Moja úcta v oblasti riadenia znalostí patrí našim pradedom, ktorý aj bez internetu, tabletov a iných moderných vymožeností, boli v aplikovaní znalostí pre svoje životné potreby mnohokrát úspešnejší ako sme my v našej uponáhľanej dobe. Určite všetci budeme namietať, že odvtedy technológie nesmierne pokročili, pribudlo obrovské množstvo informácii a nároky na riadenie znalostí sú extrémne, ale naozaj „vidíme cez stromy les?“
Poznanie je nekonečný proces. Riadenie znalostí (angl. Knowledge Management, KM), ako funkcionalita podnikovej architektúry tvorí jej dynamickú časť. Podnikoví architekti často na túto funkcionalitu zabúdajú, pretože najprv musia vyriešiť jej elementárne súčasti a to: „technológie“, „procesy“ a „organizáciu ľudí“. Nie je ľahké pri všetkých tých náročných úlohách nestratiť zo zretela, že všetko je to pre ľudí, pre ich potreby a o ľuďoch, o ich správaní, alebo ak chcete o ich vzájomnej interakcii. Je to ako konštruovať inteligentného robota, vložiť doň umelú nervovú sústavu a popri tom zabudnúť, že ona má vlastne „riadiť jeho život“ a „rozvíjať jeho správanie“.
Pojem „riadenie znalostí“, je tu niekoľko desaťročí. Málokto z nás si však uvedomí, že jeho podstata, je tu bezo zmeny celé tísícročia, pravdepodobne odvtedy ako existuje ľudstvo samo.
Bez toho, aby sme museli siahnuť po odborných knihách a ostatných informáciách, ktorých je na túto tému už pomerne dosť, stačí mať na zreteli tri veci.
Prvou vecou je: Neustále si uvedomovať, čo pre vás je znalosťou a čo nie. Nepotrebujete tu robiť manažérske rozhodnutia, ani zapamätať si obsah stoviek kníh. Potrebuje však „triezvo vnímať skutočnú realitu“ a „uvedomovať si, čo má pre váš život hodnotu a čo nie“.
Druhou vecou je: Uvedomiť si, že riadenie znalostí ako procesný cyklus má (tisícročia) nasledovné fázy:
- komunikované – povedať znalosť,
- zaznamenané – zapamätať (si) znalosť,
- vyhľadané – nájsť znalosť v prípade potreby,
- načítané – oboznámiť sa so znalosťou v plnom rozsahu,
- pochopené – porozumieť ako znalosť slúži,
- aplikované – použiť znalosť potrebným spôsobom.
Treťou vecou je: Pochopiť, že riadenie znalostí je dynamická vec, znalosti je potrebné neustále obnovovať a aplikovať. Akonáhle v tomto nekonečnom cykle zastanete, vaše znalosti budú po čase neaktuálne a tým aj nepoužiteľné.
Zvyšok je o technológiách a schopnostiach skupín v danej dobe technológie „vedieť“ použiť.
Odborníci na KM dlho predpokladali, že KM je uzavretou vecou konkrétneho podniku, tajomstvom jeho know-how, ktoré je potrebné starostlivo kategorizovať a prísne strážiť. Vtip je v tom, že informačné aktíva „public“ strážiť vôbec nie je potrebné a aj veľkú časť aktív „internal“ je efektívnejšie zdielať s verejnosťou, ktorá o ne javí aký-taký záujem. Kam smerujem? Do oblastí sociálnych sietí, search-enginov, micro-blogov a pod.
Neveríte? Vložte si do Google „vklad na účet banka“ alebo „hypotéka pre mladých“, preklikajte niekoľko stránok a uvidíte koľko tam nájdete informačných aktív, ktoré mnohé banky ešte stále vo vnútri klasifikujú ako „interné“. Jeden zahraničný bankový manažér mi nedávno tvrdil, že oni aj pracovné postupy diskutujú cez facebook, a keď som sa ho spýtal na bezpečnosť, usmial sa a povedal: však všetky bežné procesy sú plus/mínus vo všetkých bankách rovnaké. Tak rozmýšľam, ktorý spôsob je z pohľadu KM podniku efektívnejší: Konštruovať zložitý prístupový model k informáciám a dôsledne ich kategorizovať alebo naučiť zamestnancov poriadne googlovať, použivať odborné diskusie na sociálnych sieťach a otvorene a kultúrne komunikovať? Cieľom je predsa vedieť správne používať znalosti :-).
Nemožem nespomenúť tiež diagnózy, ktoré už vidieť u viacerých ľudí. A to „absolútnu stratu orientácie v hodnotách“, alebo „stratu schopnosti uvedomovať si realitu skutočnú voči tej virtuálnej“. Darmo, život nie je Play station, a taktiež sa nerodíme s jednou očnou šošovkou zelenou a druhou červenou.
Namiesto záveru pripájam výzvu (alebo prosbu) k podnikovým architektom:
Keď už venujeme to nesmierne množstvo energie (a sponzori nemalé finančné prostriedky) na vytvorenie systému fungovania podniku a CHCEME BYŤ ÚSPEŠNÍ, je taktiež vysoko efektívne navrhnúť aspoň základné funkcie pre fungovanie s ním súvisiaceho riadenia znalostí. Pretože používanie komplexných a zložitých systémov častokrát „zhorí“ na veci, ktorú označujeme pojmom „ľudský faktor“.