Marta Janíčková. Pochádzam z Tatranskej Lomnice. Posledných 7 rokov žijem v Bratislave. V súčasnosti som v prvom rade mama ročnej dcérky. No pred niečo vyše rokom som pracovala v slovenskej firme Seges na pozícii Java Developer.

Svoj voľný čas som rada trávila pri počítači, športom, ale tiež v spoločnosti inšpiratívnych ľudí. Domácim prácam, najmä vareniu som sa vyhýbala veľkým oblúkom.

Nerozumiem kozmetike ani kabelkám, zato trochu rozumiem počítačom. Čoho sa chytím, to musím pochopiť, preštudovať a dokončiť ku svojej spokojnosti.

Čo vlastne v IT robíte? Viete programovať? Aké technológie ovládate? Kedy a kde ste s IT začali?

V IT pôsobím celý môj “produktívny” život. Po skončení gymnázia som študovala na vysokej škole učiteľstvo v odbore telesná výchova a informatika. Prax v posledných rokoch štúdia ma utvrdila v tom, že učenie nie je tak úplne pre mňa.

Po skončení školy som sa zamestnala ako web developer v IBM v Bratislave. Išlo o správu web stránok korporátnych zákazníkov, čiže nejaké základné html a css, občas javascript. Po roku pôsobenia v IBM sa mi naskytla príležitosť zúčastniť sa rýchlokurzu J2EE a pracovať pre švajčiarsku firmu SAF. Tu som dva roky pracovala ako Java developer. Mali sme na starosti správu a vývoj aplikácií pre obchodné reťazce a sklady.

Posledné roky som strávila v malej slovenskej firme SEGES. Tu som takisto pôsobila na pozícii Java developer. Robila  som  na  rôznych  webových aplikáciách, ako napr. správa  obsahu  webových  stránok, e­shopu, ako aj na konkrétnych produktoch  pre  klientov,  napr.  správa  HR  oddelenia, testovací a vzdelávací softvér. Robila som na všetkých častiach týchto aplikácií, od tých webových (moje obľúbené GWT), až po backendové a databázové.

Čo a/alebo kto Vás priviedol k práci v oblasti informačných systémov?

K počítačom som sa dostala ako dieťa vďaka mojim rodičom. Od detstva sme mali doma počítač. Na začiatku Didaktik M, neskôr Sinclair, alebo aj slovenský počítač PP06. Okrem hrania hier a typického dlhého nahrávania z magnetofónovej pásky nám otec vymýšľal a pripravoval rôzne úlohy napr. matematické príklady. Neskôr som aj sama skúšala písať jednoduché textové programy v jazyku Basic. V škole sa mi páčili hodiny informatiky, na ktorých sme sa celkom intenzívne venovali programovaniu v jazyku Pascal. Aj na vysokej škole ma najviac bavili práve “programovacie” predmety.

Ak by ste sa mohli rozhodovať znova, rozhodli by ste sa tiež pre prácu v IT?

Určite áno. Mala som dosť času sa rozhodnúť (celých 5 vysokoškolských rokov), čomu sa chcem v živote venovať a programovanie bola dobrá voľba.

V čom vidíte klady práce v IT oproti iným odvetviam, aký je prínos pre Vás osobne?

Vzhľadom na to, že mimo IT mám iba zopár brigádnických skúseností zo školy, ťažko sa mi porovnáva. Práca v IT je veľmi kreatívna. Je ale tiež náročná, treba sa jej naplno venovať a vedieť sa sústrediť.

Čo Vás motivuje naďalej ostať v IT?

Vo väčšine iných odvetví, človek pravdepodobne trochu upadne do stereotypu. Úlohy a problémy, ktoré človek musí riešiť v oblasti IT sú vždy nové. Baví ma hľadať a navrhovať riešenia, aby aplikácia robila to, čo sa od nej žiada.

Zmenil sa Váš názor? Čo Vám práca s IT ľuďmi dala?

Musím povedať, že som sa väčšinou stretla s komunikatívnymi a spoločenskými IT ľudmi. Vždy sa nájde nejaká technická téma, o ktorej sa dá diskutovať. Čiže aj spolupráca s nimi je veľmi dobrá. Páči sa mi, že nesedia a nenechajú sa unášať, ale aj niečo robia, napr. organizátori rôznych komunitných stretnutí a tiež ľudia, ktorí na týchto stretnutiach prezentujú svoje znalosti. Sú otvorení a nenechávajú si svoje nápady pre seba, ale sú ochotní sa o ne podeliť s ostatnými.

Čo by ste chceli ešte v IT dokázať?

Momentálne som na materskej, takže hlavne by som sa chcela dokázať opäť vrátiť, keďže teraz mám pocit, že mi všetko uteká a už nemám možnosť sledovať a skúšať všetky novinky.

Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj Váš názor? Prečo?

Nikdy som sa nad týmto veľmi nezamýšľala. Vždy som to brala tak, že každý sa v rámci svojich možností uplatní v odbore, ktorý ho baví a zaujíma.

S akými odozvami ste sa stretli, keď muži na stretnutí zistili, že ste IT?

Väčšinou boli reakcie pozitívne, niekedy trochu pochybovačné. Čo sa týka kolegov v práci, vždy bolo treba dokázať, že tam nie som omylom, ale väčšinou ma rýchlo prijali a akceptovali.

Akú pozíciu má žena pracujúca v IT v stále prevažne mužských kolektívoch?

Ja osobne som sa vždy v mužských kolektívoch cítíla dobre. Myslím, že v každom prevažne mužskom kolektíve je žena vítaná (možno to tak zo začiatku nevyzerá) a oživí ho. Potom aj pracovná nálada je pozitívna a výsledky tímu sú lepšie.

Čo by ste poradili človeku, ktorý zvažuje kariéru v IT? Čo by ste poradili mužom? Čo by ste poradili ženám?

Treba zvážiť motiváciu, čo ich k IT ťahá. Ak ich zaujíma konkrétna oblasť, treba sa jej primárne venovať, ale je dobré mať aspoň okrajový prehľad aj o ostatných oblastiach, hoci v poslednej dobe sa to dá stále ťažšie a ťažšie. Treba si uvedomiť, že ak budú chcieť byť naozaj dobrí, treba práci obetovať aj veľa voľného času a odmenou často býva nespokojný zákazník, alebo nefungujúci program.

Aj mužom aj ženám by som poradila, nech sa rozvíjajú v tom, čo ich zaujíma. Nech ale nesedia len doma za počítačom, ale nájdu si komunitu ľudí s podobnými záujmami, kde sa môžu vzdelávať a navzájom potiahnuť. A tiež prijímať výzvy, ak sa dá, zúčastniť sa nejakej stáže alebo študijného pobytu v zahraničí, už počas školy skúsiť nejakú brigádu v IT.

Ja som občas mávala trochu nepríjemný pocit, akoby som sa ocitla v inom svete. Takže ženám by som poradila, nech na také pocity kašlú, IT skutočne nie je len pre mužov, ale pre všetkých.

Čo by ste poradili dnešným rodičom, ktorí majú svoje dcéry a chcú im to najlepšie? Poslať ich alebo neposlať do IT? Čím a kedy začať?

Mne dali moji rodičia šancu tým, že mi ukázali, že počítače neslúžia len na hranie. Svojím deťom treba ukázať rôzne pracovné možnosti a odbory, aby videli, že IT nie sú len hry alebo facebook.

Zamestnanie v IT je dobrá voľba pre mladého človeka, keďže kariérne možnosti sú veľké. Na druhej strane si treba uvedomiť, že táto práca, hoci nie je fyzicky náročná, je náročná psychicky. Ani v jednom zamestnaní som nefungovala tak, že odrobím si 8 hodín a ostatný čas si robím svoje. Človek pracuje hlavou. Často sa v zamestnaní nedá stopercentne sústrediť, takže o problémoch človek veľa uvažuje aj doma.

A v neposlednom rade, treba sa neustále vzdelávať, napredovať. Práca musí byť aspoň sčasti aj hobby, inak človek rýchlo zastagnuje a zistí, že už to nedokáže dobehnúť.

Myslíte, že časom možno očakávať postupné vyrovnávanie počtov žien a mužov pracujúcich v tejto oblasti? Ako by sa to podľa Vás mohlo prejaviť na úrovni IT na Slovensku?

Všetky ženy, pracujúce v IT, ktoré poznám, sú veľmi šikovné a svoju prácu vykonávajú profesionálne. Ťažko povedať, ako sa to prejaví na úrovni IT. Teraz je pracovať v IT veľmi in a mladí ľudia v tom vidia jednoduchý spôsob ako si dobre zarobiť. Z tohto dôvodu je už dnes síce veľa absolventov, ale málo naozaj kvalitných ľudí, ktorí majú záujem sa rozvíjať a pracovať naplno. V tomto sú ženy ambicióznejšie, takže bude menej takých, ktoré do IT pôjdu len preto, že sa to zdá jednoduché.

V poslednej dobe sa dosť často hovorí o potrebe zvýšenia podielu žien v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach riadenia. Myslíte, že sa to týka aj oblasti IT? Ak áno, akým spôsobom postupovať ?

Myslím, že treba dievčatám na školách ukázať, že IT je zaujímavé a je aj pre nich. Treba zmazať ten zažitý stereotyp, že technické predmety sú iba pre chlapcov a humanitné len pre dievčatá. Učitelia by nemali robiť rozdiely. S týmto som sa často stretávala a nie len na ZŠ, ale aj na vysokej škole. Vyučujúci tak nejak automaticky počítajú s tým, že ty si dievča, ty to vedieť nebudeš. A potom sú prekvapení 🙂 Ale toto dúfam, že sa deje aj tým, že sa školstvo pomaly omladzuje.