Vláda schválila návrhy zákonov o výstavbe a územnom plánovaní a predložila ich na schvaľovanie v Národnej rade SR. K týmto návrhom sme v predchádzajúcich fázach legislatívneho procesu mali viaceré výhrady, ktoré sme aj spoločne s ďalšími mimovládnymi organizáciami prezentovali v hromadných pripomienkach, ktoré podporilo viac ako 11 000 občanov.

Návrhy zákonov sú bohužiaľ stále napísané tak, že ich vykonávanie je závislé na vybudovaní
nového informačného systému. V tejto oblasti však stále vidíme zásadné riziká a na väčšinu
otázok stále nemáme reálne odpovede. Na rozporovom konaní pred pol rokom nám na úrade vicepremiéra Holého sľúbili, že všetko bude vysvetlené v pripravovanej štúdii uskutočniteľnosti, ktorá však doteraz nebola zverejnená. Taktiež zostal nenaplnený prísľub, že otázky v oblasti IT budeme detailne diskutovať – okrem spomenutého jedného zo zákona povinného stretnutia sme možnosť ďalšej komunikácie nedostali.

Pozreli sme sa preto do dokumentov, ktoré k týmto zákonom schválila Vláda SR.

Jedna z kľúčových výhrad sa týkala zamýšľaného spôsobu vytvorenia a prevádzkovania informačných systémov, kde bol oznámený zámer “odovzdať” túto časť externej firme. Vicepremiér Holý síce teraz verejne sľubuje, že celý systém má byť prevádzkovaný štandardne príslušným úradom, avšak doložka vplyvov schválená vládou hovorí niečo iné. Je v nej stále naplánovaných 55 miliónov eur na “koncesiu”, čiže sa zdá, že zámery v tejto oblasti sa v skutočnosti nijako nezmenili.

Celkovo z rozpočtu verejnej správy na zmeny súvisiace s navrhnutými zákonmi bude potrebných viac ako 110 miliónov eur iba do roku 2024. Tieto masívne predpokladané náklady však nie sú nikde detailnejšie popísané ani analyzované, nevieme kedy a čo má byť vybudované. Poznáme iba veľmi vyhýbavé odpovede prezentované v médiách. Bez reálneho časového a finančného plánu však nemôžu byť schvaľované zákony, ktoré sú na naplnení týchto plánov závislé a ani poplatky, pomocou ktorých sa má podstatná časť deklarovaných príjmov vyzbierať.

V roku 2021 bolo vykázané použitie 3,2 milióna eur na vytvorenie “proof of concept”, čiže pokusného prototypu, a tieto náklady majú “predstavovať najmä výstupy aktivít, ktoré úrad
vykonáva v rámci prípravy nového stavebného zákona”. Za túto sumu sa bežne dajú vytvoriť celé informačné systémy, veď aj vicepremiér Holý sľubuje, že náklady na budúci informačný systém majú byť na úrovni “rádovo tak 10 miliónov eur”. Chceme tento prototyp vidieť, a poslanci by pred schvaľovaním taktiež mali mať možnosť spraviť si na jeho základe vlastný názor.

Podľa schválených dokumentov je jedným z deklarovaných benefitov “ušetrenie papiera” pri
predkladaní dokumentácie na úrady. Takto majú vzniknúť úspory viac ako 150 miliónov eur za rok.

No aj podľa v súčasnosti platných predpisov môžu byť všetky podania plne v elektronickej forme. V praxi však vieme, že úradníci majú problém spracovať čisto elektronické podklady a sú prípady kedy ich dokonca – v rozpore so zákonom – odmietajú. Tento problém má však zrejme veľmi jednoduché, rýchle, a pri tu uvažovaných sumách lacné riešenie, pracovne ho nazývame “nákup väčších monitorov”. Ak namiesto toho budeme čakať na nový systém do predpokladanej polovice r.2023, vzniknú teda straty iba “na papieri” viac ako 200 miliónov eur? Radi si v štúdii uskutočniteľnosti prezrieme porovnanie alternatív, kde sú tieto skutočnosti určite dôkladne zvážené.

Pristavme sa však aj pri reálnosti odhadu, podľa ktorého sa vraj na dokumentáciu pre “všeobecnú stavbu” použije “priemerne” 100 000 (slovom stotisíc) strán papiera A4, a takýchto stavieb je vraj každoročne asi 33 337. Každý, kto už reálne projektovú dokumentáciu videl vie, že tento odhad je asi 100 násobne nadsadený, čiže úplne mimo akejkoľvek reality. V doložke vplyvov sú však tieto vymyslené úspory spočítané s reálnymi výdavkami – potom nečudo, že aj pri mimoriadne vysokých nákladoch je oficiálne deklarované “šetrenie nákladov” a “úspora podnikateľov” aj pri vyšších poplatkoch.

Na základe týchto príkladov je zrejmé, že materiál schválený Vládou SR obsahuje neaktuálne a nezmyselné údaje. Tieto údaje sú v protiklade s neskoršími verejnými vyjadreniami predkladateľa zákona a aj s realitou.

Ako však môže byť takýto návrh zákona relevantne zvážený pred jeho schválením? Za jedinú zmysluplnú možnosť pokladáme pripraviť štúdiu uskutočniteľnosti, v ktorej budú vysvetlené možné alternatívy, najmä detailne predstavený postup budovania informačných systémov, a taktiež ekonomické kalkulácie zodpovedajúce realite, ktoré bude možné detailne preveriť. Vyzývame vicepremiéra Holého, aby túto štúdiu zverejnil a umožnil jej pripomienkovanie.

Na takýto krok vyzvala už aj Komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK, čaká na ňu Útvar hodnoty za peniaze MF SR a zaujímať by snáď mohla aj Ministerstvo pre informatizáciu .