Hi everybody,
pevne verím, že omáčky okolo toho, čo Startup Weekend vlastne je, môžem kľudne preskočiť a nasmerovať to k pointe. Takže ťa určite zaujíma, ako bolo. Mám pravdu ? V skratke by som povedala, že veľmi dobre, ale dedukujem, že o moje skratky tu nikto nestojí …
Startup Weekend sa konal 15-17.teho novembra v priestoroch FIIT-ky Stavebnej univerzity. V piatok podvečer to celé vypuklo úvodnými “pitchmi”, kde následne bolo, prostredníctvom diváckeho hlasovania, vybraných desať ideí, ktoré mali možnosť sa ďalej rozvíjať. Tí, ktorí, nemali také šťastie a ich “pitche” neprešli prísnym okom diváka, sa mohli pripojiť k idei, ktorá postúpila, alebo to mohli zabaliť a ísť domov. Taký nebol nikto, aspoň myslím.
Aby nestrácal nikto čas, na aplikáciách sa začalo pracovať hneď v piatok. A pracovalo sa do noci, respektíve do skorého rána. Tu došlo k obhájeniu definície Startup Weekendu ako 54-hodinového maratónu. Každý tím sa snažil o čo najväčší progres svojho diela. V sobotu bol každý tím vypočutý a poučený skupinkou mentorov. Úprimne, výraz mentorov neodzrkadľoval len pozitívne emócie. Sobota prešla rýchlo, každý bol pohrúžený do svojho projektu a snažil sa dospieť k čo najväčšiemu progresu a čo najlepšiemu výsledku.
Ani sme sa nenazdali a museli sme čeliť možno obávanej, možno očakávanej nedeli. V nedeľu sa už iba “doťahovali skrutky” na celovíkendovej práci. Niekto bol nervózny, iný sa snáď tešil, že sa tento maratón skončí a bude si môcť vydýchnuť. Mentori opäť radili, ale už pomenej, aby mali silu zvoliť víťaza.
A víťazom sa stáva … Startup Weekend v Bratislave vyhral tím, pracujúci na aplikácii “Approach”. Realtime aplikácia, ktorá má pomôcť prelomiť ľady v zoznamovaní. Ďalšími ocenenými boli chlapci, prezentujúci aplikáciu “On my way”, ktorú by, to môžem potvrdiť so stopercentnou istotou, ocenila moja mamina, pretože prostredníctvom aplikácie môžete sledovať niečiu polohu, pozíciu. Tretie miesto obsadil tím s aplikáciou Emo reco, ktorou môžete rozoznávať emócie v reálnom čase. To by možno ocenili profesori, alebo aj nie … 
Startup Weekend z pohľadu laika, z pohľadu víťaza a zo ženského uhla pohľadu
Na Startupe som sa ocitla vlastne náhodou. Náhodou som vyhrala lístok, tak som si povedala, že keď už mám toľko šťastia, bola by škoda to nevyužiť. S IT záležitosťami nemám žiadne skúsenosti, ale celá idea Startupu nie je len o tom predsa.
Keď som konečne našla správnu budovu, (som sa stratilááá, ale iba raz), bola som v údive. Viackrát. Najprv z pekných a priestraných priestorov fakulty, z relaxačného vybavenia, z potravinovej dotácie (večeru myslím) a potom aj z toho, že tam bolo akosi málo ľudí. Čakala som davy, moja chyba.
Trošku prekvapená som bola aj zo samotných ideí. Úprimne, čakala som, že tam budem sedieť, počúvať nápady a budem sa snažiť skryť husiu kožu. Nič som nemusela skrývať, lebo som žiadnu nemala. Nechcem tým podhodnocovať nápady tímov, to nie. Len som si myslela, že tam odznejú veci, o ktorých si pomyslím: “tak toto by ma nenapadlo”, teraz som si myslela: “možno som to aj ja mohla skúsiť” (nemohla, lebo trpím fatálnou hanblivosťou, čo znamená, že mi robí problém povedať súvislú vetu pred ľuďmi. Týmto vzdávam poctu pitcherom! Ste moje vzory!). Aha, a možno si len fandím.
Po odznení pitchov, nasledovalo ich samotné hodnotenie. Nevedela som veľmi, komu mám dať svoj hlas, tak som sa pridala k väčšine. To je priznanie. Ináč som bola trošku nesvoja, lebo väčšina populácie bola tvorená mužským pohlavým. Ale v konečnom dôsledku to bolo fajn.
Na základe vyhlásenia milej ambasádorky Victorie: “Počas samotného maratónu budeme mať chuť zabiť svojho kolegu”, som si nebola istá, či sa mám pripojiť k nejakému tímu. Obávala som sa, že budem väčšinu času targetom ja. Nakoniec som si povedala, čo ma nezabije, ma posilní a pridala som k skupinke pracujúcej na zoznamovacej aplikácii. (Žeby osud?)
Zdá sa mi, že sme boli najpočetnejším tímom. Týmto patrí vďaka pôvodnému tímu, ktorý nemal problém nás začleniť medzi seba. Rozdelili sme si úlohy a začali pracovať. Ja som sa vzdala okolo jednej asi, iní to ešte potiahli.
Sobota bola najnáročnejšia. Snaha o kompletizovanie všeho všudy a hodnotenie mentorov, ktoré nebolo príliš ružové. Nikto sa však nevzdával a bojoval. Tažké chvíle sme si spríjemňovali pauzami na jedlo a kávou, kávou a kávou. Teda aspoň ja
Á welcome nedeľa … posledný deň, posledné hodiny, všade navôkol strhané tváre (preháňam). Tešila som sa, že sa to celé blíži k záveru, pretože som mala silný spánkový deficit. Som sebecká, viem. Neviem, či u iných tímov pracoval stres, v tom našom to vyzeralo celkom pokojne. Snažili sme sa vymyslieť ako “zaplátať diery”, ktoré v našej idei videli mentori. Niečo sme vymysleli. Asi to bolo fajn.
“No mohli sme to vyhrať?” Bola prvá vec, ktorá mi zišla na um po vyhlásení výsledkov. Druhá bola: “Dievča, máš viac šťastia, ako rozumu”.
O “našej” aplikácii … tie úvodzovky preto, lebo mám zlé svedomie, keď ju volám mojou, keďže moje kompetencie boli veľmi obmedzené (mojimi schopnosťami, dodávam, aby nedošlo k nedorozumeniu). Jeden z porotcov sa ma spýtal, či ju budem používať, keď bude funkčná. Povedala som áno, ale asi som klamala. Ja osobne by som ju asi vyskúšala, ale neviem, či by som sa stala aktívnym používateľom. Bez hanby priznávam, že by to bolo najmä preto, lebo by som mala strach, že budem vyzerať ako nejaký looser, ktorý je odkázaný na niečo podobné. Netvrdím, že nie som, len stále mi priveľmi záleží na tom, čo si kto o mne pomyslí. O tom to celé je. A myslím si tiež, že takýto pokrytecký prístup nemám jediná. Na druhej strane, kto povedal, že Approach je situovaná pre slovenský trh. Vo svete je menej pokrytcov. Aspoň takéhoto druhu, ako som ja.
Som nesmierne rada, že som sa zapojila do Startup Weekendu, viac mi to dalo ako vzalo Mohla by som aj konkretizovať, ale myslím si, že pokým nezažiješ, nepochopíš.
A na záver ďakujem … všetkým … a niektorým ešte raz