Robím programátora už 18 rokov. Za tie roky som robil na projektoch, k akým sa mnohí iní počas svojej kariéry vôbec nedostanú. Kdekoľvek som robil, vždy som si vyslúžil uznanie a rešpekt. Nikdy som nebol žiaden IT guru, alebo vizionár, ale vždy som patril k najproduktívnejším ľuďom v tíme. Nikdy som nemal problém učiť sa nové veci. Nazbieral som toľko skúseností, že dnes som prvý na rane keď treba riešiť nejaký náročnejší problém, refaktorovať, optimalizovať, analyzovať, …
A čo z toho mám? Na krku hypotéka za malý byt, dlhy v banke, existenčný stres z toho ako uživiť rodinu. Auto si musím požičiavať od rodiny. Na dovolenke s rodinou som nebol už 7 rokov, lebo si ju nemôžem dovoliť.
Vo väčšine západných krajín, je rozdiel medzi platom absolventa (juniora) a seniora dvoj až trojnásobok. V Londýne to môže byť až štvornásobok. Viem rozhodol som sa ostať na Slovensku a neočakávam, že budem mať nemecký, alebo londýnsky plat. Ale zistil som, že rozdiel medzi mojim platom a platom juniora, ktorý pred rokom skončil školu je cca 400€ v hrubom. Príde mi to veľmi nespravodlivé. Keby som zarábal raz toľko ako absolventi, bol by som spokojný, a ani zďaleka by to nebol západniarsky  plat. Ale vyzerá to, že 18 rokov skúseností nič neznamená. Dokonca zisťujem, že pre niektoré firmy som už starý. Mám z toho depresiu. Necítim sa starý. Cítim sa na vrchole svojej kariéry. Viem, že niektorí moji kamaráti zarábajú o trošku viac ako ja. Je to síce stále smiešny plat a porovnaní s tým koľko za vás zinkasuje firma od zákazníka, ale čo už. Moja firma inkasuje od zákazníka 2-3 násobok mojej hrubej mzdy. Keď som si popýtal vyšší plat, tak mi šéf povedal, že keď chcem zarábať viac, musím ísť do inej firmy. Tak pôjdem.