Eva Dériková žije v Považskej Bystrici a pracuje pre výrobnú firmu PSL, a.s. ako programátorka už 16-ty rok. Jej práca v systéme SAP, ktorý firma používa, je zameraná na podporu oddelení predaja, personalistiky, financií, majetku, vytváranie a údržbu neštandardných reportov a formulárov. Rada spoznáva nové miesta, prečíta si dobrú knihu alebo pozrie dobrý film.
Kedy ste v sebe objavili záujem o informačné technológie?
Bolo to začiatkom 80-tych rokov minulého storočia, kedy ma zaujal odbor „Automatizované systémy riadenia“ (ASR) na vtedajšej VŠT v Košiciach. Mali sme predmety orientované na matematiku a programovanie napr.: matematické modelovanie, systémové riadenie, rôzne programovacie jazyky – Assembler, Fortran, Basic. Na katedre ASR sme mali počítače SMEP – Systém malých elektronických počítačov, ktoré boli veľké ako šatníkové skrine a vyžadovali si samostatnú miestnosť s dvojitou podlahou a výkonnými chladiacimi jednotkami. Do tejto miestnosti sme mohli vstupovať len v bielych plášťoch a gumených prezuvkách. Svoje programy sme „vyťukávali“ na dierne pásky alebo štítky a SMEP ich dokázal spracovať a vyhodnotiť. Keď bol program chybný, museli sme „ťukať“ nanovo.
Po ukončení štúdia ste zostali pracovať v prostredí IT?
Áno. Štúdium som skončila v roku 1986 a odvtedy robím v oblasti IT. Najprv to bolo vo firme, kde tiež boli počítače SMEP, ale časom sme začali zavádzať osobné počítače. Bola to hektická doba, pretože, sme nemali o nich žiadne vedomosti. Študovali sme systém DOS, aby sme vedeli ako fungujú, pre používateľov sme prekladali príručky z angličtiny do slovenčiny. Všetky užívateľské programy sme robili vo Fortrane IV.
Potom som pracovala ako administrátor sieťového systému Novell NetWare a tiež pre softwérovú firmu. Tu som sa podieľala na tvorbe programov pre jednoduché a podvojné účtovníctvo, obchodno-výrobný program pre malé a stredné podniky a dane z nehnuteľností pre obecné úrady. Bola pre mňa zmena, lebo sme programovali v jazyku Fox Pro a neskôr vo Visual Fox Pro. V roku 2002 som nastúpila som do firmy PSL a.s. Považská Bystrica ako programátor a som tu doteraz. Okrem štandardných zásahov a nastavovaní SAP, vytváram aj neštandardné programy a reporty v programovacom jazyku ABAP.
Čo vás drží toľko rokov v oblasti informačných technológií?
Rozvoj IT napreduje míľovými krokmi a páči sa mi, že s prichádzajúcimi technológiami človek len tak rýchlo “nevyhorí”. V spoločnosti, kde momentálne pracujem, stále riešime nejaké nové projekty. Prichádzajú nové technológie, ktoré zapracovávame, takže odborne rastiem a vyzerá to, že pokiaľ nepríde nejaká výzva zvonka alebo okolnosti na zmenu, zotrvám aj naďalej.
Čo by ste povedali ohľadne témy „ženy v IT?
Počty „IT-čkárov“ narastajú a vyzerá to tak, že dokonca aj chýbajú. Ja osobne nerozlišujem, či je informatik muž alebo žena, ale aký je kolega, či zapadne do pracovného kolektívu ako odborník a človek. Vždy som pracovala, vo veľkej prevahe, v mužskom kolektíve a nemôžem sa sťažovať. Dúfam, že ani kolegovia 🙂
Aké prekážky ste museli prekonávať?
Myslím, že na túto otázku najlepšie odpovie môj zážitok z obdobia po nástupe do prvého zamestnania. Pracovala som mesiac po ukončení školy a na naše oddelenie, na rovnakú pozíciu ako ja, nastúpil nový kolega – tiež absolvent VŠ. V tom čase sme mali možnosť na tzv. „blinkačkách“ vidieť, kto má akú platovú triedu a osobné ohodnotenie. Nový kolega mal rovnakú triedu ako ja + 150 Kčs osobné ohodnotenie. Opýtala som sa vedúceho, čo robím zle a odpoveď ma vskutku zarazila: „On je živiteľom rodiny”. Takže nie odvedená práca nás v odmeňovaní rozlišovala, ale to, že som bola žena (aj keď som už tiež mala manžela a syna). Myslím, že táto diskriminácia pomaly zaniká, ale stále nie je úplne prekonaná. Máme čo naprávať vo všetkých odvetviach.