Informatika nikomu šikovnému neublíži, ba naopak

153

Maria BielikovaMária Bieliková je profesorka na Fakulte informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Po absolvovaní inžinierskeho štúdia na tej istej univerzite v odbore Elektronické počítače (1989) začala pôsobiť ako vysokoškolský pedagóg na Katedre počítačov a výpočtovej techniky (vtedy Elektrotechnická fakulta). Popri tom pracovala aj na dizertačnej práci v rámci externého doktorandského štúdia a venovala sa svojim dvom synom.

Dnes učí v študijných programoch informatika, informačné systémy a softvérové inžinierstvo a vo výskume sa venuje sa výskumu jedného z najvýraznejších fenoménov súčasnej doby – Internetu. Zameriava sa najmä na vyhľadávanie a odporúčanie informácií na Internete (a Webe) aj s využitím kontextu a sociálnych aspektov. Osobitné miesto má jej práca so študentmi, ktorí pod jej vedením dosiahli viaceré úspechy v prestížnych medzinárodných súťažiach.

1. Čo vlastne v IT robíte? Viete programovať? Aké technológie ovládate? Kedy a kde ste s IT začali?

Učím a skúmam. Pracujem na univerzite ako profesorka informačných a programových systémov. Svoj čas delím medzi výučbu a výskum, pričom ale s oboma týmito činnosťami sú spojení študenti. Je skvelé, že na našej univerzite sú študenti všetkých troch stupňov vedení k výskumu, a tak sa spoločne so študentami učíme a spoločne objavujeme nové veci.

Programovať snáď trošku viem. A aj to učím. Odkedy som ja bola študentka a mladá inžinierka, keď som si odkrútila svoje programátorské roky, sa veľa v programovaní zmenilo. Vtedy sme napríklad o objektovom prístupe v programovaní nechyrovali (aj keď v umelej inteligencii už vtedy OO princípy boli, hoci sa takto nenazývali), sústreďovali sme sa na algoritmické myslenie, programovali ešte v Pascale, asembleri, ani Cčko sme sa neučili, to som sa učila až sama neskôr, podobne ako aj ďalšie technológie. Dobrá správa je, že sa toho zas až toľko veľa nezmenilo, aj keď na jednej strane všetko je inak, na druhej, tie princípy, čo som sa naučila pred skoro štvrťstoročím stále vo veľkej miere platia.

S IT som začala na vysokej škole. Vlastne v druhom ročníku, keď som sa rozhodla prestúpiť z odboru Technická kybernetika na odbor Elektronické počítače. V lete som si doštudovala Pascal, ktorý sa spolužiaci počítačiari učili už v prvom ročníku a ja som ho nemala a v septembri už aj zo mňa bola počítačíarka. A vôbec sa mi nezdá, že by to bolo neskoro. Mladý človek sa dobre prispôsobí a vie sa naučiť všakovaké veci, len musí chcieť, to je najdôležitejšie zo všetkého.

2. Čo a/alebo kto Vás priviedol k práci v oblasti informačných systémov?

Študovala som informatiku, ktorá vtedy bola chápaná širšie, pričom som bola súčasťou „softvérovej časti“. A ako prišiel Web, začala som sa viac a viac posúvať k spracovaniu informácií a teda viac k informačným systémom.

3. Ak by ste sa mohli rozhodovať znova, rozhodli by ste sa tiež pre prácu v IT?

Určite áno. Zrovna predvčerom, keď som si kupovala topánky, sa ma mladý predavač pýtal čo robím, teda či v práci viac chodím alebo viac sedím. Keď padlo slovo informatika, uznanlivo pokýval hlavou, že to je teda pre ženu niečo nezvyčajné. Asi je to tak, a je to veľká škoda.

Je len málo profesií, ktoré sú tak široko otvorené pre najrôznejšie povahy ľudí. Dobrý informatik môže byť aj človek, ktorý je viac uzavretý a aj taký, ktorý je otvorený a komunikatívny, tiež svoje miesto si nájde aj ten, ktorý sa sústreďuje sa na detaily, ale aj ten, kto pracuje viac abstraktne. Je to dané tým, že informačné systémy a celkovo IT sa zameriava na tvorbu systémov pre dnes už skoro všetky oblasti ľudského života.

A tak sa dá nazrieť nám informatikom skoro všade a v najrôznejších pozíciách, od analytičky, ktorá by mala byť otvorená, komunikatívna, cez návrhárku, kde je asi najdôležitejšia kreativita, programátorku, kde treba zmysel pre detail a systematickú prácu, až po testerku, manažérku a ďalšie profesie… A keď to ešte môžete učiť, viete si predstaviť niečo lepšie?

4. V čom vidíte klady práce v IT oproti iným odvetviam, aký je prínos pre Vás osobne?

Už som to naznačila. Tá rozmanitosť je úžasná. O informatike sa často hovorí, že to je niečo na pomedzí techniky a umenia. Máme aj veľa spoločného s architektmi, podstatnú časť riešenia tvorí práve dizajn všetkých možných aspektov. A to je zaujímavé a vzrušujúce. Každý systém je viac menej jedinečný, aj keď sa už desiatky rokov usilujeme do toho celého vniesť čo najviac prvkov z výroby a teda snažíme sa o opakovateľnosť, znovupoužitie…

5. Čo Vás motivuje naďalej ostať v IT?

Priznám sa, že som nikdy ani nepomyslela na to, že by som odchádzala, takže som túto otázku ani neriešila. Aj keď som dosť významne zmenila svoje zameranie zo softvérového inžinierstva na informačné systémy, som to nijako neanalyzovala a nebol to riadený proces. Jednoducho situácia ponúkla možnosť, bolo ju treba uchopiť a tak sa stalo. IT je všadeprítomné a stále je ešte málo ITčkárov. Navyše ja som vysokoškolský pedagóg, a tak to, čo je najdôležitejšie, je práca so študentmi. A keďže študentov je zatiaľ pomerne dosť, tak nie je dôvod odchádzať. Ak vás niečo baví a robíte to radi, tak treba v tom pokračovať.

6. Čo by ste chceli ešte v IT dokázať?

Mám to ako učiteľ dosť jednoduché. Chcela by som byť pri tom a prispieť k výchove čo najväčšieho počtu mladých ľudí. A keď bude v tomto počte nezanedbateľná časť žien, tak to bude pre IT veľká vec.

7. Informačné technológie v posledných desaťročiach niekoľkokrát výrazne zmenili život ľudí. Očakávate v najbližšom desaťročí príchod alebo masové rozšírenie nejakej novej prelomovej technológie (podobne akou boli v minulosti PC, notebooky či mobily)? Trúfali by ste si odhadnúť, čoho sa bude týkať?

Neviem odhadnúť vznik niečoho úplne nového. Ale očakávam pokračovanie prenikania IT do každej aj najmenšej čiastočky nášho bytia a spolu s tým vývoj nových metód pre spracovanie obrovského množstva dát, prúdov dát online, ktoré veci okolo nás produkujú. Práve Internet umožní to, že jednotlivé veci nášho sveta doslova „ožijú“ a budú môcť navzájom komunikovať, šíriť informácie, hlasovať…

Hovorím nielen o hodinkách na ruke človeka, či oblečení a ďalších veciach, ktoré má človek pri sebe, ale aj o jame na ceste, rozkvitnutej lúke, či lavičke v parku. Toto si vyžiada aj nové riešenia, ktoré umožnia ochranu súkromia. A to nielen technologické, ale aj nové pohľady na túto problematiku uvažujúce spoločenské aspekty a teda prepojenie odborníkov humanitných, spoločenských a behaviorálnych vied s technickými. Napr. už súčasné technológie umožňujú to, aby náš tablet vedel, na čo sa sme sa kedy pozerali a ako sme manipulovali s jednotlivými prvkami rozhrania. Umožníme nekontrolovaný zber takýchto údajov, ktorý má v súčasnosti veľkú tendenciu k centralizácii?

Chcem tým povedať, že sa domnievam, že každá ďalšia prelomová technológia bude zrejme významne prepojená na online spracovanie veľkého množstva dát a riešenie interdisciplinárnych problémov, najmä tých humanitno-spoločenských. To prvé je nutná podmienka, ak to druhé podceníme, tak veľmi ľahko sa to, čo bolo vymyslené, aby pomáhalo, premení na nástroj moci proti človeku samotnému.

8. Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj Váš názor? Prečo?

To nie je názor, to je fakt. Naozaj to takto spoločnosť ako celok vníma. A síce IT asi bude vždy doménou mužov tak, ako aj iné prevažujúco technické disciplíny, ale to rozhodne nemusí znamenať, že žien by malo byť tak málo ako je tomu v súčasnosti. Toto je úplne neopodstatnené. Poznáte inú tak rozmanitú disciplínu?

Celý problém zrejme tkvie v tom ako sa naše deti už od základnej školy učia vnímať to, čo je informatika a ako to vnímajú aj ich rodičia. Často sa informatika zužuje len na programovanie. Aj vaša prvá otázka sa týkala toho, či programujem a aké technológie poznám. A toto sú spravidla pre dievčatá nie až tak zaujímavé oblasti (hoci tiež neopodstatnene, ale prirodzene, keďže o tom veľa nevedia, len vidia niekoho tráviť hodiny a hodiny za počítačom).

Predstavil niekto deťom to, čo som už hovorila o možnostiach? A ešte ďalej smerom k interdisciplinarite? Teda informatika ako dizajnéra rozhraní uvažujúceho aj psychologické aspekty práce s informáciami či vizuálnymi prvkami, informatika ako umelca produkujúceho multimediálne diela…

9. S akými odozvami ste sa stretli, keď muži na stretnutí zistili, že ste IT?

To naozaj? A to vás baví?

10. Akú pozíciu má žena pracujúca v IT v stále prevažne mužských kolektívoch?

Len tú najlepšiu!

11. Čo by ste poradili dnešným rodičom, ktorí majú svoje dcéry a chcú im to najlepšie. Poslať ich alebo neposlať do IT? Čím a kedy začať?

Už sa budem opakovať, ale je to dôležité a nechcem rozbabrať príliš veľa myšlienok. IT je tak rozmanité, že každý si tam nájde svoje miestečko. V škole sa človek naučí niečo, nejaký základ, ale potom má každý svoju budúcnosť vo svojich rukách, kam sa posunie. V tomto smere informatika nikomu šikovnému neublíži, ba naopak.

Vyžaduje matematiku, ale tú vyžaduje aj hudba, psychológia, či právo – nehovorím o tom, čo sa učí v škole, ale o tom, čo sa vie a je preukázané o tom, ako riešime problémy a ako nám pri tom dobré znalosti z matematiky pomáhajú. Čím lepšie a viac sa matematiku naučíme (každý vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti), tým lepší budeme v hocijakej oblasti.

Takže moja rada rodičom je – keď sú deti malé a rozhodujeme vo veľkej miere za nich, pestujme v nich lásku ku každej disciplíne bez ohľadu na to ako v nej vynikajú. Sledujme nie absolútne výsledky, ale to ako sa zlepšujeme, za každé zlepšenie chváľme. A špeciálne toto robme pre matematiku.

12. Máte nejakú zábavnú príhodu zo svojho IT života?

Keďže žijem so študentami, tak tých príhod sa udeje veľa. Často sú doslova nevysvetliteľné niekomu ďalšiemu tak, aby pôsobili zábavne. Možno jednu za všetky.

Každoročne organizujeme študentskú vedeckú konferenciu, kde študenti posielajú svoje príspevky, programový výbor pozostávajúci z doktorského osadenstva fakulty ich posudzuje a tie, ktoré sú prijaté, študenti prezentujú v rámci jedného úžasného dňa formou posterov (spravidla v apríli, tento rok 29.apríl 2014). Občas sa vyskytne aj nejaký príspevok z inej univerzity.

Pred niekoľkými rokmi prišiel za mnou v dobe keď sme rozposlali vyrozumenia o posudkoch, jeden doktorand s veľkou čokoládou sa priznať, že ten príspevok, čo sme podmienečne prijali, nie je reálny, ale vygenerovaný študentami na základe niekoľkých článkov (autor bol z univerzity v Rumunsku). Recenzent napísal, že tá práca je nejaká zvláštna, ale snáď by sme mohli dať príležitosť mladému vedcovi, aby prezentoval čo vymyslel. A s tým naši kreatívni študenti nepočítali.


Pani profesorka Bieliková je nominovaná na ocenenie Slovenka roka 2014 v kategórii Veda a výskum. Hlasujte za ňu a podporte informatiku.


Tento rozhovor bol pripravený pri príležitosti Medzinárodného dňa žien v IT. Tento deň sa oslavuje štvrtý štvrtok vo štvrtom mesiaci.


Dobrý článok? Chceš dostávať ďalšie?

Už viac ako 4 200 z vás dostáva správy e-mailom. Nemusíš sa báť, nie každé ráno. Len občasne.

I agree to have my personal information transfered to MailChimp ( more information )

Tvoj email neposkytneme 3tím stranám. Posielame naňho len informácie z robime.it. Kedykoľvek sa môžete odhlásiť.