Asi každý zamestnanec začne mať skôr či neskôr pocit, že by mal zarábať viac. Niekto čaká a dúfa, že ku zvýšeniu dôjde akosi automaticky, inému nerobí problém sa s nadriadeným o tejto téme pobaviť otvorene. Veľa záleží nielen na zamestnancovi a jeho povahe, ale aj na firemnej politike zvyšovania platov, reálnych možnostiach firmy a pridanej hodnote zamestnanca. Predtým, než si opíšeme princípy úspešného vyjendávania, pozrime sa na najtypickejšie situácie, kedy môžete získať zvýšenie platu aj bez vášho podnetu.
Zvýšenie platu po skúšobnej dobe
Toto zvýšenie je asi najmenej bežné a používa sa najmä v nízko platených pozíciách. Ak nie je dojednané, alebo ešte lepšie aj uvedené písomne v pracovnej zmluve, je veľmi ťažko nárokovateľné. Koniec skúšobnej doby tak predstavuje stres pre zamestnanca, ktorý si kladie otázku či si ho firma nechá, ak mu má zvýšiť plat alebo či mu naozaj zvýši plat ale aj pre firmu, ktorá z nejakého dôvodu nemôže svoj sľub splniť a je v neistote, či zamestnanec neodíde.
Ročná valorizácia platu
Naopak najbežnejším spôsobom v dobre fungujúcej firme, a to najmä vo veľkých spoločnostiach, býva viac menej automatické zvyšovanie platu na ročnej báze. Ide spravidla o zvýšenie platu o mieru inflácie, ale tiež býva závislé od výkonu a výsledkov. Navýšenie dosahuje najčastejšie 3 – 5%, čo vyzerá ako nízka čiastka, ale od istej výšky platu ide o zaujímavé prírastky.
Zvýšenie platu súvisiace s povýšením
Ak sa vám podarí dosiahnuť vyššiu pozíciu, najneskôr pri ročnej valorizácii môžete dosiahnuť aj zvýšenie platu vo výške spravidla 10 – 15% v rámci jednej spoločnosti. Takto to máva nastavené v platovej politike väčšina nadnárodných spoločností.
Pri zmene pozície na tej istej úrovni ale v inom oddelení dokonca vyšší plat neponúkajú, hoci stojí za pokus si ho vyjednať. Situáciou, kedy to za ten pokus stojí je, ak do nového oddelenia prinášate svoju pridanú hodnotu, nezameniteľný know-how.
Väčšina ľudí nerozmýšľa v percentách ale v racionálnych číslach a tak predpokladá, že napríklad z platu 1500 eur sa pri povýšení dostane 2000 eur. 15% zvýšenie vám však prinesie plat 1725 eur, čo býva pre mnohých sklamaním.
Nárazové zvýšenie platu
Za istých okolností sa vám môže podariť získať aj vyššie zvýšenie platu. Ak napríklad z nejakého dôvodu neboli v spoločnosti kde pracujete zvyšované mzdy počas posledného roka či dvoch a zároveň vás práve veľmi potrebujú alebo povýšia vás, tak môžete byť s nárastom mzdy celkom spokojní.
Príklad:
Zarábate 1500 eur, 2 roky vám nebol zvýšený plat (2x 5%) a ste povýšený do novej pozície (+15%)
1500 + 5% = 1575
1575 + 5% = 1653,75
1653,75 + 15% = 1901,81 eur
Základné predpoklady úspešného vyjednávania
Čo ale robiť, ak v spoločnosti, kde pracujete, platí pravidlo, že každý ma to, čo vyjedná; žiadne organizované zvýšenia platov nie sú zavedené, práca sa vám páči a odchádzať len kvôli platu nechcete? No samozrejme, môžete vyjednávať.
Úspešnému vyjednávaniu veľmi pomôže odosobnenie sa a odfiltrovanie emócii od faktov.
Najlepšie sa k tomuto postoju dopracujete tak, že si predstavíte, že radíte svojmu kamarátovi či kamarátke. Druhým pilierom úspešného vyjednávania je schopnosť vidieť alebo vcítiť sa do pozície druhej strany. Tiež sa treba zmierť s tým, že vaše argumenty môžu byť najlepšie na svete, kľúč od pokladničky drží zamestnávateľ. Ako ho teda môžete presvedčiť, že je vhodný čas zvýšiť plat práve vám a práve teraz?
-
Hovorte so správnym človekom
To znamená nie s kolegom alebo kamarátmi, pretože sa akurát vynervujete a utvrdíte vo svojich pocitoch, že máte na niečo nárok. Hovorte so svojim nadriadeným, ktorý môže ovplyvniť nielen výšku platu, ale aj hovoriť vo vašom záujme po jeho línií. Aj on má svojho nadriadeného, ktorý mu schvaľuje rozpočet, a môže sa stať, že sa mu nepodarí pre vás vybojovať lepšie podmienky.
Kladnému rozhodnutiu o zvýšení platu pomáha, ak je váš pracovný výkon na takej úrovni, že si ho všimne nielen váš šéf ale aj jeho šéf.
Je možné, že vás šéf prekvapí pozítívne a povie, že už sám o tom rozmýšľal. Ak ale so svojim nadriadeným nemáte tak dobrý vzťah, aby ste sa cítili v pohode vyjednávať s ním, je otázkou, či naozaj chcete ostať pracovať v spoločnosti, kde pracujete alebo v jeho tíme.
-
Načasujte rozhovor na vhodnú chvíľu
Neznižujte dôležitosť témy vášho zvýšenia platu tým, že šéfe neformálne odchytíte na obede alebo v kuchynke pri automate na kávu. Výhodou je, ak mávate pravidelné individuálne rozhovory (one to one). Počkajte si na najbližší termín a rozhovor začnite v tomto relatívne formálnom prostredí. Ak pravidelné sedenia so šéfom nemávate, poproste ho o termín stretnutia. Budete mať istotu, že si na vás urobil čas a nebude rušený inými povinnosťami. Potom už ostáva len vyhnúť sa chybám ako:
- Žiadanie o zvýšenie platu po sérii pracovných neúspechov
- Žiadosť o zvýšenie platu postavená na jednom úspechu po šnúre neúspechov
-
Buďte vecný
Celkom bežne sa stáva, že zamestnanec tak dlho odkladá vyjendávanie o plate, až sa v ňom nahromadia emócie ako hnev alebo pocit krivdy. V hlave si prehráva scénare a dialógy ako „už som tu rok, mali by mi zvýšiť plat“, alebo vnímajú svoje prínos pre firmu subjektívne:
„Som oveľa lepší ako polovica ľudí u nás, mali by mi ponúknuť vyšší plat.“
„Robím oveľa viac ako mám, takže si zaslúžim vyšší plat.“
Keď budete skladať svoje vecné argumenty, pokúste sa vyhnúť projekcii vlastných emócii a nepripisujte vášmu šéfovi zámery, ktoré nemá. Krásnym príkladom projekcie negatívnych očakávaní je židovská anekdota o Roubíčkovi, ktorý si ide požičať sánky od suseda:
Jde Kohn k Roubíčkovi, chce si od něj půjčit sáňky. Cestou si sumíruje v hlavě, jak mu to řekne. „Dobrý den pane Roubíček, byli by tak laskaví a mohli by mi prosím půjčit sáňky?“ No to ne to je moc servilní. Prostě mu řeknu „Dobrý den, Roubíček, prosím jich mohli by mi půjčit sáňky?“ No ale to je taky moc uctivý. Prostě tam přijdu, zazvoním a řeknu „Roubíček prosím půjčte mi sáňky.“ Mezitím dojde k Roubíčkovi a tak tedy zazvoní, Roubíček otevře a Kohn povídá: „Vědí co Roubíček, já se na ty jejich sáňky můžu vykašlat.“
Ak ste presvedčení o tom, že je načase, aby vám bol zvýšený plat, zamyslite sa nad vecnými argumentami:
- Čo som za posledný rok dosiahol?
- Ako som prispel ku zvýšeniu ziskov firmy?
- Čo som sa nové naučil? Investoval som do svojho vzdelania a rozvoja zručností, ktoré prispejú k mojej výkonnosti?
- Čo ponúkam firme do budúcnosti ako svoj nezameniteľný know-how? Čo je moja pridaná hodnota?
Pokiaľ vo vašej spoločnosti neplatia prísne pravidlá o zvyšovaní platov, môže vám pomôcť, ak si dopredu vypočítate, akú sumu by ste zarábali pri 5, 10 , 15 a 20% zvýšení platu. Túto čiastku potom môžete predložiť ako svoj návrh nadriadenému. Majte ale pripravený aj kľúčový argument – akú protihodnotu ponúkate.
-
Buďte pripravený počkať
Bolo naivné očakávať, že vám vedúci hneď dá konkrétny prísľub, väčšinou bude potrebovať čas na rozmyslenie, prípravu návrhu a jeho schválenie po jeho osi. Doprajte mu ho. Zachovajte si chladnú hlavu a rozlišujte, čo sú vecné dôvody a čo výhovorky, podľa toho sa zariaďte. Vecný rozhovor by mal končiť dohodou, dokedy vám dá vedúci vyjadrenie.
-
Buďte pripravený počuť nie
Za istých okolností môže byť výsledné stanovisko zamietavé. Tými okolnosťami môže byť trhová situácia, pokles objednávok, úsporné plány, nedostatok zdrojov na mzdové náklady a iné. Skrátka, keď sa firme nedarí, môžete sa rozhodnúť zlé obdobie s ňou prečkať, alebo odísť inam.
Ak ste pred vyjednávaním pripravení počuť „nie“, dá vám to vnútornú slobodu rozhodnúť sa, čo urobíte ďalej.
Za žiadnych okolností nepáľte za sebou mosty a neohovárajte zamestnávateľa. Nikdy neviete, kedy a za akých okolností sa s kým stretnete.
Veľmi rada by som vám povedala, že vecnosť je kľúčom k úspechu. Je dôležitá, ale príprava je dôležitejšia. Napíšte si svoje vecné argumenty, povedzte si ich nahlas. Dokážete ich presvedčivo vysloviť? Veríte ich sám sebe? Ak máte dôveryhodného priateľa, vyskúšajte si na nečisto simulované rozhovory. Ak nedokážete presvedčiť sám seba či svojho kamaráta pri simulovanom rozhovore, asi ešte nenastal čas zahájiť rozhovory s vašim nadriadeným. Niekedy je múdrejšie počkať.