Už zajtra má pracovná skupina zložená z ministerstiev, odbornej verejnosti či dodávateľských IT firiem schvaľovať dokument o nových pravidlách pre štátne IT nákupy. Na utorňajšej tlačovej konferencií zástupcovia Slovensko.Digital upozornili verejnosť na to, že z tohto strategického dokumentu po námietkach asociácie IT Asociácia Slovenska vypadli časti, ktoré dávali štátu väčšiu moc nad veľkými IT dodávateľmi.
Ide o prílohu o delení zákazok na menšie časti (ktorá zaručovala väčšiu moc štátu pri rozdeľovaní svojich financií a s ktorou súhlasil aj Úrad pre verejné obstarávanie) a prílohu o licenčných podmienkach k softvéru (ktorá dávala na stranu štátu všetky práva rozhodnúť sa, akým spôsobom bude toto dielo ďalej používať a ku ktorej sa prikláňalo aj Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky).
Reakcia prezidenta IT asociácie Slovenska Emila Fitoša na upozornenia zo strany Slovensko.Digital, ktorá nasledovala, obsahuje viacero nepravdivých a zavádzajúcich vyjadrení.
Pán Fitoš uvádza, že Slovensko.Digital navrhuje “povinnosť každé dielo dodávať ako celok pod EUPL licenciou” – teda v princípe vo forme Open Source. “Nie je to pravda a nič také sme nenavrhli,” oponuje výkonný riaditeľ Slovensko.Digital Ján Hargaš. “Uvedomujeme si, že EUPL je veľmi prísna licencia. Preto sme ako kompromis navrhovali len to, aby štát získal maximálne práva k softvéru, ktorý sa vyvíjal za verejné zdroje. Nevidíme žiaden dôvod, prečo by sa úrady mali dobrovoľne svojich práv vzdávať v prospech IT firiem. V takom duchu sa niesla aj augustová verzia prílohy o autorských právach z dielne ÚPVII, ktorú však Rašiho úrad po námietkach IT dodávateľov upravil v ich prospech. Podľa nás nie je akceptovateľné, aby si dodávateľ vyfaktúroval veľké peniaze za vývoj softvéru na zakázku, s ktorým si štát nebude môcť robiť, čo uzná za vhodné a preto so súčasnou verziou prílohy nesúhlasíme,” dodáva Hargaš.
Podľa ITAS by delenie zákaziek na softvérové diela viedli k “zvýšeniu rizika zlyhania samotnej dodávky informačných systémov, výraznému predĺženiu obstarávania”. Hargaš však pripomína, že delenie zákaziek je už dnes praxou, len prebieha na strane štátneho dodávateľa.
“Je úplne bežné, že dodávateľ, ktorý získal veľkú zákazku, si zazmluvní subdodávateľov, ktorí pracujú na jednotlivých častiach samostatne. Inými slovami, dodávateľ rozdelí zákazku medzi svojich subdodávateľov,” tvrdí Hargaš.
Ten dodáva, že štátne úrady by ani po zapracovaní prílohy o delení nemali povinnosť, ale len možnosť zákazky deliť. Mali by však k dispozícií návod, ako k deleniu zákazky pristúpiť a nad čím rozmýšľať. “Navyše – trend delenia zákaziek ako nevyhnutného nástroja na posilnenie pozície malých firiem vyplýva z viacerých dokumentov Európskej komisie a OECD,” pripomína Hargaš.
Predseda Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) Richard Raši dal včera verejný prísľub, že “zákazky budú delené tak, ako to bude racionálne a vhodné pre celok.” Nezávislí odborníci však majú pochybnosti o tom, ako bude prísľub uplatňovaný v praxi. Práve ÚPVII totiž pred pár mesiacmi obstarával konzultačné služby v hodnote 20 miliónov eur ako celok, napriek tomu, že rozdelenie tejto zákazky by ju nijakým spôsobom neohrozilo (https://www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/411910). Podobného obstarávania sa napríklad v Spojenom kráľovstve zúčastnili stovky firiem, lebo zákazka bola rozdelená. Ministerstvo vnútra napríklad obstaráva za 250 miliónov eur komunikačné zariadenia ako napríklad vysielačky, siete či prevádzače (https://bit.ly/2zR5EMO). Zúčastniť sa však môže len firma, ktorá dodá všetky technológie v jednom balíku. “Ak to pán Raši myslí s delením zákaziek úprimne, mal by ísť príkladom v prvom rade na svojom úrade a zároveň by sa nemal nečinne prizerať, ako ostatné ministerstvá umelo nakupujú v jednom balíku nesúvisiace produkty. Zároveň očakávame, že ak jeho tvrdenia o delení platia, tak aj on sa pred zajtrajším rokovaním pracovnej skupiny postaví za vrátenie prílohy o delení zákaziek aj do strategického dokumentu o nákupe IT,”dodáva Hargaš.
Pán Fitoš vo svojom vyjadrení tiež tvrdí, že hoci “témy, ktoré Slovensko.Digital otvára, sú legitímne, ale na to, aby ich návrhy boli použiteľné v praxi, vyžadujú detailnú odbornú diskusiu a intenzívnu niekoľkomesačnú prípravu.” K cieľom obsiahnutým aj vo vynechaných prílohách sa však štát zaviazal v Národnej koncepcii informatizácie verejnej správy (NKIVS) ešte v roku 2016. Slovensko.Digital opakovane pripomínalo, že je potrebné ich do Koncepcie nákupu zaradiť. V júni 2018 pracovná skupina poverila zástupcov Slovensko.Digital, aby tieto témy spracovalo a v nej prešli riadnym pripomienkovaním. “Naše stanovisko v pracovnej skupine podporovali kľúčoví členovia aj zo strany štátu. S prílohou o delení zákaziek ako garant súťaživosti súhlasil aj Úrad pre verejné obstarávanie. S prílohou o licenčných podmienkach ako garant autorského zákona súhlasilo aj Ministerstvo kultúry. Jedine IT firmy mali k týmto bodom zásadné výhrady,” uzatvára Hargaš.