MUDr. Helga Kajanová absolvovala LF UK v Bratislave (1989). Po lekárskej praxi  v Nemocnici s poliklinikou v Ružinove, pracovala 13 rokov ako revízny lekár a manažér v zdravotných poisťovniach (Apollo, Dovera) a súkromných zdravotných zariadeniach. Od roku 2008 pracuje v oblasti IT (CSC, Ness) ako medicínsky expert na projekte elektronizácie zdravotníctva – eHealth.  

1. Čo Vás priviedlo k práci v oblasti informačných systémov?

Po ukončení LFUK som začala pracovať vo Fakultnej Nemocnici na oddelení Anesteziológie a resuscitácie ako sekundárny lekár. Po atestácii som však zo zdravotných dôvodov musela tento sektor opustiť, lebo som dostala ťažkú alergiu na rôzne látky, s ktorými som v nemocnici prichádzala do styku. Rozhodla som sa moje vedomosti z praxe využiť vo vtedy vznikajúcom novom odbore –  revíznom lekárstve v rámci zdravotnej poisťovne.

Tam sa začala moja každodenná práca s PC, ktorá na rozdiel od mojich kolegov – lekárov mi nerobila žiadne ťažkosti. Začala som sa podieľať na vývoji novej aplikácie pre informačný systém zdravotnej poisťovne zameraný na revíznu činnosť. Po čase som sa posunula na vedúcu pozíciu v rámci zdravotnej poisťovne a následne do pozície v manažmente súkromnej polikliniky.

Toto obdobie ma presvedčilo, že je veľmi osožné pre lekárov – praktikov, keď im pri každodennej administratíve a výkazníctve pomáha lekár vzdelaný v revíznom lekárstve, ako aj lekár, ktorý sa kamaráti s IT. A to bol posledný krok k tomu, že som sa ocitla ako medicínsky expert v IT biznise, pretože v Európe, ale najmä v SR začínala mohutná vlna elektronizácie zdravotníctva a bolo treba odborníkov v kombinácii týchto špecializácií.

2. Ako ste vnímali svet IT a ľudí pracujúcich v tejto oblasti predtým, z pohľadu človeka stojaceho mimo?

Svet informatiky mi nebol nikdy cudzí, vyrastala som v rodine vysokoškolských profesorov matematiky a fyziky. Môj otec bol jedným z prvých v SR, ktorý začal pracovať na poli biomedicínskej informatiky. Keďže som mala informatikov v rodine a doma sme sa rozprávali o pracovných zážitkoch, v podstate som im v dobrom závidela, že ich odbor ide tak rýchlo dopredu, modernizuje sa. V oblasti zdravotníctva to na Slovensku vôbec tak nebolo. Medzi lekármi sa tradovalo po revolučnom období, že sme „socialistické zdravotníctvo v kapitalistickom prostredí“, čo nešlo dokopy.

3.       Zmenil sa Váš názor? Čo Vám práca s IT ľuďmi dala?

Je to iné. Lekár má dobrý pocit, keď pomôže pacientovi vyliečiť sa alebo ho dokonca zachráni. Na takýto pocit, myslím si, nič nedosiahne. Na druhej strane je to veľká zodpovednosť, keď sa lekár musí rýchlo rozhodnúť a svojim rozhodnutím ovplyvní ďalší vývoj zdravotného stavu pacienta. Veľakrát sa aj v súkromí trápi nad problémami pacientov, ktorých zanechal po službe v nemocnici.

V IT tiež zažívam veľmi dobrý pocit z práce, keď sa podarí vymyslieť niečo nové, dobre sa to urobí a ešte aj používateľ systému Vás pochváli, že ste mu zjednodušili prácu. Z týchto pocitov človek čerpá v čase, keď sa mu nedarí presadiť svoj nápad, o ktorom je presvedčený, že by pomohol pri práci druhým, ale nie je oň záujem.

4.       Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj Váš názor? Prečo?

Musím sa usmiať. Áno, v súčasnosti sedím v open space, kde som sama žena medzi asi 20 chalanmi a mužmi. Pomer žien v našej IT spoločnosti je však oveľa lepší, len pracujú na iných pozíciách, skôr v oddeleniach, ako administratíva, personálne, ekonomické a nie sú zapojené tak intenzívne na vývoji softvéru, ako ja.

5.       Akú pozíciu má žena pracujúca v IT v stále prevažne mužských kolektívoch?

Ťažkú a najmä zo začiatku. Než ju kolegovia – chlapi začnú brať medzi seba, trvá to omnoho dlhšie, ako keď príde nový kolega – muž. Môj príchod na projekt bol ešte aj o to komplikovanejší, že som prišla z iného sektoru. Musela som kolegov presvedčiť, že môj prínos na projekte je práve v tom, že mám na procesy v zdravotníctve  iný – užívateľský náhľad, a tým som pre projekt prínosom. Keby sa im podarilo ma pretvoriť na svoj obraz, prestala by som byť pre projekt užitočná. A na dôvažok som  žena, čo im robí konzultanta a radí, ako čo treba spraviť, aby to fungovalo v praxi!

Bolo to ťažké, ale mala som šťastie na inteligentných a priateľských kolegov. Mužská ješitnosť ustúpila zdravému rozumu, kolegovia ma začali počúvať a moje názory začali akceptovať. Neznamená to, že všetky názory a že som mala vždy pravdu, aj ja som veľakrát ustupovala pred ich racionálnymi argumentmi a musela som sa od nich veľa naučiť zo sveta IT. Najmä rozumieť ich slovníku! Ale aj oni s mojím lekárskym mali neraz problém!

6.       Myslíte, že časom možno očakávať postupné vyrovnávanie počtov žien a mužov pracujúcich v tejto oblasti? Ako by sa to podľa Vás mohlo prejaviť na úrovni IT na Slovensku?

Neviem, možno IT nie je práve oblasť, kde by som bola očakávala vyrovnanie pomeru žien a mužov. Musíme si povedať na rovinu, že na niektoré pozície sú lepší muži a na niektoré ženy. Ženy v IT oblasti sa určite dobre uplatnia, tiež majú invenčné myslenie a veľakrát sú praktickejšie. Ženy však reagujú emocionálne, čo im muži vytýkajú. To však určite nie je pre vývoj ľudstva ako takého na škodu.

Ja konkrétne obdivujem mužov, ktorí nepodliehajú emóciám a v rozhodujúcej chvíli si vedia zachovať rozvahu a nadhľad. Na druhej strane by som privítala citlivejší prístup, ako v podnikaní, tak v zdravotníctve, či v školstve, ale najmä v politike. Nezaškodilo by viac „správnych“  žien v politike, aby sa trošku poľudštila táto spoločnosť a začala sa aplikovať empatia – spolucítenie s občanmi v bežnom živote.

7.       Spĺňa rozvoj IT na Slovensku Vaše predstavy? V čom vidíte jeho nedostatky?

Zdá sa mi, že všade kam prídem na nové pracovisko, tak sa hovorí, že „Dobre už bolo!“ Dosť ma to hnevá, že nikdy neprídem do pracovného prostredia, kde mi povedia, že predtým nebolo dobre, ale teraz je to to pravé. A to sa mi zdá aj v IT. Ako keby bolo teraz menej projektov, ľudia sú prepúšťaní zo zamestnania po veľmi krátkom čase a dôvodom je, že je málo projektov, málo práce. Podľa mňa je málo menších projektov, pretože malé a stredné spoločnosti nemajú finančné prostriedky na rozvoj softvéru, ktorý pri svojej práci používajú. Snáď sa tento trend zvráti a naštartuje sa kolobeh potrieb a ponúk aj na trhu IT.

8.       Máte zaujímavú príhodu zo svojho IT života?

Áno, ale trochu naopak. Porada so zákazníkom o novom IS pre oblasť zdravotníctva. Zákazníkom prizvaní odborníci z oblasti zdravotníctva rozpútavajú diskusiu, ktorá je čoraz viac odborno-lekárska. Vstupujem im do diskusie svojim lekárskym názorom kombinovaným s IT názorom, až to jeden z nich nevydrží a pýta sa ma, ako to, že toľko viem z lekárskej praxe. Vysvetlila som mu, že som vyštudovaný lekár  a kde som sa vyučila lekárskej praxi a ten s ospravedlnením povedal, že on je zamestnaný na tom istom oddelení ARO, kde som ja získala svoje medicínske skúsenosti.

9.       Čo by ste poradili mužom? Čo by ste poradili ženám?

Mužom by som poradila, aby podľa dlhých blond vlasov a pekných nôh nesúdili intelekt a dali si pozor, ako budú so ženou komunikovať. A ženám, … že je potrebné sa vždy správať ako dáma, aj keď pracujete v oblasti IT, nikdy to nie je na škodu, vzbudí to u kolegov väčší rešpekt, ako keď sa im prispôsobíte v obliekaní i slovníku.

10.   S akými odozvami ste sa stretli, keď muži  zistili, že ste IT?

U mňa je ten problém, že ma na stretnutiach nevedia zaradiť, lebo sa vyjadrujem aj k procesom v zdravotníctve, aj k analýze a návrhu softvérového riešenia. A to mnohým nejde do hlavy, ako žena môže byť takto orientovaná – polovicou lekár a polovicou IT. Ak nie som na začiatku stretnutia dobre predstavená, radšej to urobím v nejakom kontexte, aby partner vedel, čo môže odo mňa očakávať. A odozva je taká, že keď zákazníkov – mužov presvedčím o svojej fundovanosti, vyžiadajú si konkrétne mňa na stretnutie, aby som prispela svojimi názormi a radami k riešeniu problému. „Žena – nežena, je to odborník, nedá sa nič robiť, berieme ju do tímu!“