Poznám len jednu platformu a aj to tak na 50%. Moja práca ma baví. Pochopenie požiadavky, návrh riešenia, implementácia (alebo odkomunikovanie s developerom, keďže neprogramujem takmer vôbec, a keď hej tak to aj tak doseriem), support toho či onoho, to všetko robím rád a myslím si, že mi to aj celkom ide. Minimálne dávam ostatným sem tam dojem, že mi to ide.

Inak som debil. Zábudlivý, nezodpovedný, nepozorný, debil.

Skúsil som všetky možné techniky na a to-do listy ale všetky sú mi zbytočné, lebo nemám disciplínu. Pípne mi pripomienka, prečítam si ju a zabudnem. Zákazník mi povie, čo treba urobiť, odíde a ja zabudnem. Nemám poškodený mozog (asi), ale vždy začnem hneď riešiť niečo iné.

Neprokrastinujem. To je vedomé odkladanie práce. Ja neviem o tom, že nejakú mám. Dokážem celý deň zo zvedavosti študovať nejaký problém bez toho aby mi prišlo čudné, že nemám žiadne iné tasky. Samozrejme, že to ľudí, s ktorými robím serie. Volajú ma Dory. Nemám im to za zlé.

Som extrémne nepozorný. Či veci robím na poslednú chvíľu alebo nie, robím veľmi veľa chýb. Lebo mne sa to nechce robiť poriadne a kontrolovť. Nikdy som to nerobil. Lebo som debil. Ako som mal z diktátu vždy päťku, lebo som si ho po sebe neprečítal (gramatika je moja veľmi slabá stránka, ale minimálne by som si všimol, že mi v každej vete vypadlo písmeno alebo celé slovo), tak pri každej migrácii alebo importe dát si ich po sebe nesktontrolujem, či sa tam naozaj importli správne.

Neviem či najhoršie alebo najlepšie na tom je, že na konci je to vždy všetko v pohode. Vždy sa to nejak podarí, nejak stihne, ututle, usmejem sa, poviem par krát „my apologies“ alebo „I’m sorry“ a nakonci dňa mi ešte niketo povie, že aké super, že som to spravil tak rýchlo. To že sa tam o dva dni nájdu hlúpe chyby alebo nedotiahnuté veci, si zas vyžeriem, ale pochvala ma neminie.