Mám rád keď ráno vstanem brutálne skoro.  Povedzme o piatej.  Je super pocit začať pracovať v úplnom kľude, a stihnúť väčšinu povinností kým ostatní ešte spia.  Akurát … akurát že ráno aj strašne rád spím.  A je super pocit spať až do jedenástej, a vyliezť z postele vyspatý.  A potom byť dlho hore, a robiť na veciach po polnoci, keď je tiež úplný kľud.  Čiže keď to zhrniem, tak som asi rozpoltená osobnosť.  Ale zároveň si aj myslím, že nie 🙂