My ajťáci si o personalistoch často myslíme dosť nelichotivé veci. Ale zamysleli ste sa už niekedy, ako nás vnímajú personalisti? Ako sa im s nami pracuje? Ja už to viem. Pokúsil som sa kontaktovať personalistov, ktorí pracujú s ajťákmi pre tie najväčšie korporácie. V priebehu pár týždňov som osobne alebo emailom vyspovedal veľa zaujímavých ľudí. Bavil som sa s ľuďmi zo Seznam.cz, Googlu, rôznych nadnárodných korporácií, aj s ľuďmi, ktorí robia headhunting pre veľké personálne agentúry. Príjemne ma prekvapilo, že úplne všetci boli milí, príjemní a ústretoví. Ďakujem im, že si na mňa našli čas a umožnili mi nakuknúť do ich zaujímavého sveta.

Tento článok je kompilát. Zovšeobecňujem v ňom veci, na ktorých sa zhodla väčšina oslovených. Nič z toho, čo tu píšem, nie je konkrétny názor konkrétnej osoby, alebo popis toho, ako to konkrétne funguje v konkrétnej firme.

Personalisti chápu IT

Veľmi ma prekvapilo, že kvalitní personalisti chápu IT. Keď som sa ich napríklad pýtal na rozdiel medzi ajťákmi a ostatnými profesiami, často začali hovoriť o rozdieloch medzi ajťákmi samotnými: S odborníkmi na client-side sa lepšie komunikuje, u back-endu sa lepšie robí “keyword search”, atď.

Keď som sa na ich znalosti IT opýtal konkrétne, mali prehľad o aktuálne používaných technológiách. Poznali rozdiel medzi programovacím jazykom a frameworkom. Keď im poviete “z dát v MySQL pomocou Ruby on Rails generujem JSON, ktorý cez Jquery naťahujem do HTML,” budú vedieť, o čom hovoríte. Nedokázali by to sami naprogramovať. Ale nie je to ani “z dát v blabla pomocou blablabla generujem bla, ktorý cez blabla naťahujem do bla”.

Toľko k zažitej ajťáckej predstave, že personalisti sú humanitne vzdelaní okecávači, ktorí akurát šúpu životopismi hore-dole.

IT versus iné profesie

Na trhu je akútny nedostatok seniorných ajťákov. (Niektorí personalisti tvrdia, že je nedostatok ajťákov obecne, iní tvrdia, že neseniorných ajťákov je dosť.) Ak sa nejaký senior uvoľní, do mesiaca má nové miesto. Iné profesie (napr. účtovníctvo, marketing) si kľudne môžu hľadať prácu pol roka.

Pri tej rýchlosti vraj pomáha, že na rozdiel od iných profesií je komunikácia s ajťákmi priamočiarejšia, exaktnejšia. Nesnažia sa toľko “bullshitovať”. Na druhej strane je občas problém dostať ich na osobný pohovor, pretože by to celé najradšej vybavili emailom.

Mimochodom, vysoký záujem o seniorných ajťákov je dôvod, prečo veľa personalistov rezignovalo na publikovanie inzerátov na tieto pozície. Radšej sa potenciálnych kandidátov snažia osloviť priamo. O tom, prečo by ste na ich oslovenie mali reagovať slušne, budem písať neskôr.

Pracovné inzeráty

S inzerátmi je to ťažké. Personalisti veľmi dobre vedia, čo funguje a čo nie. Lenže nie vždy môžu na znenie inzerátu siahať.

Predstavte si napríklad situáciu: Nadnárodná finančná korporácia chystá v ČR vývojársku pobočku. Nič ešte nie je oficiálne, ale už potrebujú dávať dohromady team. Nechcú, aby sa to dostalo do médií, pretože by to mohlo vyvolať špekulácie a mať vplyv na cenu akcií. Pracovný inzerát v takom prípade píšu právnici a nesmie sa v ňom upraviť ani slovo.

Personalistom by najviac pomohlo, keby v inzerátoch mohli uvádzať platové rozmedzie. Výrazne by im to zjednodušilo celý proces. Vopred by to vyradilo nevhodných kandidátov. Na západe je to už bežné, u nás žiaľ zatiaľ nie.

Keď najbližšie budete nadávať na bezpohlavné pracovné inzeráty, uvedomte si, že personalista, ktorý ich publikuje, na ne nadáva úplne rovnako.

Čo na ajťákov funguje

Peniaze, peňeži, peníze.

Zmysluplný a viditeľný projekt je hrozne dôležitý. Aj ten najintrovertnejší ajťák uprednostňuje prácu, ktorú môže ukázať kamarátom a na ktorú dostane od užívateľov spätnú väzbu.

Celkom dobre vraj funguje fitko v budove firmy. Obrovský pupok a spustlý vzhľad už medzi ajťákmi zjavne nie sú IN. Popri dovolenke navyše (ktorá je považovaná za štandard, viď. nižšie) je za kvalitný benefit považované voľno pre charitatívne aktivity. Frčák začínajú byť bike-friendly firmy. Stačia priestory na odloženie bicyklov a sprchy a väčšina ajťákov je z toho nadšená. Celkom ma prekvapila firemná pôžička, vraj je to veľmi atraktívny benefit.

Seniorní vývojári často majú deti. V tom prípade sa preferované benefity radikálne menia. Časová flexibilita a možnosť práce z domova je pre rodičov na nezaplatenie. Firemná škôlka je jasná výhra. Na rozdiel od juniorov majú seniori veľký záujem o príspevky na životné a dôchodkové poistenie.

Ak si chcete totálne zruinovať svoje predstavy o tom, čo je benefit a čo nie, zistite si, čo majú k dispozícii zamestnanci Googlu vo veľkých európskych pobočkách. Každá je iná a obvykle ide o fakt zaujímavé a hlavne kreatívne veci.

Benefity-nebenefity

Týždeň dovolenky navyše a stravenky sú ajťákom často na smiech. Ale to len preto, že sú zmlsaní a považujú to za štandard. V skutočnosti to benefity sú. Ostatné profesie si ich cenia. Ajťáci, ktorí do korporácie prichádzajú pracovať z garážovej firmy, si ich cenia tiež. Srandovné je, že keď sa kvôli kríze začali škrtať balené vody alebo stravenky, tak ajťáci obvykle frflali najviac.

Veľké firmy nemôžu každému zamestnancovi vymýšľať personalizované benefity. Preto sa často používa systém flexi pass. Ajťáci to považujú za stravenky, akurát s vyššou hodnotou. Ale keď si to racionálne spočítate, sú to celkom slušné prachy. Ktoré by ste inak nedostali. Niektoré firmy majú systém cafeterie, ktorý umožňuje zamestnancom vybrať si zo zoznamu benefitov. Benefity sa proste úplne personalizovať nedajú, ale korporácie sa aspoň snažia.

“Neformálna atmosféra” nie je benefit. Ale v inzeráte je to veľmi dôležitá informácia. Znamená to, že ide o veľkú korporáciu (často banku alebo inú finančnú organizáciu), kde platí dress code, z ktorého majú ajťáci výnimku. Možno si myslíte, že na vás takéto pravidlá neplatia a že by ste si aj tak chodili v tričku z konferencie a sandáloch. Ale vo firme s formálnou atmosférou by ste rýchlo narazili.

Ak je v inzeráte uvedené “štandardný balíček benefitov”, je to červená vlajka. Kvalitný personalista by takúto frázu nikdy nepoužil. Bacha na to.

Dôvody odmietnutia pracovnej ponuky

Až keď som sa o tom s personalistami bavil, uvedomil som si, akí sme my ajťáci ješitní. Okrem zjavných dôvodov (máme lepšiu ponuku, pôvodná firma nás ukecala aby sme ostali), najčastejšie odmietame pracovné ponuky, pretože:

• sa nám nepáči oblasť podnikania firmy;
• firma má medzi kamarátmi zlú povesť;
• potenciálny nadriadený nemá na internete dobré meno;
• nemáme radi bývalého kolegu, ktorý tam tiež pracuje.

Prekvapivo je nízka sebadôvera častý dôvod vycúvania na poslednú chvíľu. Uchádzač to riskne, podarí sa mu presvedčiť zamestnávateľa o svojich kvalitách. Ale potom ho začnú zžierať pochyby, či to zvládne, či nezlyhá. Radšej to vopred vzdá a vráti sa k jednoduchšej práci.

Ak pracovná príležitosť vyžaduje cestovanie alebo presťahovanie do zahraničia, najprv si to poriadne premyslite a preberte so svojou rodinou, než sa o ňu vôbec začnete uchádzať. Ajťáci často majú veľké oči: “Pôjdem na západ!” Ale potom prídu na to, že tu majú priateľku alebo rodičov. Uvedomia si, čo by to narobilo s ich vzťahmi, keby sa mali presunúť inam, alebo keby ich každý mesiac na týždeň opúšťali.

Finančné očakávania

Seniorní ajťáci sú obvykle realisti. Majú prehľad o situácii na trhu a poznajú svoju cenu.

Čerství absolventi bez praxe sú často mimo realitu. Svojimi požiadavkami občas dokážu prestreliť až dvojnásobne.

V najväčšej delúzii vraj žijú ľudia, ktorí pracovali na blízkom východe. Arabské firmy neúmerne preplácajú, aby tam aspoň niekoho dostali. Profesionáli odtiaľ aj tak utekajú. A potom majú problém prispôsobiť sa európskym platovým pomerom.

Zhrnutie

Kvalitní personalisti sú skvelí. Rozumejú IT a majú ajťákom čo ponúknuť. Len sa treba naučiť rozoznávať kvalitných od nekvalitných. Tak, ako vo všetkých odboroch.

My ajťáci máme šťastie, že je o nás momentálne záujem. Vážme si toho. Byť kvôli tomu na personalistov nevrlý je hlúposť. Rozdiel medzi rockstar a primadonou je obvykle iba v miere arogancie a pokory.

Pôvodný zdroj článku je blog Rikiho Fridricha.