Si technicky zdatný a baví ťa programovanie? Mal si niekedy pocit, že sa nevieš presadiť? Ja som bol v tvojej koži, kým som nenašiel spôsob, ako rozvíjať svoje komunikačné a líderské schopnosti.
Programátor už od puberty
K programovaniu ma dostal brat. Je starší a počas jeho štúdia na vysokej škole mal semester informatiky. Počas skúškového obdobia som mu nakúkal ponad plece, ako píše krátke vety oddelené bodkočiarkami. Z viet sa vykreslili farebné obrazce a ja som bol užasnutý. Aj ja som chcel vedieť vytvoriť také nádhery! Potajme som mu čítal skriptá so základmi programovania. Mal som vtedy len 14 rokov.
Programoval som vo voľnom čase, vymýšľal som si aplikácie sám. Dokonca ma programovanie fascinovalo natoľko, že som sa rozhodol tento odbor študovať. Vybral som si jednu z najlepších škôl v okolí, fakultu na STU v Bratislave.
Štúdium bolo náročné, no neodradilo ma to. Keď som skončil bakalárske štúdium, mal som za sebou už 8 rokov programovania, 3 na fakulte a 5 ako puberťák. Začal som pociťovať túžbu o svojich výtvoroch aj hovoriť. Prihlásil som sa na softvérové inžinierstvo, lebo som mal pocit, že tam dostanem priestor aplikácie nielen vytvárať a navrhovať, ale ich aj prezentovať.
Prvá prezentácia: tréma, zovreté hrdlo a trasúci sa hlas
Prezentovanie školských projektov ma bavilo. Bavil ma ten pocit stáť vpredu a prednášať. Niekde som počul, že nestačí byť len šikovný, treba sa vedieť aj predať. A ja som sa predával. Lenže som mal obrovskú trému. Každá zamračená tvár vyučujúceho vo mne vyvolala pocit menejcennosti a neschopnosti.
Podobný pocit som zažíval aj pri výberovom konaní pri hľadaní svojej práce. Pri každej otázke potenciálneho šéfa som mal zovreté hrdlo, triasol sa mi hlas a zabudol som aj svoje meno. Nevedel som, čo s tým. Ako mám byť úspešný a vedieť predať seba či svoje projekty, keď neviem zo seba dostať súvislú vetu sebavedomým hlasom?
Moja kamarátka mi vtedy spomenula jeden rečnícky klub, kam začala nedávno chodiť. Vraj sa tam naučím sebavedomo vystupovať. Nedával som tomu sprvoti veľké šance, ale šiel som sa tam pozrieť. Klub sa nachádzal v Bratislave, no podobné kluby sú aj v iných mestách na Slovensku.
Naozaj, v klube sa stretlo každý týždeň asi dvadsať ľudí, prevažne mladých, ktorí sa trénovali vo formálnej aj obsahovej príprave vystúpenia na verejnosti. V klube som počul veľa pripravených prejavov a prezentácií. Netrvalo dlho, myšlienka ma uchvátila a stal som sa členom.
A predsa sa podarilo. Naučil som sa nebáť
V klube Slovenskí Toastmasters, ktorý je jedným z viacerých klubov v Bratislave, som už 2 roky. Za ten čas som sa naučil formálne prvky akéhokoľvek verejného prejavu. Naučil som sa nielen pripraviť si prezentáciu, ale aj ju predať. A všetko iba tým, že som tam chodieval často a dostával som kvalitnú podpornú spätnú väzbu, ktorá ma posúvala. Pokroky sa dajú robiť naozaj rýchlo, základné rečnícke prvky sa dajú naučiť už do 3 mesiacov.
Vzdelávanie v Toastmasters je obohatené aj o vzdelávanie v líderských zručnostiach. Toastmasters spája tieto dva svety, pretože dobrý líder je aj dobrý rečník. V klube som mal možnosť organizovať výlety, spolupracovať na riadení a chode klubu či motivovať a presviedčať kamarátov, aby sme dosiahli spoločné ciele. Áno, kamarátov. V Toastmasters som stretol veľa mladých ctižiadostivých ľudí s podobnými záujmami a zmýšľaním. A pre mňa, ako absolventa fakulty informatiky, sa veľmi rátalo, že do klubu chodia osoby oboch pohlaví.
Ja som sa chcel rozvíjať nielen po technickej stránke a vďaka Toastmasters som sa naučil sebavedomo vystupovať pred ľuďmi, organizovať rôzne akcie, dosahovať ciele a našiel som tam nových kamarátov a svoju priateľku. Dnes pracujem v medzinárodnej IT spoločnosti, kde mi ponúkajú zodpovednú rolu facilitátora a organizátora tímov vývojárov.
Chceš sa naučiť tieto zručnosti aj ty? Pozri si našu facebookovú stránku, kde sa dozvieš kedy a kde sa stretáva najlepší klub na svete. Príď sa pozrieť na niektoré z našich stretnutí. Radi ťa medzi sebou privítame.