O tom, čo predstavuje sloboda v práci pre mňa, som napísal ešte pred konferenciou Sloboda Naživo, ktorá sa uskutočnila minulú stredu (20.11.2013) v Bratislave v Starej tržnici. Ten článok si môžete prečítať tu. Tak ako bolo teda na konferencii?
Osobne si myslím, že parádne. Každý účastník si tu mohol nájsť niečo pre seba. Nezáleží na tom, či ste sa tejto téme už niekedy venovali, alebo ste boli len zvedavec, ktorý ma záujem sa s touto tematikou zoznámiť a zistiť, čo to vlastne sloboda v práci je. Konferencia bola rozdelená do troch blokov a každý z nich ponúkal nove pohľady na to, ako sa dá sloboda realizovať, či už v osobnom živote alebo v práci, alebo ako vytvárať pracovne prostredie, ale aj ako riešiť spoločensky závažné problémy v spoločensko-politickom živote, ktorý do istej miery ovplyvňuje viac či menej každého z nás
Napriek tomu, že videá z konferencie budú postupne zverejnené na webe, konferencia takéhoto charakteru prináša oveľa väčšie možnosti, ako len vypočuť si aktívnych ľudí z rôznych oborov a zameraní. Boli tu firmy, jednotlivci, ale aj zástupcovia lokálnej politiky. Po každom bloku si mohli účastníci nájsť diskutujúcich a nielen tému ďalej rozvinúť, ale zároveň aj povymieňať kontakty a aktivovať sami seba v oblastiach, kde sa dá pomôcť, podľa toho ako ich téma zaujala.
Viete čo je to KZP?
Ak áno tak túto sekciu môžete preskočiť. O skratku KZP a jej význam sa s účastníkmi konferencie podelil Tomáš Hajzler, ktorý šíri myšlienku slobody v práci hlavne v Čechách a naInternete cez blogy (svobodavpraci.cz a peoplecomm
Na chvíľu predstavte, že je streda.
Je to taký normálny deň uprostred pracovného týždňa.
Ako takýto deň vyzerá vo vašom ponímaní?
Pamätáte si, čo ste robili túto poslednú stredu? Skúste si rozpamätať.
Ako vyzerá vaše ráno pred tým, ako sa vyberiete do roboty?
Aké pocity vo vás prebúdza taký normálny pracovný deň? Nuda? Alebo nebodaj frustrácia? Žiadne?
Idete do roboty iba z mechanického zvyku? Alebo prináša aj istú radosť a energiu?
Na chvíľu sa posuňme v čase.
Predstavte si piatok poobede.
O chvíľku príde víkend. Sú tu 2 dni voľna!
Zmenilo sa na vašich pocitoch okolo práce niečo?
A čo keby sme sa ešte na chvíľku posunuli v čase a zrazu je nedeľa večer?
Zajtra ráno idete zase do práce. Aké pocity to prináša teraz?
Od tohto sa odvíja skratka KZP. Znamená totiž “Konečne zase piatok” alebo “K..va zase pondelok”. Sloboda v práci pomáha ľuďom hľadať ako spraviť ich prácu krajšou aobohacujúcejšou.
Aké prednášky najviac zaujali mňa a prečo?
Tých bolo viacero a každá mala nejaké vlastné pointy. Určíte si ich budem pozerať postupne znova, aby som tie témy čo najviac pochopil do hĺbky. No môžem vám poskytnúť náhľady myšlienok, ktoré ma zaujali pri jednotlivých prednáškach. Napríklad Michal Meško (spoluzakladateľ Martinus-u) poskytol náhľad ako oni budujú slobodu v práci. Ich motto je: ”all workall play”, čiže práca by mala prinášať radosť zo života ako keď sa hráte. Michal hovoril ako budujú víziu a tú postupne pretvárajú do reality. V prvom rade ide o vytváranie hodnoty pre zákazníkov a až potom tvorby zisku (aj keď aj ten zisk hrá dôležitú rolu). Pracú vidí ako stavbu katedrály alebo ako nekončiacu cestu, ktorá prináša všetkým stranám obohatenie života. No tiež spomínal, že sloboda je aj o zodpovednosti, ktorá sa prenáša na všetkých zamestnancov, tak ako pri normálnej práci.
Tiež ste sa mohli dozvedieť ako pretvárať vašu firmu na agilnejšiu. O tom hovorili napríklad Dušan Kocúrek, Markus Breyer a ďalší. Dušan hovoril o metódach ako Scrum a Agile. Zaujímavá bola aj myšlienka rotácie tímu pri varení kávy. Odporúčam si ju pozrieť vo videu z jeho prednášky. Jej ideou je naučiť ľudí slúžiť jeden druhému a chápať, čo slúženie znamená v bežnom živote. Ak to ľudia pochopia, tak vedia ľahšie pochopiť pracú svojich kolegov, vžiť sa do ich role a byť ľudskejší.
Parádnu myšlienky poskytla aj Nina Maláková zo spoločnosti IKEA. Občas treba dať druhú šancu a je jedno, či zamestnancovi alebo spoločnosti. Ak vidíte, že človek je húževnatý a chce rásť, tak napriek tomu, že nemá skúsenosti s danou pozíciou, tak to s ním vyskúšať. Ľudia sa vedia veľmi odvďačiť, keď dostanú šancu. Najprv sa síce stretávala s odmietnutiami, ale keď dostala šancu, tak sa jej uchopila a postupne, keď dokázala, že sa vie napredovať a ťahať nielen seba, ale aj ostatných, tak príležitosti začali prichádzať sami od seba za ňou. No na začiatku musela dať druhú šancu ona spoločnosti IKEA pred tým, ako tú príležitosť rastu dostala ona. Sama ukázala ako je možné mat slobodu v práci aj vo veľkej korporácii a ako túto slobodu môže vytvárať pre iných. Dôležité je uvedomiť si, že najľahšie sa pracuje so samým sebou a že zmenou seba a svojho postoja vieme postupne meniť úplne celé svoje okolie. O tomto zase hovoril Marián Kolník.
Toto sa dá pekne aplikovať hlavne na terajšiu horúcu tému okolo víťazstva M. Kotlebu v nedávnych voľbách do VUC. Keď sa na to pozriete, tak riešenia sa dajú hľadať v extrémizme, ktorý prináša iba skazu, ako sme sa z histórie už mohli poučiť. Alebo na druhej strane, sa riešenia dajú hľadať v spájaní ľudí a zaktivizovaní nielen seba, ale aj svojho okolia, podľa modelu ľudí, ktorí touto cestou už nejaký ten rok putujú a prinášajú reálne a kreatívne riešenia problémov založené na spájaní a zapájaní ľudí z rôznych oblastí a tiež menšín. Nenávisť produkuje len väčšiu nenávisť. Xenofóbia a hnev prináša len krátkodobé riešenia, ale za oveľa drahší účet z dlhodobého pohľadu ako tie riešenia, ktoré sú založené na spájaní a motivácii ľudí. O tom ako sa dajú veci robiť inak a ako zapojiť do tohto procesu aj Rómov a zmeniť ich prístup sa podelil starosta Spiškého Hrhova, Vladimír Ledecký. Jeho práca ukazuje, že existuje aj lepšia alternatíva ako nenávisť. Treba začať spájať ľudí a chcieť riešiť problémy. Občas treba byť aj kreatívny. Jeho prednášku fakt vrelo odporúčam.
Na začiatku každej cesty je treba mať vôľu hľadať reálne dlhodobé riešenia a tiež mať vôľu učiť sa od iných. Každý môžme začať sám od seba, tak prečo nie hneď dnes a za pomoci tých, ktorí sa téme venujú už niekoľko rokov? Títo ľudia totiž ponúkajú iný pohľad, ako ten, čo sa históriou ukázal ako nefunkčný. Každý mame možnosť slobodnej voľby. Pomôcť sa dá časom, peniazmi, ale najlepšie kombináciou oboch. Začať môžme napríklad tam, kde to najviac sami pociťujeme, či sa nás to dotýka osobne alebo konáme v súcite s inými spoluobčanmi putujúcimi týmto životom. Tak ako sa rozhodneš dnes ty? Je to len na tebe. Zamyslíš sa ako to naozaj zmeniť?
Všetkým, ktorí sa snažia, prajem veľa zdaru a síl v ďalšej činnosti, lebo cesta nie je jednoduchá, ale prináša aj kopec radosti.
Záznamy z konferenciu nájdete na http://www.slobodanazivo.sk/.