Alena Kanabová po absolvovaní zahraničného obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave (1997) začala pracovať pre Andersen Consulting (neskôr Accenture), kde pracuje dodnes ako senior manažér. Podieľala sa ako konzultant alebo manažér na rôznych projektoch systémovej integrácie (implementácie integrovaných ekonomických systémov, fakturačných a CRM systémov) v oblasti telekomunikácii, utilít a bankovníctva a projektoch strategicko-poradenských v oblastiach financií, CRM a IT. Vydatá (manžel tiež pracuje v IT oblasti).

1. Čo Vás priviedlo k práci v oblasti informačných systémov?

Po skončení vysokej školy som chcela pracovať v poradenskej spoločnosti, preto som sa rozhodla pre Andersen Consulting, čo bola v tom čase jedna z mála firiem na Slovensku, ktorá spĺňala moje predstavy o vysnenej práci.

Teda aspoň som si to myslela, vôbec som netušila, že business alebo management consulting je len jednou z oblastí, ktorej sa táto firma venuje a že moje šance sa k takejto práci dostať budú s ohľadom na to, čomu sa  táto firma prevažne venovala a venuje, oveľa menšie, ako som vôbec čakala.

Prvé vytriezvenie nastalo na úvodnom školení, kde nás okrem iného učili programovať v jazyku C++ … Prvý projekt, na ktorý som sa dostala, bola implementácia ekonomického informačného systému vo veľkej slovenskej firme.

Tam som konečne začala chápať, o čom to celé asi bude, začiatky ale vôbec neboli ľahké. Už len názov tímu, do ktorého ma spočiatku zaradili, znel pre mňa absolútne odstrašujúco – tím konverzií a rozhraní. Prvé týždne som strávila čistením dát dodávateľov a odberateľov získaných zo zdrojových systémov pre účely ich migrácie do nového systému, neskôr som sa presunula do tímu finančného účtovníctva, čo mi bolo oveľa bližšie s ohľadom na to, čo som študovala a zrazu som zistila, že ma tá práca vlastne veľmi baví.

2. Ako ste vnímali svet IT a ľudí pracujúcich v tejto oblasti predtým, z pohľadu človeka stojaceho mimo IT?

Myslím, že som vlastne žiadny vyhranený názor na túto oblasť predtým nemala. Bola som bežný, hoci možno v tom čase trochu nadpriemerný užívateľ počítača. Vedela som pracovať s  textovým a tabuľkovým editorom a mala som skúsenosť s jednoduchým účtovným softvérom. Vedela som používať e-mail a mala som aj skúsenosť s internetom. To bolo asi tak všetko. Preto som ľudí, čo sa vyznali v IT, tak trochu obdivovala, lebo ovládali niečo, čo ja nie.

3. Zmenil sa Váš názor? Čo Vám práca s IT ľuďmi dala?

Keď sa pozriem späť, musím priznať, že hlavne v prvé roky práce v oblasti systémovej integrácie mi dali obrovské množstvo nových znalostí, ktoré som nasávala ako špongia.

Implementácie ekonomických informačných systémov, ktorým som sa primárne počas tohto obdobia venovala, mi totiž umožnili spoznať, ako firmy, v ktorých sme pracovali, fungujú procesne a ako sa dá toto ich fungovanie aj vďaka vhodnému informačnému systému zefektívniť.

A nebolo to len o IT, naučila som sa pracovať a riešiť problémy pod tlakom, ktorý projekty systémových implementácií sprevádza, naučila som sa fungovať v tíme a neskôr aj viesť tímy ľudí, komunikovať s užívateľmi a postupne si získať ich dôveru a rešpekt, čo v podmienkach zmeny, ktorou ich firmy prechádzali, nebolo vždy úplne jednoduché.

Mala som naozaj šťastie na skvelých kolegov, ktorí ma veľa naučili a v kombinácii s unikátnou firemnou kultúrou Andersen Consulting (neskôr Accenture) išlo naozaj o výnimočnú skúsenosť.

4. Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj Váš názor? Prečo?

Spomínam si, že už na gymnáziu ma profesor informatiky nahováral, aby som sa zúčastnila súťaže v programovaní s tým, že to bude atrakcia, keď tam budú mať dievča.

Na základnej škole som totiž chodila do počítačového krúžku a hoci to spočívalo najmä v tom, že sme sa hrali počítačové hry, nejaké základy programovania (v jazyku BASIC:-) )  som tam pochytila a vystačilo mi to na to, aby som na gymnáziu bola za triednu informatickú hviezdu.

Čiže už vtedy to bolo považované za niečo divné, ale nemyslím, že sa to týkalo len informatiky;  mám pocit, že obdobne bolo považované minimálne za zaujímavé, že ma bavila matematika a fyzika. Asi je to jednoducho tak, že muži skrátka inklinujú k iným veciam ako ženy, myslím, že je to asi dané stáročiami vývoja ľudstva a rozdelením rolí medzi pohlaviami.

Takže je potom len prirodzené, že do oblasti IT prichádza už na začiatku menej žien ako mužov. A aj to málo žien, čo sa tam objaví, sa neskôr ešte scvrkne, ale to nie je podľa mňa iba problém IT. Je to problém akejkoľvek oblasti, ktorá vyžaduje človeka celého, akejkoľvek práce, ktorá nie je o tom odrobiť si svojich 8 hodín. Pochopila som to v momente, keď vstúpili do môjho života deti. Ja obdivujem ženy, ktoré chcú a vedia si to zariadiť tak, aby dokázali fungovať v exponovaných pozíciách a mať popritom rodinu.

Samozrejme, dá sa to, ale treba sa vedieť zmieriť s tým, že nemôžem fungovať aj ako matka aj v práci na 100% (alebo aj viac) a nevyhnutná je podpora u partnera, resp. u zvyšku rodiny. A táto podľa mňa bohužiaľ nie je pravidlom. Preto aj veľa veľmi schopných žien po čase odchádza alebo prejde na pozíciu, ktorá im umožní jednoduchšie dosiahnuť nimi preferovanú úroveň rovnováhy medzi pracovným a osobným životom.

5. Akú pozíciu má žena pracujúca v IT v stále prevažne mužských kolektívoch?

Nikdy som nemala pocit nejakej zvláštnej pozície v kolektíve z titulu toho, že som žena, ani v negatívnom, ani v pozitívnom zmysle. Naopak, myslím si, že IT je oblasťou, kde žena  má možnosť vystupovať rovnocenne s mužmi. Ak som dobrá v tom, čo robím, tak mám rešpekt kolegov a pohlavie podľa mňa nikto nerieši.

6. Myslíte, že časom možno očakávať postupné vyrovnávanie počtov žien a mužov pracujúcich v tejto oblasti? Ako by sa to podľa Vás mohlo prejaviť na úrovni IT na Slovensku?

Nemyslím.

7. Spĺňa rozvoj IT na Slovensku Vaše predstavy? V čom vidíte nedostatky?

IT je široký pojem, netrúfam si to hodnotiť ako celok, moja skúsenosť sa spája primárne s oblasťou IT služieb. Ale stručná odpoveď je:  nie, nespĺňa.  A nedostatky – toto by asi bolo na samostatný článok…

8. Mate nejakú zábavnú príhodu zo svojho IT života?

Najúsmevnejšie sú s odstupom času tie historky, ktoré v momente, keď sa stali, vôbec nevyzerali smiešne, skôr zaváňali veľkým problémom a javili sa priam tragicky… Na tejto práci je skvelé, že aj ten najhorší projekt sa javí s odstupom času ako výborná vec, lebo každý ďalší je už len horší :-).

Ale uvediem aspoň jednu konkrétnu vec, ktorá ma vždy pobaví, keď si na ňu spomeniem. Kedysi ma jeden môj nemenovaný kolega posadil k počítaču, ukázal mi prihlasovaciu ikonku do SAP R/3 a cca po 2 hodinách sa ma prišiel spýtať, či už teda viem ten SAP…

9. S akými odozvami ste sa stretli, keď muži na stretnutí zistili, že ste IT?

No áno, občas možno ostal niekto zaskočený, keď som mala možnosť ukázať, že sa v niečom vyznám, ale opäť: nemyslím si, že je to len o IT, platí to vo všeobecnosti a v pozícii konzultanta zvlášť. Ale nemám pocit, že by to bolo primárne o „muži vs. ženy“.

Aj keď sa v prvom momente muži nechajú občas uniesť svojou ješitnosťou, keď majú proti sebe rovnocenného partnera v podobe ženy, nemyslím, že v momente, keď sa treba sústrediť na prácu, je priestor na riešenie takých podružných vecí ako či proti mne sedí muž alebo žena.