Keď som zvažoval, ktorou témou začať na robíme.it, horúci kandidáti boli témy o písaní skvelého CV (niežeby som to vedel, ale pssst…), správnom postupe uchádzania sa o zamestnanie (a nie, správny nie je každý, ktorý vám ten flek zaistí) a prípadne o absolvovaní interview (milujem interviews, obzvlášť keď ich robia pekné baby, všimli ste si koľko ich je na každom HR?).

Potom som si však uvedomil, že to všetko sú už konkrétne kroky na ceste, kde bod B síce je ten krásny nový job, ale všetko začína v bode A, v jobe starom a škaredom. A tam by sme mali začať aj my.

Každý má svoje dôvody na zmenu zamestnania – tie, ktoré hovorí ostatným, iné, ktoré si necháva pre seba samého a nakoniec tie, o ktorých vôbec ani netuší alebo si ich nechce priznať (a to sú zväčša tie skutočné príčiny). Pokiaľ však sámi neporozumieme, čo je skutočný dôvod túžby po zmene, veľmi ľahko sa môže stať, že po krátkom období eufórie zo zmeny sa v novej práci ocitneme presne tam, kde predtým, ibaže pod väčším tlakom. Skutočné príčiny sa neodstránili, naopak pribudol k nim ešte aj stres zo zmeny – nová práca, kolektív, prostredie.

Z mojej osobnej skúsenosti (nedávno som nastúpil do desiatej firmy v mojom profesnom živote, v jednej z nich som bol dokonca dvakrát a dvakrát som bol freelancer a to sa pritom považujem za veľmi, veľmi lojálneho zamestnanca) zamestnanca, podnikateľa, project leadera, career counsellora, manažéra aj nezamestnaného, interviewera a interviewovaného, môžem povedať, že vždy existuje kombinácia viacerých dôvodov, prečo niekto chce zmeniť prácu. Myslím, že sa pekne dajú rozdeliť na negatívnu motiváciu, pozitívnu motiváciu a objektívne príčiny.

Dôvody na zmenu

Napríklad taký vyhadzov je čistý fakt, objektívna príčina, nie je nad čím uvažovať, nájsť si novú prácu je nevyhnutnosť. Aj keď je mimoriadne dôležité sa úprimne zamyslieť prečo k výpovedi vôbec došlo, to je však téma na samostatnú úvahu.

Ďalšie objektívne príčiny môžu byť sťahovanie do zahraničia, zdravotné dôvody alebo aj niekoľko hypoték na krku. Pokiaľ by však toto boli jediné príčiny, asi by bolo možné skúsiť pouvažovať napr. nad transferom v rámci firmy, zmenou pozície, požiadať o priradenie na zahraničný projekt (diéty, príplatky).

Medzi negatívne motivácie môžu patriť nespokojnosť so súčasnou pozíciou (náplň práce, plat, nedocenenie, vzťahy, strach zo zmien), problémy doma alebo nespokojnosť so svojím životom (nádej, že zmena práce privedie človeka na iné myšlienky), vnútorný nepokoj, nedostatok sebarealizácie – avšak pomerne nekonkrétny. Pokiaľ ide o prácu, môže síce ísť aj o objektívne príčiny, mnohokrát sa však oplatí začať hľadať, či nie je problém aj v nás a či zmena uhla pohľadu nie je lepšie riešenie než zmena práce. Možno sa ukáže, že zmena prístupu k práci alebo spôsobu komunikácie s kolegami veci vyrieši. Najskôr si vždy treba zamiesť pred vlastným prahom. Ak sú dôvodom problémy doma (rodinné, partnerské), sa zmenou práce nevyriešia. Na chvíľu síce dôjde k uvoľneniu vnútorného napätia ale následne len vznikne ďalšia komplexita. Nová práca vyžaduje zo začiatku viac energie než staré dobré prostredie a tá energia kvôli domácim konfliktom v práci chýba.

Najlepšia je pozitívna motivácia na zmenu. Zaujímavá ponuka umožňujúca kariérny rast, možnosť naučiť sa niečo nové, túžba rozbehnúť vlastný biznis … možností je mnoho.

Zväčša však ide o kombináciu pozitívnych a negatívnych motivácii, jedna vyvoláva druhú. Mierna nespokojnosť z pracovného stereotypu, potreba vyššieho platu alebo túžba po kreatívnejšej práci spôsobí, že sme vnímavejší k ponukám konkurencie, alebo že sa len tak zo zvedavosti poobzerám po pracovnom trhu. Následne naša lepšia informovanosť spôsobí buď ešte väčšiu nespokojnosť so súčasným zamestnaním alebo naopak, uvedomíme si pozitíva súčasnej pozície a budeme hľadať riešenie v rámci svojej firmy, prípadne kombináciu súčasného zamestnania a podnikania popri ňom.

Podstatné je snažiť sa porozumieť všetkým dôvodom, prečo túžime po zmene. Ak ide len o snahu pred niečím uniknúť, je takmer nemožné sa vyhnúť opakovaniu tých istých negatívnych skúseností a permanentnej pracovnej frustrácii.

Dôležité je preto ujasniť si predstavu kam chceme ísť a nie odkiaľ chceme utiecť alebo či by len jednoduchá zmena nášho prístupu v aktuálnom zamestnaní nevyriešila viac než úplná zmena zamestnania.