Živnostník a zvýšené odvody: dajú sa nejako znížiť?

177

finances-675x320

Aj tohto leta prekvapili živnostníkov nové zvýšené odvody: jednak im od leta stúpli platby do Sociálnej poisťovne, nato im zdravotná poisťovňa poslala mastný nedoplatok za predchádzajúci rok a následne aj novú sumu preddavkov, ktorá sa v novej výške platí zakaždým až od nasledujúceho januára (o príčinách odvodových šokov som vtedy napísal celú story do .týždňa). Vplyvom ďalšieho zvyšovania výpočtového koeficientu totiž naplánovaný rast odvodov pokračoval a mnohí rozzúrení živnostníci sa pýtali:

“Môžem s tým dofrasa niečo urobiť?”

Developer Peter je “paušalista” – tj od svojich príjmov si odpočítava – legálne fiktívne – paušálne výdavky vo výške 40% z príjmov, pričom vzhľadom na výšku príjmov využíva každoročne maximum 5 040 EUR (paušálne výdavky sú síce vo výške 40% z príjmov, ale len do tejto sumy).

Pre rok 2016 mu predpokladané ročné podnikateľské príjmy vychádzajú na 20 000 EUR (nepočítajú sa tu samozrejme príjmy z prípadného zamestnania či podnikania, ktoré nepodlieha odvodom, napr. prenájom nehnuteľností). Paušálne výdavky vychádzajú teda opäť na zákonné maximum, tj na 5 040 EUR.

happy-programmer-work

Zaplatené odvody do oboch poisťovní – mesačné platby ako aj jednorazový nedoplatok – sú tiež daňovými výdavkami. Akýmisi daňovými výdavkami k paušálnym výdavkom navyše. Znižujú teda základ dane z príjmov a teda aj daň.

Ale pozor: na účely výpočtu odvodov však výdavkami nie sú. Vymeriavací základ na odvody sa vypočíta iba z rozdielu 20 000 EUR mínus 5 040 EUR a upraví sa koeficientom, ktorý od r. 2015 ostáva definitívne (dajme tomu, že definitívne 🙂 ) na čísle 1,486. Čiže (20 000 – 5 040) / 1,486. Výsledkom je suma, z ktorej sa počítajú odvody do oboch poisťovní.

Čo to znamená pre Petra a jeho odvody v roku 2016 a neskôr?

Vyššie príjmy z podnikania spolu s novým výpočtom odvodov znamenajú v r. 2016 a neskôr:

  • nárast mesačnej sumy platenej do Sociálnej poisťovne na 278 EUR (od júla, resp. októbra 2016)
  • jednorazový nedoplatok zo zdravotného poistenia 725 EUR (zaplatí ho v lete, resp. na jeseň 2016)
  • a nové mesačné preddavky na zdravotné poistenie od januára 2017 v sume 117 EUR

Teda viac. Okrem toho zaplatí navyše daň z príjmov – o ktorú síce v tomto príklade nejde, ale čisté príjmy predsa zníži  – v sume 1 550 EUR.

Čo s tým? Dá sa čosi znížiť už v práve prebiehajúcom roku 2016?

Jedna z možností: skutočné výdavky namiesto paušálnych

Keďže aj odvody – i keď menej, ako daň z príjmov – závisia od výšky základu dane (teda od rozdielu medzi podnikateľskými príjmami a výdavkami), určite môžu pomôcť vyššie daňové výdavky. Teda daňové výdavky okrem odvodov, ktoré sa do výpočtu ďalších odvodov nezarátavajú. A jediným spôsobom je uplatniť si vyššie výdavky sú výdavky reálne, ktoré by mali byť samozrejme o dosť vyššie ako suma tých paušálnych, tj 5 040 EUR.

Čo si Peter ako developer živnostník môže uplatniť?

Je toho veľmi veľa. Ale napríklad či najmä:

  • kúpa hmotného majetku – počítač, telefón, tablet či kancelársky nábytok. Teda “hračky”, ktoré Peter pri svojej práci skutočne využíva alebo ich za také aspoň môžeme považovať. Pozor: od r. 2015 platí možnosť dať si do nákladov iba 80% obstarávacej ceny (a súvisiacich výdavkov), čo znamená odpadnutie problémov s dokazovaním ich plného využitia na biznis.Tip z praxe: na 80% sa často krátia výdavky súvisiace s automobilom (čítaj nižšie) a napr. telefón či faktúry za telefón (priznajme si, nikto netelefonuje len pracovne, čo je z výpisu hovorov krásne dokázateľné), na druhej strane programátor môže počítač a podobné technické vymoženosti obhájiť ako pracovné v 100%-nej miere;
  • kúpa nehmotného majetku – pre malých podnikateľov ide hlavne o softvér. No nielen ten špecializovaný, ale aj také bežne používané geniálne pomôcky, akými sú napr. Google Apps, Evernote, Dropbox, Canva či napr. MindMeister. Samozrejme tu už nám do toho lezie DPH (každý nákup služby zo zahraničia podlieha plateniu DPH v SR), preto si ich mnohí podnikatelia v praxi radšej do výdavkov nedávajú a tvária sa, že ide o súkromný nákup;
  • nájomné – za vlastnú kanceláriu či miesto v coworkingu;
  • stravné – SZČO má nárok na stravné v nákladoch v súčasnosti v sume 4,20 EUR na deň. Buď na základe bločkov z obedov, faktúry od stravovacieho zariadenia alebo najčastejšie formou stravovacích poukážok. Tie sa však nedajú kúpiť spätne (tj Peter si ich môže nakúpiť napr. 15.10.2016 iba na cca 50 pracovných dní do konca roka, tj 50 krát 4 EUR). Rovnako si ich nie je možné uplatniť za dni pracovnej cesty, tam však patrí cestujúcemu stravné paušálne bez dokladov či straveniek, čítaj nižšie;
  • pracovné cesty  podrobnejšie o pracovných cestách, výletoch a podobne v jednom z posledných článkov;
  • automobil – buď firemný (tj zaradený do firemného majetku), čo znamená všetky možné náklady s ním spojené (tu však opäť pozor na 80%, čo však znamená aj výhodu, lebo z nákupu pohonných hmôt sa do nákladov uplatní rovnako 80% bez evidencie jázd) alebo súkromný na pracovné cesty. Viac o firemnom a súkromnom automobile v podnikaní;
  • vzdelávanie – kurzy, školenia, knihy (odborné, ekonomické a možno aj motivačné) či dnes často aj on-line kurzy. Živé semináre však majú tú výhodu, že je z nich možné urobiť pracovnú – a daňovo zaujímavejšiu – cestu;
  • služby dodávateľov – Peter si napr. môže objednať služby prekladateľa, povedzme pri tvorbe webstránky (fakturácia iným živnostníkom) či testovanie svojej práce známymi-nepodnikateľmi (na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka);
  • reklama – vlastný web (vrátane domény či hostingu), PPC reklama či iná inzercia
  • samozrejme zaplatené odvody – ešte raz: daňovým výdavkom sú na účely výpočtu dane z príjmov, na účely výpočtu odvodov sa nezohľadňujú;
  • všetko ostatné, čo spĺňa definíciu daňového výdavku – tj ide o výdavok vynaložený za účelom “dosiahnutia, udržania či zabezpečenia príjmu” podnikateľa. Niektoré daňové výdavky (napr. stravné či pracovné cesty) zákon o dani z príjmov podrobne definuje či obmedzuje, pre iné ostáva toto všeobecné a priestor poskytujúce pravidlo. V každom prípade platí, že vo väčšine prípadov je potrebné okrem kvalitnej obhajoby daňový výdavok aj zaplatiť. Prečítaj si všetky mýty o daňových výdavkoch.

iphone-624709_1920

Predpokladaný súčet sumy daňovo uznateľných výdavkov pre rok 2016 treba na konci porovnať so sumou 5 040 EUR – ak je o dosť vyšší, reálne výdavky sa oplatia a okrem dane z príjmov znížia aj odvody. Ak však ide o sumu napr. 5 500 EUR či 6 000 EUR, odporúčam sa na to vykašlať a uprednostniť jednoduchší život paušalistu.

Skutočné výdavky totiž v porovnaní s tými paušálnymi znamenajú prácnejšiu a košatejšiu evidenciu. Výhodou je, že posledných pár rokov už SZČO nemusí viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo, ale stačí mu predsa len o čosi menej objemnejšia daňová evidencia. Za určitých okolností to môže podnikateľ zvládnuť sám, často je však lepšie zaplatiť si účtovníka, čo znamená výdavky (nielen daňové, ale aj skutočné) navyše.

Čo sa teda stane s Petrovými odvodmi a platbami, ak sa mu napríklad reálne výdavky “vyškrabú” na 10 000 EUR (vrátane odvodov)?

  • daň z príjmov 1 176 EUR
  • mesačné odvody do Sociálnej poisťovne platené od júla/októbra 2016 241 EUR
  • nedoplatok zo zdravotného poistenia za rok 2015 540 EUR
  • mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne od januára 2016 102 EUR

V jeho prípade – teda v prípade ročných príjmov v sume 20 000 EUR a preukázateľných výdavkov v sume 10 000 EUR – by daň ako aj odvody o čosi klesli. Každý si však môže namodelovať vlastné čísla a vlastné predpokladané náklady.

keyboard-338510_640

A čo prechod na eseročku?

Povedzme si to priamo: prechod na eseročku je v posledných rokoch najčastejším riešením vysokých odvodov živnostníkov a ostatných SZČO. A to aj v prípade “jednoosobových” eseročiek ako pokračovania freelancerov a aj za cenu nárastu agendy či problémov s “vyberaním” peňazí z firmy. Jednoducho komu vyskočia odvody na napr. 600 EUR mesačne, už často dlho neuvažuje a z tohto hľadiska podnikaním formou eseročky jednoducho ušetrí. Prečítaj si, že porovnanie živnosti a eseročky či priateľské vysvetlenie, komu sa prechod skôr neoplatí.

Téma “odvody” však v eseročke úplne neodpadáva. Týkajú sa napr. aj zamestnania spoločníka vo vlastnej spoločnosti – napr. formou mikroúväzku. O tom niekedy nabudúce.

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 200 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

I agree to have my personal information transfered to MailChimp ( more information )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.