Zuzana Gadomská: Narodila som sa a žijem v Bratislave. Študovala som na Fakulte Managementu UK. V Accenture Consulting divízii pracujem od roku 2004, aj keď momentálne som sa vrátila po dlhšej profesnej prestávke, pretože mám 3 deti (5 r., 3 r., 2 r.).

Od detstva až do nástupu do práce som sa vrcholovo venovala rôznym športom (športovej gymnastike, modernému päťboju a športovej streľbe). Momentálne pracujem na skrátený úväzok a zvyšný čas venujem okrem rodiny aj svojmu eshopu so severským nábytkom.

Povedala by som o sebe, že som typická žena, ktorá sa rada pekne oblieka, rada sa zabáva, rada nakupuje, rada cestuje, miluje svoje deti a zároveň má rada riešenie komplexných problémov a technologické inovácie. Na prvý pohľad je to nezlučiteľná kombinácia, ale je to len dôkaz, že netreba mať žiadne predsudky.

Čo vlastne v IT robíš? Kedy a kde si s IT začala?

Od skončenia školy pracujem v Accenture v Consulting divízii, takže nemôžem povedať, že som čisto IT človek. Mojou úlohou v práci konzultanta je skôr premyslieť logické kroky daného programu s ohliadaním na želaný výsledok. Inými slovami, viem povedať programátorovi, čo má program robiť, ale naprogramovať to neviem.

Vieš programovať?

Ako som spomínala, programovať bohužiaľ neviem. Niekedy to cítim ako hendikep, pretože pri analýze zákazníckych požiadaviek častokrát neviem posúdiť, aká je náročnosť ich implementácie. A tiež by som privítala, keby som si niektoré veci vedela priamo sama naprogramovať.

Čo a/alebo ťa priviedol k práci v oblasti informačných systémov?

K tejto práci som prišla v podstate náhodou. Keďže som študovala na Fakulte Managementu UK, teda nie na technickej škole, nemala som k IT a programovaniu vôbec blízko. Vždy, ma, ale veľmi bavila matematika a logické úlohy, takže som vedela, že chcem pracovať niekde, kde analytické myslenie budem využívať na dennej báze.

O Accenture som sa dozvedela náhodou. Môj vtedajší priateľ mal kamaráta, ktorý práve nastúpil do Accenture a hovoril mu, aký je to typ práce. Tak ma priateľ prehovoril, aby som to išla vyskúšať. A len tak zo zvedavosti som sa zúčastnila Assessment centra, vybrali si ma, a ja som nasledujúcu kariéru zasvätila systémovej integrácii a management consultingu.

Čo ťa motivuje naďalej ostať v IT?

Každý projekt je niečo ako vylúštenie záhady, vymyslenie určitého riešenia. Niekedy sa cítim, ako keby som skladala puzzle a nakoniec sa vytvorí obrázok. To je pre mňa čaro IT. A druhým motivátorom ostať v IT sú ľudia, s ktorými pracujem. Všetko sú to nadpriemerne inteligentní ľudia, často s veľmi dobrým zmyslom pre humor. Pre mňa je to ideálna kombinácia.

Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj tvoj názor?

Áno, v súčasnosti je to jednoznačne mužská doména. Na technických školách študuje oveľa menej dievčat ako chlapcov. Tak isto je to so záujmom pracovať v IT. Takmer denne sa mi stáva, že prídem na stretnutie, kde je 7 mužov a ja.

Musím povedať, že ani mňa počas školy IT a programovanie vôbec nezaujímalo, aj keď matematiku som mala veľmi rada. Preto si myslím, že mladé dievčatá treba určite podporovať a prebudiť v nich viac záujmu. Dievčatá majú rovnako dobré logické myslenie ako chlapci a častokrát sú precíznejšie, cieľavedomejšie a trpezlivejšie. To je podľa mňa veľmi dobrý predpoklad pre kvalitnú programátorku.

Čo by si poradila dnešným rodičom, ktorí majú dcéry a chcú im to najlepšie. Poslať dievčatá alebo neposlať do IT? Čím a kedy začať?

Ja sama mám 2 synov a 1 dcéru. Ak by moja dcéra prejavovala záujem programovať, jednoznačne ju v tom budem podporovať. Myslím si, že v súčasnosti sú najviac uplatniteľní a úspešnejší technologickí ľudia, ktorí majú manažérske zručnosti.

A kedy začať? Začať sa dá už počas základnej školy. Viem, že existuje súťaž, kde deti základných škôl programujú z lega malé roboty. Moja neter žijúca v USA sa tiež na takých súťažiach zúčastňovala a veľmi ju to bavilo.

Povieš nám, na záver, nejakú zábavnú príhodu zo svojho IT života?

Pamätám si, ako som nastúpila do Accenture a prvé 2 týždne boli pre mňa peklom. Nerozumela som nikomu ani slovo. Bola som úplne stratená. Kolegovia, s ktorými som sedela v miestnosti používali bežnú IT terminológiu typu:

„No jasné, to musíš ten interface trochu zmeniť, aby ti zbehla v pohode migrácia. Napíš si selektík nad databázou v produkcii. Najlepšie, keď to otestujeme už v integračnom teste, aby sme mali čo najmenej bugov.“.

Prvé 2 týždne som počula asi toto: „Bla bla bla bla bla bla bla bla.“

Bola som som si istá, že nemám šancu zapadnúť. A o mesiac neskôr som rozprávala takmer rovnako.