Dnes vám prinášam rozhovor s mojim spolusúťažiacim, taktiež blogerom na portáli robime.it, Jaroslavom Beňom. Jaro je programátor v IT spoločnosti PosAm. Okrem toho pracuje ako inštruktor vo vzdelávacom združení Learn2Code a má aj vlastný YouTube kanál, kde okrem iného vytvára návody na programovanie. Je manžel, otec a mňa zaujíma, ako to všetko zvláda a čo je jeho hnacím motorom. Môžeš ho sledovať aj na sociálnych sieťach, všetky linky nájdeš na jednom mieste na www.jaroslavbeno.sk.

Jaro, študoval si na UMB v Banskej Bystrici aplikovanú informatiku. Kedy si si povedal, že sa chceš venovať IT?

Chcel som študovať to, čo ma baví. Od detstva ma bavil šport, ale nevedel som si predstaviť robiť gymnastiku a podobné veci. Ja som na kolektívne športy. Súťažne v BB som hrával hokejbal a môj koníček je basketbal. Ak si z Banskej Bystrici a čítaš tento rozhovor a chceš si zahrať basketbal na THK, tak sa mi ozvi :D.

No a keďže som sa nevidel ako študent telesnej, tak som sa pozrel na svoje druhé hobby a tým boli počítače. Okrem hrania hier, som si skúšal robiť web stránky v kadejakých pochybných programoch – drag and drop a potom úpravy podľa internetu J. Skúšal som si rôzne programy a nastavenia. Bavilo ma to.

Tak som sa prihlásil do KE na informatiku. Zobrali ma, ale oznámenie sa ku mne nedostalo, lebo otec s tým istým menom si zadržiaval na svoje meno písomnosti na pošte. Dozvedel som sa o tom až na konci augusta, a to som už nemal záujem ísť do KE. Nemali sme toľko peňazí a už som sa nejak nastavil, že idem zarábať.

Pracoval som v obchode s oblečením a potom v tlačiarňach. Prešiel rok a s nadšením som dal výpoveď a podal prihlášku na informatiku v BB. Zobrali ma na učiteľstvo informatika – geografia. O geografii som si myslel, že to bude taký zemepis :D. Mýlil som sa – vytiahli na mňa štatistiku, planetárnu geografiu a kopec iných srandičiek. Po prvom roku som si podal prihlášku na aplikovanú informatiku. Zobrali ma a aj mi veľa predmetov uznali z prvého ročníka, čo som bol na učiteľstve.

Na toto sa dá iba povedať, že všetko zlé je na niečo dobré. Popri štúdiu si stihol aj na rok vycestovať do Nového Zélandu. Čo si tam robil a čo si sa naučil?

Vycestoval som s manželkou. Manželka pracuje v oblasti výskumu trávnych porastov a vysokohorského poľnohospodárstva a dostala sa tam na študijný pobyt. Ja som bol ako doprovod. Bol to pre nás Bohom darovaným čas – tesne po svadbe – akoby rok svadobná cesta :D. Celý experience na Zélande ma veľmi posunul. Posunul ma na úrovni vedeckej – mali tam školenia ako písať články, ale posunul ma aj na úrovni vzťahovej – ľudia sú tam otvorení a motto je – share and we will grow together. To sa na Slovensku málo vidí. To som si zobral aj do profesionálneho života. Od vtedy som chcel tvoriť a šíriť svoje vedomosti. To robím na poli programátorskom a na poli kresťanskom.

Asi nie je úplne bežné, že programátori namiesto toho, aby sa zamestnali za vysoký plat v korporátoch či startupoch, idú učiť do školy. Ako to bolo v tvojom prípade? Prečo si sa rozhodol po škole ísť učiť?

Rodina. Moja predstava učiť na škole bola mať veľa voľného času a ako bonus bola moja túžba posúvať vedomosti ďalej. Pracoval som ako učiteľ na polovičný úväzok – 14 hodín týždenne popri poslednom ročníku na výške. Páčilo sa mi to, ale strašne ma iritovalo, keď som stále zastupoval. Potom som mal službu dozoru na chodbe a v jedálni. Hodnotil som čistotu tried a takéto veci, čo som nemal rád. Ja som chcel len učiť. Aj som si spravil doplnkové pedagogické štúdium – popri magisterskom štúdiu. Nakoniec som aj chcel pokračovať ďalší školský rok, ale nepredĺžili mi zmluvu. Potom som bol na pohovoroch pre gymnázia a rôzne iné školy, no vtedy ma neprijali.

Kamarát mi dal vedieť, že u neho vo firme hľadajú programátora. Tak som išiel skúsiť pohovor. Dali mi vypracovať domácu úlohu – projekt na doma. Potrápil som sa. No nakoniec ma zobrali, a tak som začal programovať – to bol začiatok septembra a vtedy mi volali, že by ma zobrali za učiteľa na gymnázium. Odmietol som – rozhodol som sa vyskúšať programátorskú cestu.

Predpokladám, že túžba posúvať vedomosti ďalej ťa viedla aj k tvorbe edukatívnych videí, ktoré si všimlo združenie Learn2Code. Ako to teda bolo, ako si sa dostal do Learn2Code?

Popri zamestnaní keď som mal čas, tak som si pripravoval na YouTube videá o programovaní v Jave. Pomaly sa to rozširovalo a za rok a pol som mal cca 40 videovú sériu o jave. Vtedy sa objavili Learn2Code, a tak som si vravel, že by som rád pre nich spravil kurzy. Neveril som si v daný moment, tak som to odložil do budúcnosti. Videá som zdieľal na jednom portáli. Tam si ma všimli z robime.it a oslovili ma, či môžu zdieľať videá z tejto série  blogu. Blog má momenálne vyše 7200 videní. Vďaka tomuto článku ma oslovili z Learn2Code, či nechcem dať tento kurz aj k nim ako free kurz. Tak sa aj stalo. Ľudia sa zapisovali, učili, kurz im pomáhal a mne to spôsobovalo obrovskú radosť.

Zároveň pracuješ aj ako programátor v PosAm-e. Na akých zaujímavých projektoch si robil? Prezraď nám čomu sa venujete, niečo z vášho portfólia.

Firma sa venuje niekoľkým oblastiam. Pracujeme v oblasti rozpočtu pre štáty, v oblasti poisťovníctva, ticketových (servisných) služieb a v oblasti parkovania a riadenia flotíl (autá). Ja pracujem na poisťovníckych veciach. Starám sa o projekty – zmeny a opravy. Projekty sú brutal zaujímavé a je to veľká výzva. Hľadáme do tímu ďalších šikovných ľudí, tak ak by ste mali záujem, pokojne mi napíšte.

Čo je tvojim hnacím motorom? Odkiaľ berieš energiu? Popri práci máš ďalší job, vytváraš videá, sama viem, že to je časovo náročné, ako to všetko stíhaš?

Energie máme všetci dosť. Chýba motivácia, cieľavedomosť a práca. Ja som kresťan – spoznal som, že som porušil každé jedno Božie prikázanie – za čo si zasluhujem smrť – ale Boh sám obetoval svojho Syna – Ježiša Krista a Jeho krvou bolo zaplatené za môj hriech. Ak tomu verím a svoj život som odovzdal Bohu, ak som prosil o odpustenie, tak nebudem odsúdený.

Napísal som to takto zložito, aby čitateľ mal jasnú predstavu, čo je môj hnací motor v život ako takom. Boh mi odpustil – obetoval za mňa veľkú cenu – nezaslúžil som si to. Teraz chcem svojim životom ukazovať na Neho. A robím to aj tak, že poctivo makám svojimi rukami. Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje. Druhým hnacím motorom je moja túžba tvoriť a nemíňať svoj čas na hlúposti. Pomáhať ľuďom a prinášať hodnotu. Robil som to zadarmo a v tom aj pokračujem – ale ako bonus a výsledok práce je aj finančná odmena z kurzov na learn2code.sk. Za čo som veľmi vďačný, ale nechcem zabudnúť na toto Božie slovo: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem, aby som sa nepresýtil a nezaprel Ťa, aby som nepovedal: Kto je Hospodin? alebo aby som neschudobnel a nekradol, a tak nepotupil meno svojho Boha. Pr 30:8-9

Akú radu máš pre študentov, študentky informatiky a programátorov, programátorky?

Pre programátorov je zatiaľ veľa pracovných pozícií. Nauč sa základy, vymysli si programátorské problémy a tie rieš. Musíš veľa programovať, dostať to „do ruky“. Na začiatok nemusíš vedieť veľa o špecifickom jazyku, ale musíš vedieť programovo myslieť. Musíš vedieť riešiť problémy s tými vedomosťami, ktoré máš (podľa miery problému). Programuj, uč sa, programuj. Moja úloha a sen je pomôcť ti v tom. Vytvoril som sériu kurzov, ktoré ti majú pomôcť nájsť si prácu v hocijakej firme na pozícii java programátora.

Aké sú tvoje pracovné a osobné plány dobudúcna?

Plán je učiť sa stále viac. Pracovať a programovať. Vytvárať nápomocné kurzy. Osobný plán je venovať sa viac videám a podcastom kde budem rozprávať o Bohu. Musím si ale ešte ujasniť cieľovú skupinu.

Čakáme tretieho potomka a ak Boh dovolí, rád by som mal ešte 4-tého potomka – možno už aj dievčatko :D. Ale nie je to v mojich rukách.

Ďakujem Jarovi za rozhovor, prajeme mu veľa úspechov a splnených snov. Dúfam, že medzi čitateľmi máme aj nadšencov Javy, ktorým Jarove videá môžu byť nápomocné.