Trvalý pracovný pomer alebo živnosť? Ukážme si rozdiely

8
292

trvaly pracovny pomer zivnost

Pracovať či zamestnať niekoho na štandardný pracovný pomer alebo spolupracovať na živnosť, je častou dilemou z praxe – a to nielen praxe v IT. Zamestnanec platí v porovnaní so samostatným živnostníkom dane a odvody vypočítané rozdielnym spôsobom a teda v rozdielnych sumách. Určité rozdiely sú okrem platieb aj v iných oblastiach.

Dnes porovnám obe formy – trvalý pracovný pomer vs. živnosť – na príklade priemernej mesačnej mzdy v IT 1 800 EUR. Čísla sú približné, článok ilustratívny a jeho cieľom je predovšetkým priblížiť rozdiely v zdaňovaní, platení odvodov či iné rozdiely medzi zamestnávaním na trvalý pomer a spoluprácou na zmluvu so živnostníkom.

Zamestnanec:

  • Mesačná hrubá mzda: 1 800 EUR
  • Mesačné odvody zrazené z hrubej mzdy – tj odvody, ktoré platí zo svojich peňazí zamestnanec: 241 EUR
  • Mesačné odvody, ktoré platí z vlastného vrecka zamestnávateľ: 644 EUR
  • Mesačný zrazený preddavok na daň z príjmov: 236 EUR**

Čistá mesačná mzda zamestnanca: 1 323 EUR
Náklady zamestnávateľa: 634 EUR (plus ostatné sociálne náklady zamestnávateľa a náklady na vedenie zamestnaneckej agendy)

Živnosť/živnostník – 1. rok (2014):

  • Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
  • Ročný príjem: 21 600 EUR
  • Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
  • Odvody do Sociálnej poisťovne: v roku, v ktorom začal podnikať, neplatí
  • Daň z príjmov: 2 295 EUR**

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 552 EUR
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

Živnosť/živnostník – 2. rok (2015):

  • Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
  • Ročný príjem: 21 600 EUR
  • Preddavky na zdravotné poistenie (minimum za 12 mesiacov): 676 EUR*
  • Doplatok zdravotného poistenia za rok 2014: 773 EUR*
  • Odvody platené do Sociálnej poisťovne (platené od júla 2015, tj 5 platieb platených do konca roka): 1 430 EUR***
  • Daň z príjmov: 1 868 EUR**

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 404 EUR
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

Živnosť/živnostník – 3. rok (2016):

  • Mesačne fakturovaná suma: 1 800 EUR
  • Ročný príjem: 21 600 EUR
  • Preddavky na zdravotné poistenie (vypočítané na základe výsledkov predchádzajúceho roka, platených za 12 mesiacov): 1 560 EUR*
  • Doplatok zdravotného poistenia za rok 2015: 883 EUR*
  • Odvody platené do Sociálnej poisťovne (12 platieb, výška mesačných odvodov sa mení v júli na základe výsledkov predchádzajúceho roka): 3 540 EUR***
  • Daň z príjmov: 1 268 EUR**

Priemerný čistý mesačný príjem: 1 196 EUR
Náklady zamestnávateľa: 0 EUR

*zdravotné odvody platí SZČO v prvom roku vo výške zákonného minima. Po skončení roka na základe daňového priznania vypočíta celkové ročné poistné za skončený rok a mesačné preddavky na rok nasledujúci
** pri výpočte dane je zohľadnená iba nezdaniteľná časť na daňovníka, ostatné nezdaniteľné časti ani daňový bonus nie
*** sociálne poistenie sa platí až po skončení 1. roka poistenia, najskôr za júl roka nasledujúceho

Na základe uvedeného porovnania možno povedať že živnostník sám osebe má vďaka rôznym zložitým a záhadným pravidlám v prvých rokoch podnikania nižšie zaťaženie ako zamestnanec. V rokoch, počas ktorých platí plné odvody, je na tom však – najmä vďaka zvyšovaniam platieb v posledných rokoch – “v čistom” o čosi horšie ako zamestnanec. V prípade práce na kontrakt však v každom prípade získava zamestnávateľ – odpadávajú mu nielen peniaze, ale aj starosti.

Okrem daňovo-odvodového porovnania je však dôležité uviesť ďalšie rozdiely/súvislosti:

  • celkové odvody sa v prípade zamestnanca počítajú z hrubej mzdy – táto je aj základom pre výpočet dávok (dôchodky, materské, podpora v nezamestnanosti). V prípade živnostníka sa vypočítavajú zo sumy nižšej – minimálne o sumu paušálnych výdavkov či zaplatených odvodov ako daňových výdavkov – platiaci živnostník má teda nárok na nižšie dávky. Živnostník platiaci minimálne sociálne odvody dostane všetky dávky vo výške minima, neplatiaci živnostník nedostane nič.
  • štandardný zamestnanec získava od svojho zamestnávateľa zákonné výhody – príspevok na stravné, platenú dovolenku či náhradu pri práceneschopnosti. Na druhej strane ide o náklady zamestnávateľa, ktoré musí platiť z vlastného vrecka
  • v prípade zamestnávania na trvalý pomer je zamestnávateľ povinný viesť pomerne rozsiahlu mzdovú a personálnu agendu, čo okrem rizika prípadných pokút plynúcich z rôznych kontrol znamená predovšetkým náklady na vedenie tejto agendy (mzdový účtovník)
  • pozor: nahrádzanie pracovného pomeru, ktorý je vyslovene závislou činnosťou, je v rozpore so zákonom a Inšpektorát práce môže pri prípadnej kontrole udeliť zamestnávateľovi vysokú pokutu. Možnými spôsobmi, ako sa jej vyhnúť (teda okrem nezamestnávania kontraktorov) je dokázať, že nejde o závislú prácu – napr. tým, že kontraktor má aj ďalších klientov/projekty, či používa vlastné pracovné prostriedky.

Téma je do hĺbky pomerne rozsiahla, niektoré súvislosti, kvalitnejšie vysvetlenia či princípy výpočtov odporúčam vyhľadať v archíve môjho blogu ĽudskouRečou.sk.

Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 000 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

Váš email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.

  • peter

    Máte tam jednu podstatnú chybu. Kde? Vychádzate z “hrubej mzdy”. Ak chcete porovnávať výhodnosť jedného a druhého, musíte vychádzať zo superhrubej mzdy, čo sa dnes nazýva “cena práce”. Teda z toho, koľko stojí zamestnanec zamestnávateľa.
    Vaše riešenie je v zmysle “ako odrbať zamestnanca”. Sorry za výraz, ale práve toto kontroluje inšpektorát.
    OK, skúste sa teda zamyslieť nad tým, čo rieši konateľ sro-čky:
    a) Zamestnám sám seba a pôjdem na nulový zisk.
    b) Mojím príjmom bude zisk po zdanení.

    Ak si body a) a b) zameníme takto:
    a) Zamestnanec XY ma stojí povedzme 1000 EUR mesačne.
    b) Živnostník XY mi faktúruje rovnakých 1000 EUR mesačne.

    Otázka potom znie? Komu ostane viac? Zamestnancovi alebo živnostníkovi? To je predsa podstatné a dá sa naozaj porovnať.

    Ak ostane viac živnostníkovi, tak si môže znížiť faktúru tak, aby boli s sro-čkou fifty-fifty. Aby získal živnostník rovnako ako sro-čka. A o to predsa ide.

  • lukas

    Prosim aktualizujte clanok.
    Predsa len sa zmenili sadzby a dole v komentaroch boli pisane nejake nezhody.

    • Peter Furmaník

      Trochu sa pomenil výpočet a minimálne sumy odvodov (ktoré sa menia každoročne), ako ilustrácia však sumy postačujú.
      Nezhody: vec pohľadu. Principiálne stojí zamestnanec firmu sumu X (cena práce, tj hrubá mzda + odvody platené firmou + ostatné výdavky) a živnostník sumu Y, môžeme ich porovnávať z rôznych hľadísk.

  • David Plz

    suhlasim tuto s misom a petom, plus dalsia vec co nieje zohladnena su naklady zivnostnika, ktore vedia dost ponizit dane na konci uctovneho obdobia…No nerozumiem celkom preco sa to zdravotne poistenie z roka na rok zvysuje, resp. preco tam vznika nedoplatok, nieje zdravotne poistenie pevne dane v kazodm roku konkretnou sumou na mesiac?

    • Peter Furmaník

      Nie je. Najprv platíš každý mesiac preddavky (určené na základe výsledkov jedného z predch. rokov) a potom Ti zdravotka dopočíta celkové poistné – na základe výsledkov skončeného roka. Okrem toho sa posl. roky každý rok mení koeficient výpočtu – k horšiemu. Podrobnejšie tuto http://ludskourecou.sk/2012/10/kto-a-ako-plati-odvody-na-zdravotne-poistenie/

  • miso

    cele zle …aby mal zamestnanec cistu mzdu 1323 eur, teda 1800 brutto, tak cena prace je 2434 eur , a to su naklady na cloveka, ziadne carovne “vlastne vrecko” ktore zaplati poistenia ….plus fakturovat si iba cenu prace je tiez nevyhodne, je fer prihodit si este nieco navyse kedze zamestnavatela by ste stali aj tak este viac a ziskava nezamestnanim aj “nefinancne benefity” ktore tiez sa daju financne ocenit

  • Peter Staško

    Poopravil by som … na zivnost si clovek vyjedna v prevaznej miere cenu prace (co v tomto pripade je cca 2400) …. takze porovnavat Tpp 1800 a zivnost 1800 nieje celkom spravne.

    • Peter Furmaník

      To áno, neplatí to však vždy – tj nie vždy je možné si také čosi vyjednať. Predovšetkým chcel však článok vysvetliť súvislosti a pravidlá.