Oslovil vás šikovný headhunter, naštval váš šéf alebo cítite, že v súčasnom zamestnaní odborne nerastiete? Sťahujete sa alebo nastala iná okolnosť, ktorá vás presvedčí, že treba zmeniť zamestnanie?

Prišiel čas dať výpoveď. Môže to byť jednoduché, ale aj presný opak. Vo firmách, kde panujú zdravé vzťahy, sa zamestnanec porozpráva so šéfom a dohodnú sa na presnom postupe. Na všetko ostatné je tu zákonník práce.

Pozrime sa spoločne, aké máte možnosti ukončenia svojho pôsobenia vo firme, z ktorej sa rozhodnete odísť. 

Čo hovorí legislatíva

Zákonník práce rozlišuje výpoveď podanú zamestnancom a výpoveď danú zamestnávateľom. Ďalej ale rieši ajskončenie pracovného pomeru na konci skúšobnej doby alebo uplynutím zmluvy na dobu určitú.

Ak sa rozhodnete odísť zo zamestnania, na výber máte dve možnosti:

• dohodu o skončení pracovného pomeru
• alebo výpoveď

Prosím pozor, výpoveď dohodou neexistuje, hoci toto slovné spojenie sa často používa.

§60 DOHODA O SKONČENÍ PRACOVNÉHO POMERU

Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom, ktorý je v dohode uvedený. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne.

ČO TO ZNAMENÁ?

Tento spôsob sa spravidla používa vtedy, ak potrebuje zamestnanec skončiť pracovný pomer skôr, ako určuje výpovedná doba (napríklad 2 mesiace).

Ako zamestnanec napíšete formálny list, v ktorom uvediete, že navrhujete dohodu o skončení pracovného pomeru k dátumu, ktorý vám vyhovuje. V závere listu požiadate o stanovisko zamestnávateľa. List odovzdáte svojmu nadriadenému alebo na personálnom, necháte si prevzatie podpísať a čakáte, či vám vyjdú v ústrety.

Je možné, že zamestnávateľ požiada o neskoršie skončenie alebo úplne zamietne dohodu. V tom prípade prichádza na rad výpoveď.

§61 VÝPOVEĎ

Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Výpoveď je možné aj stiahnuť, ale zamestnávateľ to nemusí prijať.

Na rozdiel od skončenia pracovného pomeru dohodou, v ktorej sa na dátume skončenia dohodnete, pri výpovedi platí to, čo je napísané v zákonníku práce a vašej pracovnej zmluve.

Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak Zákonník práce neustanovuje inak. Ak výpoveď dáva zamestnanec, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

Na záver:

• Ak je to čo len trochu možné, hovorte najprv so svojim nadriadeným.
• Svoju stratégiu prispôsobte zvykom vo firme.
• Pripravte sa na obe varianty – dohodu aj výpoveď.
• Vzory oboch dokumentov nájdete na internete, nemusíte improvizovať.
• Nepáľte mosty!