Dnes (12.6.) schvaľuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu najväčšiu vlnu IT projektov v tomto roku. Schvaľovaním prejde 9 projektov s celkovými nákladmi plánovanými na 288 miliónov Eur. Nezávislí odborníci zo Slovensko.Digital v hodnotení projektov metodikou RedFlags udelili až 10 červených vlajočiek. Medzi projektami je aj najhoršie pripravený projekt od vzniku hodnotenia metodikou Red Flags.

“Vidíme podstatný rozdiel v kvalite posudzovaných projektov. Na jednej strane je skupina projektov, kde je evidentný záujem nájsť najlepšie riešenie aj zmysluplnú cenu, napr. v projekte Centralizovaný systém súdneho riadenia (CSSR) – v týchto projektoch sme spolu udelili iba jednu červenú vlajku v projekte Jednotný informačný systém štatistických údajov (JIS ŠU). Na druhej strane však je skupina projektov, pri ktorých akoby kvalita predložených štúdií ani nehrala úlohu a ani v rámci pripomienkovaní sa na nich nič podstatné nezlepšilo. Tieto tri projektu majú červených vlajok spolu 9,” hodnotí Ľubor Illek zo Slovensko.Digital.

Najväčšie nedostatky vidí občianske združenie Slovensko.Digital v projekte, ktorý predkladá rezort vnútra. Tento projekt obsahuje množstvo zásadných nedostatkov a v hodnotení Red Flag dostal 4 červené vlajky. Ide teda o najhoršie pripravený projekt od vzniku hodnotenia metodikou Red Flags v roku 2017. Ministerstvo vnútra plánuje projektom za približne 80 miliónov Eur zväčšiť kapacitu vládneho cloudu v datacentre na Kopčianskej. V projekte na 10 rokov sa vôbec neráta s tým, že ceny za dané konfigurácie by sa mohli časom znížiť.

“V segmente, kde sa počet tranzistorov zdvojnásobuje každé dva roky a existuje globálny trh s množstvom konkurenčných hráčov, považujeme toto za úplne mylný predpoklad,” hovorí Ján Suchal zo Slovensko.Digital. Od roku 2014 do roku 2017 pritom klesli ceny cloudových služieb na Amazone o viac ako polovicu. Pri nákupe až 5 000 virtuálnych procesorov štát neráta ani s množstevnou zľavou, ktorá by bola v súkromnom sektore samozrejmosťou.

“V tomto projekte sa vôbec neráta ani s elasticitou a škálovaním. V súkromnom sektore je úplne bežné, že v cloudoch sa platí len za reálne využitý výkon. Platí sa za to, čo sa v tom momente využíva. Štát si však natvrdo nakúpi hardvér, ktorý bude väčšinu času využívaný len zlomkovo. Pritom pointa cloudu je elasticita výkonu, jednoduché a prípadne automatické škálovanie, architektúra postavená takmer z komoditného hardvéru, nie highend hardvéru. Nič z tohto navrhované riešenie neprináša, ” komentuje Suchal.

Podľa Slovensko.Digital vychádza schvaľovaná štúdia projektu z mylných alebo veľmi nepresných predpokladov. “Neobsahuje skutočné alternatívy, nereflektuje na komerčne dostupné riešenia a aj samotný výpočet efektívnosti ignoruje základné fakty o stave na dnešnom trhu. Takto nastavený projekt žiadame neschvaľovať. Štúdiu je potrebné zásadne prepracovať,” uzatvára Suchal.

Ďalší projekt so závažnými nedostatkami predkladá Finančná správa SR, kde má byť za takmer 80 miliónov eur dobudovaná bezpečná infraštruktúra FS. Jedným z cieľov projektu je znížiť počet ľudí, ktorí sa dostávajú do kontaktu s citlivými informáciami. Finančná správa na to plánuje nakúpiť takmer 1 000 špeciálne zabezpečených počítačov.

“Úplne absentuje analýza a príslušná alternatíva možností zníženia počtu osôb, ktoré sa dostanú do styku s citlivými informáciami, napríklad organizačnou zmenou. Vzhľadom na enormne vysoké plánované náklady na túto časť považujeme za nevyhnutné, aby boli identifikované a vyhodnotené skutočné variantné riešenia s cieľom je minimalizácia nákladov,” hovorí Illek. 

Deklarovaná výška dosiahnuteľných úspor je spolu 114 miliónov eur. Tieto prínosy sú však založené na dvoch číslach, ku ktorým je uvedený popis iba “neverejná analýza”. “Takto nie je možné overiť či prínosy sú dosiahnuteľné, alebo či boli určené správne. V projekte sú deklarované obzvlášť vysoké náklady v časti “HW a licencie”, pričom nie je nijako konkretizované ako boli určené, alebo na čo konkrétne zdroje budú použité. Pritom predpokladáme, že FSSR už má vybraté konkrétne produkty, ktoré však utajuje,” komentuje Illek. Aj tento projekt, ktorý v hodnotení dostal až 3 červené vlajky, by mal byť podľa Illeka zastavený a prerobený.

Ďalší projekt so zameraním na bezpečnosť – “Vybudovanie Centra simulácie, výskumu a výuky kybernetických hrozieb a kybernetickej bezpečnosti”, predkladá priamo ÚPVII v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom. Projekt má vytvoriť prostredie, v ktorom bude vykonávané vzdelávanie a testovanie zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. V časti projektu je plánované pravidelné školenie a testovanie bezpečnosti všetkých zamestnancov verejnej správy (200 tisíc ľudí), podstatná časť nákladov je však plánovaná na vybudovanie “tréningového centra” pre špecialistov v IT a informačnej bezpečnosti.

Pre tréningy pár stovák špecialistov sú plánované enormné náklady presahujúce viac ako 20 miliónov eur. “Táto investícia je iba veľmi slabo odôvodnená. Nie je jasné, prečo by nepostačovala polovičná suma alebo aký by bol pri polovičnej investícii rozdiel vo výsledkoch. Pre porovnanie, plánovaná suma na školenia experta je vyššia ako jeho celkové priemerné osobné náklady a to počas každého z 10 rokov trvania projektu,” dodáva Illek.

Aj tento projekt je zahalený rúškom utajenia, podľa Illeka to pritom nie je nutné. “Podstatná časť informácií a to najmä detaily, aký konkrétne hardvér a softvér sa má nakupovať, je utajená. Keďže ide o projekt na výukové účely, utajenie považujeme za neopodstatnené. Pre porovnanie, je verejne známe aký hardvér tvorí infraštruktúru siete Govnet, utajené sú iba ich konfigurácie,” tvrdí Illek. Tento projekt dostal v hodnotení dve červené vlajky a kým zistené nedostatky nebudú vyriešené, nepovažujeme za správne jeho schválenie.

Zoznam projektov:

• 1) Zvýšenie kapacity vládneho cloudu v Datacentre Kopčianska – Náklady na projekt: 85,5 milióna Eur
• 2) Vybudovanie nosnej infraštruktúry bezpečného informačno-komunikačného systému FS SR – Náklady na projekt: 77,1 milióna Eur 
• 3) Vybudovanie Centra simulácie, výskumu a výuky kybernetických hrozieb a kybernetickej bezpečnosti – Náklady na projekt: 26,5 milióna Eur 
• 4) Centralizovaný systém súdneho riadenia – Náklady na projekt: 15,5 milióna Eur 
• 5) Jednotný informačný systém štatistických údajov (JIS ŠU) – Náklady na projekt: 26,1 milióna Eur
• 6) Atlas pasívnej infraštruktúry MŽP – Náklady na projekt: 26,3 milióna Eur 
• 7) Rozšírenie portfólia služieb a inovácia služieb elektronického zdravotníctva – Náklady na projekt: 12,3 milióna Eur
• 8) Implementácia a integrácia podporného informačného systému (IS ÚRPO) – Náklady na projekt: 7 miliónov Eur
• 9) Konsolidovaná analytická vrstva verejnej správy – (tento projekt sme nehodnotili)