Ale byť so všetkými šikovnými ľuďmi, je paráda.
Game jamy pre mňa často znamenali niekoľko dní bez súvislého a dlhého spánku, kedy som sa len málokedy zastavila. Ako organizátorka našich školských game jamov na mojej FMK UCM, ale aj Trnava Game Jamu, som mala vždy plné ruky práce. Od registrácie, po prípravu cateringu až po sprevádzanie mentorov a porotcov, bolo toho dosť. Na druhej strane to bola obrovská zábava, veľa smiechu, nových kamarátstiev a kvalitných debát. Vždy ma džemovací víkend nabil energiou.
Počas tohtoročného Bratislava Game Jamu som sa ale ocitla v úplne inej pozícii. Keď ma organizátori oslovili s ponukou úlohy porotkyne, bola som na pochybách. Budem vôbec vedieť objektívne zhodnotiť hry? Moje nutkanie skúšať všetko nové ma však presvedčilo do toho ísť.
A tak som tu a trávim svoje nedeľné popoludnie v prekrásnom priestore blízko Račianskeho mýta s názvom Kulturama. “Dobrý názov pre tento priestor,” hovorím si. Vchádzam dnu a hneď po príchode ma ovalí bzučanie pracovného nasadenia, ale aj vzájomného networkingu. Veď aj o tom tento game jam je. Stretávam sa s organizátorkou Ľubkou, ktorá mi postupne predstavuje členov poroty. Jožka Vanča z Arcade Watch poznám, naživo je taký istý ako v ich podcaste. Zoznamujem sa s Ivanom Klčom z Nine Rock Games a s Mirom Strakom, ktorí dopĺňajú porotcovské kvarteto.
V priestore sa nachádza aj mnoho ďalších známych tvárí. Okrem mojich študentov aj game jamové stálice Struct 9 či chalani z Mad Cookies. Atmoška je priam rodinná. Odbíja druhá hodina a my si sadáme sledovať prezentácie vytvorených hier. Tímy to majú ťažké, na prezku majú len obmedzený počet minút a tie im navyše organizátori stopujú. Pre mňa je takýto formát skvelý, lebo nezaspávam, keď sa prezentujúci dynamicky menia. Ja si do svojho hárka značím nejaké poznámky a hlavne memotechnické pomôcky, aby som si zapamätala, o čom dané hry sú.
A ide sa na to. S kolegami porotcami sa rozdelíme a každý putujeme priestorom Kulturamy individuálne, aby sme to veľko množstvo hier (až 17!!!) stihli čo najrýchlejšie prejsť. Poriadne som sa zapotila, lebo sme na to celé mali zhruba dve hodiny, čo nie je veľa. Aj účastníkom sa už chcelo ísť domov, keďže na jame boli už 48 hodín. Všetky hry na prezentácii vyzerali super a teším sa na ne. Jedna vec sú však slidy, druhá je realita. A tak sa stalo, že niektoré hry len s ťažkoľou ovládam. Je to frustrujúce a aj keď to nie je úplne moja chyba, hnevám sa na seba, že ten jeden krátky level je poriadne ťažké prejsť. Inokedy zas nerozumiem, ako sa hovorí v literárnom žargóne, “čo tým chcel autor povedať.”
Na druhej strane, veľmi ma potešili všetky hry, ktoré boli vtipné a satirické. “Ako vám toto mohlo napadnúť?” spýtam sa vždy autorov a autoriek. Na čo sa ja pri hrách zameriavam, je fun factor, teda prvok, ktorý ma donúti si hru zahrať opätovne. Našťastie, aj takých bolo dosť, a tak má môj gejmerský duch problém odísť. To ma už ale naháňa hlavná organizátorka Ľubka, že si mám švihnúť. Som v strese a nervózna, lebo s tvorcami by som si aj rada pokecala, ale nestíham.
Našu pochôdzku po Kulturame s cieľom zahrať si 17 hier sme prešvihli zhruba o pol hodinu. To už porota zasadá v tajnom kumbálku na poschodí. Vytasíme svoje hodnotiace hárky a ide sa na dohadovanie. Témou tohtoročného Bratislava Game Jamu bola hmla a tú mám aj ja v mozgu. Po tak intenzívnom hraní množstva hier mám v hlave totálny chaos a už poriadne neviem povedať, čo bolo OK a čo nie. Našťastie, sedí pri nás Ľubka, ktorá nás smeruje k ku konštruktívnej debate. S kolegami z poroty prichádzame s konkrétnymi titulmi, ktoré by si zaslúžili výhru. V podstate každý hovorí niečo iné, ale v niektorých názvoch sa zhodujeme, a tak sa rozprávame najmä o nich. Výsledkom je, že sme vybrali jeden víťaznú hru, ktorou sa stala TypeRider od tímu Pokazená Fujara.
Aj keď pracujeme s viacerými menami, práve táto hra bola na konci game jamu najkomplexnejšia, teda mala dobrú grafiku, mechaniky a fungovala na sto percent a teda bola najviac vypolishovaná. A bola pre dvoch. Keďže nám je ľúto, že večnú slávu získa len jeden tím a zaslúžilo by si ich viac, rozhodli sa sa vyhlásiť aj ďalšie dve kategórie. Najlepší estetický zážitok dávame hre Tretie Vidmo, ktorá je naozaj nádherná, má krásny minimalistický dizajn a je to jednoznačne umelecký kúsok. Čestné uznanie dostáva hra Misty-cal Shepherd, ktorý má previesť ovečky cez nebezpečné lesy a lúky. Hra nás presvedčila premyslenými mechanikami, ale aj tým že v každom aspekte bola dokončená. Cenu zúčastnených získala hra vytvorená na konzolu Playdate Reload 2 Remember.
Kopec hier bolo skvelých, ale vyhrať môže iba jedna, a to je výsledkom dohody poroty. Jednoducho, musí s tým každý člen súhlasiť a byť vnútorne vyrovnaný. “A ide vôbec na tomto podujatí o nejaké ocenenie?” pýtam sa v duchu. Víťazom je každý, kto to dal a mal super víkend. Výhercovia sa však potešili, aj keď na unavených tvárach to bolo trošku ťažšie vidieť. Ja verím, že ich tento úspech motivuje k ďalšej práci.
Po vyhlásení výsledkov opäť počujem bzučanie. Tentokrát ale také to rozlúčkové. Všetci sa balia a priestor sa dostáva do svojich starých koľají. Aj ja sa lúčim so všetkými a odchádzam nabitá, podobne ako po našich game jamoch v Trnave. Asi to má niečo do seba 🙂
Autorka blogu: Magda Švecová