Pracovať či zamestnať niekoho na štandardný pracovný pomer alebo spolupracovať na živnosť, je častou dilemou z praxe – a to nielen praxe v IT. Zamestnanec platí v porovnaní so samostatným živnostníkom dane a odvody vypočítané rozdielnym spôsobom a teda v rozdielnych sumách. Určité rozdiely sú okrem platieb aj v iných oblastiach.

Dnes porovnám obe formy – trvalý pracovný pomer vs. živnosť – na príklade priemernej mesačnej mzdy v IT 1 800 EUR. Čísla sú približné, článok ilustratívny a jeho cieľom je predovšetkým priblížiť rozdiely v zdaňovaní, platení odvodov či iné rozdiely medzi zamestnávaním na trvalý pomer a spoluprácou na zmluvu so živnostníkom.

Zamestnanec:

• Mesačná hrubá mzda: 1 800 EUR
• Mesačné odvody zrazené z hrubej mzdy – tj odvody, ktoré platí zo svojich peňazí zamestnanec: 241 EUR
• Mesačné odvody, ktoré platí z vlastného vrecka zamestnávateľ: 644 EUR
• Mesačný zrazený preddavok na daň z príjmov: 236 EUR**

Čistá mesačná mzda zamestnanca: 1 323 EUR
Náklady zamestnávateľa: 634 EUR (plus ostatné sociálne náklady zamestnávateľa a náklady na vedenie zamestnaneckej agendy)

Živnosť/živnostník – 1. rok (2014):

• Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
• Ročný príjem: 21 600 EUR
• Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
• Odvody do Sociálnej poisťovne: v roku, v ktorom začal podnikať, neplatí
• Daň z príjmov: 2 295 EUR**

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 552 EUR
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

Živnosť/živnostník – 2. rok (2015):

• Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
• Ročný príjem: 21 600 EUR
• Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
• Doplatok zdravotného poistenia za rok 2014: 773 EUR*
• Odvody platené do Sociálnej poisťovne (platené od júla 2015, tj 5 platieb platených do konca roka): 1 430 EUR***
• Daň z príjmov: 1 868 EUR**

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 404 EUR
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

Živnosť/živnostník – 3. rok (2016):

• Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
• Ročný príjem: 21 600 EUR
• Preddavky na zdravotné poistenie (vypočítané na základe výsledkov predchádzajúceho roka, platených za 12 mesiacov): 1 560 EUR*
• Doplatok zdravotného poistenia za rok 2015: 883 EUR*
• Odvody platené do Sociálnej poisťovne (12 platieb, výška mesačných odvodov sa mení v júli na základe výsledkov predchádzajúceho roka): 3 540 EUR***
• Daň z príjmov: 1 268 EUR**

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 196 EUR
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

*zdravotné odvody platí SZČO v prvom roku vo výške zákonného minima. Po skončení roka na základe daňového priznania vypočíta celkové ročné poistné za skončený rok a mesačné preddavky na rok nasledujúci
** pri výpočte dane je zohľadnená iba nezdaniteľná časť na daňovníka, ostatné nezdaniteľné časti ani daňový bonus nie
*** sociálne poistenie sa platí až po skončení 1. roka poistenia, najskôr za júl roka nasledujúceho

Na základe uvedeného porovnania možno povedať že živnostník sám osebe má vďaka rôznym zložitým a záhadným pravidlám v prvých rokoch podnikania nižšie zaťaženie ako zamestnanec. V rokoch, počas ktorých platí plné odvody, je na tom však – najmä vďaka zvyšovaniam platieb v posledných rokoch – “v čistom” o čosi horšie ako zamestnanec. V prípade práce na kontrakt však v každom prípade získava zamestnávateľ – odpadávajú mu nielen peniaze, ale aj starosti.

Okrem daňovo-odvodového porovnania je však dôležité uviesť ďalšie rozdiely/súvislosti:

• celkové odvody sa v prípade zamestnanca počítajú z hrubej mzdy – táto je aj základom pre výpočet dávok (dôchodky, materské, podpora v nezamestnanosti). V prípade živnostníka sa vypočítavajú zo sumy nižšej – minimálne o sumu paušálnych výdavkov či zaplatených odvodov ako daňových výdavkov – platiaci živnostník má teda nárok na nižšie dávky. Živnostník platiaci minimálne sociálne odvody dostane všetky dávky vo výške minima, neplatiaci živnostník nedostane nič.
• štandardný zamestnanec získava od svojho zamestnávateľa zákonné výhody – príspevok na stravné, platenú dovolenku či náhradu pri práceneschopnosti. Na druhej strane ide o náklady zamestnávateľa, ktoré musí platiť z vlastného vrecka
• v prípade zamestnávania na trvalý pomer je zamestnávateľ povinný viesť pomerne rozsiahlu mzdovú a personálnu agendu, čo okrem rizika prípadných pokút plynúcich z rôznych kontrol znamená predovšetkým náklady na vedenie tejto agendy (mzdový účtovník)
• pozor: nahrádzanie pracovného pomeru, ktorý je vyslovene závislou činnosťou, je v rozpore so zákonom a Inšpektorát práce môže pri prípadnej kontrole udeliť zamestnávateľovi vysokú pokutu. Možnými spôsobmi, ako sa jej vyhnúť (teda okrem nezamestnávania kontraktorov) je dokázať, že nejde o závislú prácu – napr. tým, že kontraktor má aj ďalších klientov/projekty, či používa vlastné pracovné prostriedky.

Téma je do hĺbky pomerne rozsiahla, niektoré súvislosti, kvalitnejšie vysvetlenia či princípy výpočtov odporúčam vyhľadať v archíve môjho blogu ĽudskouRečou.sk.