Pokračujeme v rozhovore s Danielom Harcekom, CTO vydavateľského domu Ringier Axel Springer SK, a.s.

• o riadení technologických projektov a technologickom dlhu
• Agile riadenie, koučing a Azet Akadémia
• IT komunita v Žiline
• starostlivosť o IT pracovníkov

Prvá časť rozhovoru: Daniel Harcek, vo voľnom čase sa rád vzdeláva, plní si sny a fascinuje ho Blockchain a AI

Ako sa z web dizajnéra a programátora stane technologický riaditeľ viac ako 100-členného tímu?

Postupom času :). Aby som to upresnil, u nás v RAS SK sú vývojári pod produktom, takže nie som ich líniový manažér. Ako som aj predtým povedal, nie je možné riadiť 100 ľudí, takže musí existovať nejaká štruktúra. Starám sa o to, aby technologickí ľudia naprieč produktov a oddelení boli zladení a fungovali čo najlepšie s biznisom. Slovo, ktoré nemám rád – procesy, ale aj prostredie. A opačne, aby biznis čo najlepšie rozumel technológiám v rámci potreby. Plus synergie na strane technológií v rámci RASMAG skupiny, Axel Springra a samozrejme prevádzka.

V Azet.sk a RAS SK riešite najmä veľké webové projekty, ako prebiehajú strategické technologické rozhodnutia? Čo rozhoduje pri výbere finálnej technológie a návrhu celkového riešenia?

Snažíme sa mať prehľad o trendoch, naši vývojári sú veľmi šikovní. Veľa expertízy vieme získať aj zo skupiny a širokého portfólia Axel Springra. Rozhoduje biznis value, budget, personálne aj hardwarové kapacity.

Aké problémy sa spájajú s koordináciou technologických projektov medzi oddeleniami? Čo sú podľa teba najväčšie výzvy pri takýchto projektoch?

Jedná sa o samostatné produkty, ktoré by mohli existovať aj nezávisle. Tak je postavená aj štruktúra a každý produkt má vlastných vývojárov. Výhoda je, že tieto tímy môžu zdieľať nielen skúsenosti, ale aj riešenia a konkrétne implementácie.  Výzvou, ako by to bolo aj pri jednom veľmi komplexnom produkte je komunikácia a informovanosť. Navyše každý produkt má vlastnú roadmapu, a vlastné KPI.

Venuješ sa aj téme “technologický dlh.” Mohol by si nám ho priblížiť, ako ho vnímaš a kde sa s ním najčastejšie stretávaš?

Technologický dlh je nástroj, ako biznisu v zrozumiteľných metrikách pomôcť lepšie porozumieť udržateľnosti vývoja produktov, postavených na technológiách. Zároveň je skvelý koncept aj pre vzdelávanie samotných vývojárov. Vnímam ho ako evolučnú nevyhnutnosť a stretávame sa s ním všade hneď po fáze vývoja na zelenej lúke.

Ako ho vo firme meriate a ako s ním ďalej pracujete?

Používame nástroj SonarQube, jednotný code style guide, snažíme sa vzdelávať o návrhových a architektonických vzoroch. O tom ako udržateľne a zdravo refaktorovať. Používame tiež rôzne nástroje priamo v IDE ako napr. Checkstyle, ktoré vedia upozorniť na porušenie best practices. 

Prešiel si si rôzne pozície, kde si sa však najviac rozvinul po technologickej stránke?

Kedy si v sebe objavil lídra? Aká bola tvoja prvá tímlíderská skúsenosť?

Toto neviem kedy som ho v sebe objavil :). Myslím, že keď som prebral zodpovednosť. Prvá zrejme v web štúdiu, keď som viedol team o početnosti ja a ešte jeden človek.

Viedol si a vedieš viaceré tímy, čo je podľa teba kľúčové pri budovaní a vedení technického tímu?

Pochopenie biznisu a tomu, ako sú technológie schopné umožniť biznis.

Jedna z tém, ktorej sa venuješ, je aj nastavenie lepšieho fungovania spolupráce medzi SW vývojom a biznisom. Prečo to častokrát nefunguje?

Rozdielne svety. Iný slovník. Iné ciele.

Na čo by sa mal zamerať vývoj, ak chce porozumieť a lepšie spolupracovať s biznisom? Čo by si poradil bežným programátorom, ktorí sa denne boria s nedorozumeniami?

Kávičkovať s biznisom. A to isté vice-versa. Vysvetliť si a nastaviť očakávania.

Pre aké organizácie je vhodný agile? Dá sa agile považovať za univerzálnu odpoveď na organizačné problémy IT firiem alebo má svoje rezervy?

Pre organizácie, ktorých biznis je v znalostnej ekonomike je veľmi vhodný. Rezervy agile sú predovšetkým v tom, že je to sada veľmi rozumných a pragmatických postupov, no ich pochopenie nie je samozrejmé. Agile je kultúra a mindset. Tú treba nejakým spôsobom ľudom vysvetliť a zvnútorniť. Niekde to ide ľahšie, inde ťažšie.

Ako v praxi prebieha agile transformácia? Odkiaľ ide rozhodnutie a kto všetko je do toho vo finále zapojený?

Ako dlho trvá takáto transformácia a čo všetko môže zlepšiť?

V nadväznosti na predchádzajúcu odpoveď, agile transformácia nikdy nekončí. Určite sú quickwins, ale ide o naštartovanie kontinuálneho “samoučiaceho” a “samovylepšovacieho” procesu. Možných zlepšení je množstvo – od spokojnejších ľudí, ktorí vedia čo presne a prečo robia, cez management, ktorý má väčší prehľad, po zákazníka, ktorý dostáva relevantnejší produkt.

Je schopná stredne veľká IT firma prejsť na agile aj sama, resp. bez externého alebo interného agile kouča?

Všetko závisí od vyspelosti a záujmu ľudí. Ako pri všetkom, niekto by mal mať ownership a túto misiu za prioritu – to môže byť práve interný agile kouč. Externý agile kouč alebo konzultant môže proces akcelerovať a pomôcť prekonať žabomyšie vojny a prípadné osobné nezhody.

Ty sám sa venuješ koučingu kolegov. Čo najčastejšie riešite? Prečo ťa ľudia vyhľadávajú?

Aby som bol úprimný, robím skôr mikrokoučing, v kontexte danej situácie. Snažím sa vedome aplikovať koučovacie kompetencie. Najčastejšie riešime to, ako sa dostať k cieľu včas a porozumenie cieľa ako takému.

Ako prebiehajú koučovacie rozhovory, koľko sedení mávaš s jedným človekom, aby sa vyriešil problém?

Spravidla pri každom sa podarí nájsť cesty k riešeniu. Záleží potom už len na človeku a jeho motivácii, aby tie odpovede, ktoré v sebe má, pretavil do reality. No ako som spomínal, tradičným štruktúrovaným koučovacím rozhovorom sa venujem len zriedka.

V Azete veľmi úspešne funguje Azet akadémia, kde máš na starosti návrh a exekúciu od A po Z, viedol si jednotlivé semestre. Prečo ste s Akadémiou začali a v čom vidíš jej prínos?

Azet Akadémia bol dlho sen Milana (Dubca). Ja som dostal tú česť ju zrealizovať. Takýto projekt, resp. program nie je však možné zrealizovať sám. Na jeho vzniku sa podieľal rovnako prvý lektor Juraj, Stanka z HR, niektoré veci pripomienkovali seniorní vývojári. Neskôr sme, s prechodom na Eduscrum, myšlienku lektora opustili a začal som sa snažiť, aby čo najviac participovali samotní vývojári. Na každom oddelení sa našiel skvelý zástanca a ambasádor tejto myšlienky. Aj neustále lepšie výsledky napovedajú, že to bol dobrý krok. V aktuálnom behu akadémie sa dá povedať, že jej šéfujú Dawid, Matej, Michal a Marián. 

Akí ľudia navštevujú Akadémiu? Aká je spätná väzba od účastníkov?

Sú to zväčša samoukovia alebo študenti, ktorí si povedali, že v škole nepokračujú. V oboch prípadoch je veľká motivácia robiť vývoj, no chýba prax a väčšie skúsenosti na reálnych projektoch. Základ vedomostí je však potrebný. Spätná väzba, minimálne tých, ktorí absolvujú je dobrá, aspoň tak som počul :). Viacerí účastníci prišli na odporúčanie predošlých absolventov.

Čo by si poradil juniorom, ktorí sa chcú naučiť programovať a robiť na webových riešeniach?

Makať a učiť sa od tých, čo to vedia dobre. Sledovať nové trendy. Dnes je množstvo zdrojov, meetupov, až je ľahké sa v tých informáciách stratiť. Preto potrebujú projekt. Ideálny scenár je dostať sa do skvelého tímu na dobrý projekt. Keď to nejde, sú open source projekty, hobby projekty, čokoľvek, len aby to bolo reálne.

Žiješ aj pôsobíš v Žiline, no pracoval si aj v Bratislave a v zahraničí. V čom sa podľa teba mestá, v ktorých si pracoval, líšia? Vnímaš zásadné rozdiely medzi prácou v Žiline a v Bratislave?

Náš typ práce na mieste a meste až tak nezávisí. Kde je tím, tam sa to deje a veľakrát sa pracuje aj remote. Každé mesto ponúka iné možnosti, či už sa to týka práce alebo voľného času, networkingu. Vo väčšom meste, napríklad v Bratislave, je logicky hustota príležitostí väčšia v oboch dimenziách. Veci tam môžu ísť rýchlejšie a ľahšie. Podstatné však je, čo je človek schopný využiť a vstrebať.

Vo voľnom čase sa aktívne venuješ žilinskej IT komunite. Ako vnímaš jej posun od čias tvojho štúdia?

Počas štúdia som ju veľmi nevnímal, boli študentské organizácie, no technické meetupy, prednášky, konferencie, toho zrejme až tak veľa nebolo. Doba vtedy a dnes sa nedá porovnávať. Množstvo vecí je úplne inak. Je to prirodzený vývin.

Aký je podľa teba aktuálny trend medzi študentmi IT a mladými ľuďmi? Čo ich zaujíma, aké technológie vyhľadávajú?

Čo vidím ja v našom kontexte je, že na popularite získava frontend. React.js, Vue.js. Z meetupov som prekvapený, že machine learning a témy súvisiace s blockchainom nemajú až taký ohlas, ako by som čakal. U nás (v Žiline) sú zrejme príliš mimo bežného použitia.

Ako v Azete pracujete s talentmi, máš nejaké osvedčené postupy ako rozpoznať a podporiť talentovaného človeka v jeho napredovaní?

To je otázka skôr na naše HR, ktoré usilovne pracuje na tom aby sme našich ľudí vedeli posúvať stále lepšie. Za mňa všeobecná odpoveď je dať mu príležitosť a podporu.

Aké hard a soft skills rozvíjate a podporujete u vašich zamestnancov? O čo majú najväčší záujem?

Samozrejme to závisí od konkrétnej pozície. Ak sa bavíme o technických ľuďoch, teda o vývojároch, soft skills školenia prebiehajú ako súčasť team buildingov a témy si vyberajú sami. Za mňa sú úplne najdôležitejšie tie, ktoré budujú zdravú komunikáciu a transparentné prostredie. T.j. komunikácia samotná, schopnosť počúvať, schopnosť dávať a prijímať spätnú väzbu, riešenie konfliktov, kritické myslenie… Keď si ľudia navzájom dôverujú, vedia sa otvorene porozprávať a majú prehľad, je položený výborný základ. Posledný tím, ak si správne pamätám mal záujem o témy ako osobná efektivita, time-management, plánovanie a organizovanie práce, adaptabilita.

Dnes je tiež veľkou témou nedostatok IT špecialistov, aká je situácia u vás v Azet.sk a RAS SK?

Snažíme sa neustále robiť kroky, aby sme boli schopní čo najlepšie pracovať s ľuďmi, ktorých máme. Podporovať ich rast, výmenu znalostí a skúseností, ale aj zlepšovať procesy a prostredie, v ktorom pracujú. Skúsených ľudí nie je nikdy dosť, no vo všeobecnosti máme výborné jadro a staviame naokolo. 

Zo svojej pozície pomerne intenzívne spolupracuješ aj s HR oddelením, napríklad aj pri nastavovaní stratégie employee brandingu a positioningu. Na čo reagujú programátori a IT špecialisti. Čo sa vám osvedčilo?

Opäť otázka vhodnejšia na HR. Z môjho uhla pohľadu určite na word-of-mouth. Výhodu máme v tom, že robíme vlastné produkty, ktoré ľudia poznajú a často aj sami používajú. Pre mnohých je to atraktívnejšie, ako robiť vývoj a podporu pre zahraničné projekty, ktoré prídu a odídu. Samozrejme vytvárať dobré prostredie pre ľudí. Dobre fungujú aj workshopy a hackathony pre verejnosť (napr. Azet Battle).

Ďakujeme za rozhovor.

Prečítajte si aj prvú časť rozhovoru: Daniel Harcek, vo voľnom čase sa rád vzdeláva, plní si sny a fascinuje ho Blockchain a AI