sme.itRozhovor70te roky - na čo slúžili prvé počítače na Slovensku

70te roky – na čo slúžili prvé počítače na Slovensku

Lubica NavratilovaĽubica Navrátilová, prom. mat., v r. 1969 vyštudovala numerickú matematiku a matematickú štatistiku na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava. Po ukončení štúdia pracovala ako programátor vo Výpočtovom laboratóriu Slovenskej plánovacej komisie, následne ako vedúca oddelenia analýz a projektovania a vedúca databázového centra v Ústave aplikovanej kybernetiky. Po roku 1992 pracovala v Národnom centre pre informatiku a v súkromnej firme NCI, s.r.o. Od roku 1998 do roku 2006 bola vo verejných funkciách (prednosta Okresného úradu, poslanec NR SR). Po roku 2006 pracovala a pracuje ako odborný poradca v oblasti sociálneho zabezpečenia. V súčasnosti je na dôchodku. 

Aká bola pozícia žien pracujúcich v IT v 70-tych rokoch?

Nebola veľmi iná ako je dnes. Dokonca si myslím, že v týchto rokoch pracovalo v informačných technológiách viac žien ako v súčasnosti. Technológie, v ktorých sa používali dierne pásky a neskôr dierne štítky, vyžadovali množstvo menej kvalifikovanej práce dierovačov a to boli vždy ženy. Kde bola citeľná prevaha mužov, boli technici pri sálových počítačoch. Nepamätám sa, že by som sa stretla so ženou v tejto profesii. Pokiaľ sa týka programátorov, tam bolo percentuálne zastúpenie žien dosť vysoké.

Ak by ste porovnali situáciu pri Vašich pracovných začiatkoch v IT a v 90-tych rokoch, k akému posunu či zmenám došlo?

V priestore, v ktorom som v 70-tych rokoch  pracovala, boli začiatky zavádzania výpočtovej techniky smerované jednak do oblasti vedecko-technických výpočtov, do oblasti hromadného spracovania dát najmä v mzdovej oblasti a v prácach pri tvorbe a kontrole plánov národného hospodárstva.

Problematické bolo najmä využívanie IT v plánovacích prácach, kde pre úradníkov v Slovenskej plánovacej komisii bola najvýznamnejším výsledkom zavádzania výpočtovej techniky existencia databáz a s tým súvisiaci pokles nie celkom spoľahlivej papierovej evidencie.

Ale prínos pre riadiacu činnosť nebol nijak významný, jednak pre neschopnosť riadiacej sféry definovať svoje požiadavky na automatizáciu riadiacich procesov a obmedzenia na strane  dostupnej informačnej technológie. Dnes si sotva kto vie predstaviť, že jeden z najvýkonnejších počítačov, ktorý bol do SSR (Slovenská socialistická republika) dovezený zo západu, bol počítač IBM 7040, ktorého vnútorná pamäť mala 40KB.

V 90tych rokoch už bola situácia úplne iná. Zmena nastala práve v užívateľskom prostredí, kde sa už vyformovala nová generácia riadiacich pracovníkov schopných odborne komunikovať s programátormi. Vtedy už fungovali informačné systémy, ktoré mali zmysel a pri ktorých vyrástla aj generácia mimoriadne schopných informačných pracovníkov. Vznikli prvé domáce komunikačné prostredia, napríklad v Ústave aplikovanej kybernetiky bola vyvinutá prvá slovenská počítačová sieť  a začali byť sprístupňované zahraničné databázy.

Ak by ste sa mohli rozhodovať znova, rozhodli by ste sa tiež pre prácu v IT?

Určite áno, čaro projekčnej a programátorskej práce bolo príťažlivé v minulosti a je príťažlivé  aj dnes.  Rýchlo pochopiť vecný problém a vyprojektovať a zrealizovať informačný systém na jeho obsluhu je veľká ambícia informatikov  a musím sa priznať, že ku každému systému, ktorý som projektovala, mám dodnes citový vzťah.

V čom vidíte klady práce v IT oproti iným odvetviam, aký je prínos pre Vás osobne?

Informačné technológie lákajú racionálne typy ľudí, s ktorými sa dobre komunikuje a zvyčajne vytvárajú dobré pracovné tímy. Je pravdou, že vytvárajú zvláštny slovník, napríklad počuť „mitneme sa“ nie je v inom prostredí celkom zrozumiteľný, na druhej strane aj iné odvetvia vytvárajú žargón zodpovedajúci uvedenému zvratu. Pre mňa bol prínos práce v IT odvetví aj v tom, že som sa naučila istému typu komunikácie, ktorý pri projektovaní informačných systémov vyžaduje vedomosť klásť otázky užívateľom tak, aby nemali priestor pre obchádzanie merita problému. Mne sa jednoducho práca v IT páčila.

V poslednej dobe sa dosť často hovorí o potrebe zvýšenia podielu žien v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach riadenia. Myslíte, že sa to týka aj oblasti IT? Ak áno, akým spôsobom postupovať ?

Ja som skeptická voči rôznym aktivitám na umelé zvyšovanie podielu žien v riadiacich postoch . Už dlhšiu dobu som aktívna v sociálnej oblasti, kde táto téma prichádza na program dňa v pravidelných intervaloch. Moja skúsenosť s administratívnym zvyšovaním sociálnej ochrany žien svedčí o tom, že nielenže sa ochrana nezvýši, ale naopak sa zníži. Typický príkladom je zvýšenie ochrany žien počas  rodičovskej dovolenky, ktoré má za následok zvýšenie počtu prípadov ukončenia pracovných pomerov mladých žien po skončení rodičovskej  dovolenky. Iste, je to nespravodlivé, ale v takýchto prípadoch sú záujmy zamestnávateľov a záujmy matiek protichodné a samozrejme, že navrch majú zamestnávatelia.

A o administratívnych opatreniach na zvyšovaní počtu žien v riadiacich funkciách nemám žiadne ilúzie. To môže skončiť len neúspechom a ponížením žien v roli, kde budú trpené ako povinné zástupkyne ženského pohlavia a  nie ako plnohodnotný riadiaci pracovník.  Ženy to majú pri presadzovaní do riadiacich postov ťažšie ako muži, viem, o čom hovorím, ja som skončila pôsobenie v IT ako námestníčka riaditeľa v jednej firme. Len s tým sa nedá veľa robiť a nezmení to ani nejaké nariadenie Európskeho parlamentu.

Kde Slovensko zaostáva, čo sa týka informatiky, a kde ste naopak s jej úrovňou spokojná?

Zaostáva jednoznačne verejná správa. Stále obiehajú občania a nie dokumenty a duplicitné predkladanie rovnakých dokumentov alebo dokumentov, ktoré sa v databázach inštitúcii a orgánov verejnej správy nachádzajú, klesá veľmi pomaly.  Pritom finančné prostriedky na informatizáciu verejnej správy sú astronomické.

Spokojná som s mnohými vecami, napríklad prístup k verejným databázam mi veľmi uľahčuje život. Bez databáz Štatistického úradu alebo Sociálnej poisťovne by som sa už nevedela obísť.

Informačné technológie v posledných desaťročiach niekoľkokrát výrazne zmenili život ľudí. Očakávate v najbližšom desaťročí príchod alebo masové rozšírenie nejakej novej prelomovej technológie (podobne akou boli v minulosti PC, notebooky či mobily)? Trúfali by ste si odhadnúť, čoho sa bude týkať?

To, čo sa udialo od 2.svetovej vojny v oblasti informačných technológií, je impozantné. Ja som už dlho mimo aktívneho pôsobenia v tejto “branži“ a moja predstavivosť je značne obmedzená, lebo sa mi zdá, že už všetko bolo vymyslené. Mám skôr obavu, že nové  technológie budú zamerané na ťažko zistiteľné zhromažďovanie údajov o všetkých osobách a povedú k obmedzovaniu slobody jednotlivcov.


Tento rozhovor bol pripravený pri príležitosti Medzinárodného dňa žien v IT. Tento deň sa oslavuje štvrtý štvrtok vo štvrtom mesiaci.


Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 6 200 ITečkárov dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Súhlasím so spracovaním mojich osobných údajov. ( Viac informácií. )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžeš odhlásiť.

Branislav Opaterný
Branislav Opaterný
Absolvent jadrovej fyziky na MFF UK Bratislava (1985). Pracoval v IT pre rôzne svetové firmy (Andersen Consulting / Accenture, SAP, CSC, Logica) (1991 -2013) ako konzultant a manažér. Spoluautor Nemecko-českého ekonomického slovníka.

Čítaj ďalej: