Pri hľadaní novej práce zvyčajne začíname čítaním pracovných inzerátov na Profesii, LinkedIne či kdekoľvek inde. Tých napísaných dobre je ako šafranu, a zistiť, čo vlastne budete robiť, je občas takmer nemožné. 

Musíte sa však rozhodnúť, či na ponuku reagovať, alebo nie. Ako sa teda rozhodovať aspoň trochu jednoduchšie a čo je v inzeráte skutočne dôležité?

Ako čítať inzerát a vybrať si, kam poslať životopis 

Predpokladajme, že ste navštívili pracovný portál a vyfiltrovali ste si pracovné ponuky podľa:

• lokality
• názvu pozície
• a / alebo odboru podnikania zamestnávateľa

Dostali ste zoznam výsledkov a niektoré rozkliknete, lebo vás zaujal názov pozície alebo preto, lebo vás zaujala firma. Ak sa nejedná o dobre známu spoločnosť, odporúčam preveriť si firmu minimálne na Finstate.

Neznáma firma, ale zaujímavá práca?

Vyskúšajte Google, ktorý vám o firme sprostredkuje zaujímavé informácie – s kým obchodujú, na akých zákazkach pracujú a pre akých zákazníkov. Raz som takto zistila, že firma, ktorá hľadala pracovníka na pozíciu, ktorá ma zaujímala, prepúšťala od roku 2010 každý rok približne 200 ľudí a potom vždy „plánovala rast“. Stačilo si prečítať pár článkov z miestnych novín uverejnených on-line.

Dôrazne odporúčam nepodceňovať informácie, ktoré nájdete, hlavne ak sú z viacerých overiteľných zdrojov. Informácie o spokojnosti zamestnancov v nadnárodných korporáciách nájdete aj na portáli glassdoor.com a môžete sa lepšie pripraviť nielen na pohovor, ale aj na firemnú kultúru v danej spoločnosti.

Ak nič podozrivé nenájdete, alebo ste si vybrali inzerát dobre známej spoločnosti, zamyslite sa nad obsahom inzerátu.

Sú práce, ktorých obsah je vyjadrený názvom – PHP programátor, Učiteľ angličtiny, Call center operator … ale tiež sú názvy obsahujúce slová ako Support / Customer / Analyst / Specialist / Associate a ani oxfordský slovník vám s nimi nepomôže. Z toho si netreba nič robiť, ale čítať ďalej.

Na túto prácu sa hodím. Aspoň myslím…

Štandardný inzerát obsahuje popis pracovného miesta, plat, benefity, požadované vzdelanie, zručnosti, osobnosť a iné schopnosti. Dôležité je, či firma vie, koho hľadá. Ak je rozsah zodpovedností a požadovaných zručností príliš pestrý, je možné, že to vlastne nevie.

Keď si prečítate popis pracovného miesta, spýtajte sa seba samých:

• Je to, čo čítate, naozaj to, čo chcete robiť?
• Viete si predstaviť, ako by vyzeral váš pracovný deň?

Ak sa pristihnete pri tom, že sa pri čítaní mračíte, nechajte to tak. Možno to nie je práca pre vás. Ak vás ale to, čo ste si prečítali, nadchlo a myslíte si, že máte na to, aby ste ju vykonávali, prečítajte si požiadavky:

• Jazykové
• Počítačové
• Iné faktické zručnosti

Rešpektujte to, čo zamestnávateľ uvádza ako “nutné”. Ak v danej spoločnosti veľmi túžite pracovať, životopis pošlite, ale s tým, že ste si vedomý, že nespĺňate niektorú z požiadaviek a požiadajte o zaradenie do databázy pre budúci kontakt. Možno sa stane, že naozaj niečo voľné bude, len to ešte spoločnosť neinzerovala.

Húština zbytočných slov

Odrážky s charakteristikami ako flexibilita, adaptabilita, orientácia na výsledok, samostatnosť, tímovosť a iné môžete vypustiť. Firmy ich síce požadujú, ale kým tam nepracujete, neviete, či ste tímový podľa ich predstáv. Tiež môžete odignorovať požiadavky na vzdelanie, ak je uvedené rozpätie od stredoškolského až po doktorát.

Príliš dlhé inzeráty spravidla mávajú zahraničné spoločnosti – sú to nakopírované interné opisy pracovného miesta, ktoré vytvoril kedysi dávno ktosi pre úplne iný účel ako práve pracovný inzerát inzerát. Hľadajte v nich informácie dôležité pre vás – čo presne budete robiť. Pripravte sa aj na to, že inzerát znie častokrát oveľa lepšie než realita.

Napríklad „zodpovednosť za zverené procesy“ alebo „zodpovednosť za procesné aktivity“ niekedy znamená, že vaša práca bude prísne vymedzená a na každý krok je zrejme nastavená smernica čo a ako smiete, alebo nesmiete urobiť.

Ak by ste mali „zabezpečiť zlepšovanie zverených procesov“, tak v praxi by ste mali informovať svojich nadriadených o tom, na čo sú najčastejšie sťažnosti a poskytnúť im relevantné dáta. Čo a či sa reálne zmení, ale už ostane v ich rukách, respektíve, v rukách nadriadených nadriadených.

Zamestnanie si vyberajte rovnako zodpovedne, ako partnera do života

Pamätáte si ešte na randenie a hľadanie partnera či partnerky? Ak ste boli “single” dlhšie, možno na vás tlačila rodina, uťahovali si z vás kolegovia a kamaráti či vás skúšali dávať dokopy s každým, čo len trochu vhodným. A hoci vám bolo občas samým smutno, nezačali ste vzťah s niekým, s kým ste nezdieľali spoločné hodnoty, či s niekým, kto nespĺňal vaše predstavy len preto, aby ste už zaplnili prázdne miesto.

V prípade zamestnania však ľudia často robia kompromisy sami so sebou a vstupujú do zamestnaní, ktoré ich nenapĺňajú. Alebo naopak, nie sú ochotní zmeniť svoje návyky či miesto bydliska, ako by to urobili v prípade akútnej zamilovanosti, ani sa nepokúsia naučiť niečo, čo by ich priblížilo ku zamestnaniu, ktoré je v súlade s volaním ich duše.

Pracovné ponuky spoločností nečítajú tak dôkladne, ako potenciálneho partnera pri prvom rande, životopisy posielajú častokrát bezcieľne, len v zúfalej nádeji, že „niečo“ vyjde. Bohužiaľ, sú aj spoločnosti, ktoré inzerujú voľné miesto a majú vo zvyku niečo prikrášliť, čím sa dostávame do bludného kruhu: spoločnosti prikrášľujú pracovnú ponuku a hľadač zamestnania svoje kvality pri pracovnom pohovore.

Z bludného kruhu sa však dá jednoducho dostať von. Stačí si ujasníť, čo chcete a viete a ponúknuť to tam, kde je práve o to, čo máte záujem.

Aj keď nie ste prijatý do firmy, v ktorej túžite pracovať, neurážajte sa. Ja viem, bolo by super dostať spätnú väzbu, prečo ste neuspeli, ale vieme, ako to chodí. Bohužiaľ.

Ale tak, ako vy máte právo vyberať si zamestnávateľa, aj zamestnávateľ má právo vyberať si zamestnancov. Žiadna spoločnosť na svete si nevyberá zamestnancov podľa kritéria “kto ten job najviac potrebuje”.

Skúste sa spoľahnúť na manažéra, ktorý hľadá posilu do tímu, že predsa len svoj tím pozná, a ak by ste tam mali byť outsiderom alebo prácu nezvládať úplne, tak je pre vás lepšie, že ste prijatí neboli a netrápite sa. A opäť, tak ako v láske, tak aj v práci – niektoré rande skrátka nevyjde a nám neostáva iné, len sa poobzerať inde.

Firemná kultúra je rovnako dôležitá ako vysoký plat

Žiadne peniaze nevyvážia nepríjemné pracovné prostredie. Kto to zažil, ten vie, o čom hovorím.

Raz som na jednom webe našla rady pre uchádzačov o zamestnanie: Údajne sa v niektorých firmách manažéri alebo recruiteri pýtajú recepčnej, ako sa uchádzač správal počas čakania. Informácie od recepčnej hodnotili ako relevantnú informáciu, ktorá zohrávala rolu pri rozhodovaní, ktorého uchádzača si vyberú.

Tu je zoznam toho, čo autor radil robiť a čo nie počas čakania na recepcii:

• Seďte pokojne a potichu
• Vyžiadajte si firemné prospekty na čítanie
• Čítajte si svoje poznámky, životopis, referencie a portfólio
• Nečítajte nič, čo nesúvisí s budúcou prácou
• Netelefonujte
• Nepočúvajte hudbu

Mojou prvou myšlienkou bolo: Autor asi žije vo veľmi tvrdom svete, keď si nemôže ani len slobodne čítať čo chce alebo urobiť telefonát počas čakania. Nikdy by som nechcela pracovať pre spoločnosť, v ktorej sa manažéri pýtajú recepčných (bez urážky), ako by opísali moje správanie.

Istý inžinier v diskusii vyjadril správny postreh, že recepčná predsa nemôže vedieť, či si na svojom smartphone nepozerá web stránku ich firmy, nehovoriac o tom, aké mizerné sú schopnosti ľudí správne interpretovať jednanie toho, koho pozorujú. Iná dáma sa vyjadrila ráznejšie – ak manažér nie je schopný prísť vyzdvihnúť ju včas, ona nemá dôvod na neho čakať.

Ale viete čo? Vy si atmosféru a zariadenie recepcie všímajte. Panuje tam chlad a strohosť? Neporiadok? Alebo naopak, sú ľudia ku sebe navzájom priateľskí? Naozaj nie je na škodu veci prísť a pohovor o desať minút skôr a vnímať atmosféru. Chcete tam prichádzať každé ráno?

Náš mozog lovca vyvinutý v pradávnych časoch neomylne vetrí nebezpečenstvo aj bezpečné prístavy, zatiaľčo logická šedá kôra mozgová je evolučne najmladšia. Všetko, čo sa týka prežitia, máme uložené v sebe.

Na záver

• Overujte si neznáme spoločnosti do ktorých posielate životopisy, získavajte referencie.
• Je niečo, čo sa vám v inzeráte nepáči? Nehláste sa za každú cenu
• Doslova berte len faktické kompetenčné požiadavky, vatu v inzeráte ignorujte.
• Zamestnanie si vyberajte rovnako zodpovedne, ako partnera pre život.
• Firemná kultúra je rovnako dôležitá, ako výška vášho budúceho platu.