádza uvedomenie si, že niekde máme medzery a naša otvorenosť na konštruktívnu spätnú väzbu, ktorá nás možno nasmeruje, kde sa máme začať dovzdelávať. Nápomocné pri sebapoznávaní môžu byť aj kvalitné testy osobnosti, akým je napríklad bezplatný 16personalities test alebo spoplatnený Gallupov test silných stránok. Odhalia sa nimi naše silné stránky, v ktorých sa môžeme zdokonaľovať, ale aj slabšie stránky, na ktorých vieme popracovať. Kto sa chce uplatniť na trhu práce aj zajtra, pracuje na sebe už dnes.

Lenka, veľmi pekne ti ďakujeme za rozhovor, za rady a tipy prečo a kde sa vzdelávať v rámci soft-skills. Verím, že to podnietilo našich čitateľov k tomu, aby sa začali rozvíjať aj v tejto oblasti a prinášali tak ešte lepšie výsledky vo svojej práci.