Niečo v nás tuší, čo by sme mali robiť, len to zvyčajne ignorujeme. Časom je tento vnútorný hlas čoraz hlasnejší a keď ho počúvneme, môže sa skutočne veľa zmeniť… aj k lepšiemu. Možno vás môj príbeh inšpiruje urobiť to správne rozhodnutie.
Písal sa koniec roka 2004 keď som si po ukončení vysokej školy a návrate z letnej brigády v Anglicku začal hľadať prácu. Netrvalo dlho a zamestnal som sa v miestnej firme, u lokálneho internetového poskytovateľa. Bola to mladá firma s pár zamestnancami. Nastúpil som na pozíciu web programátora. Zo začiatku som pracoval na tvorbe webov, postupne firma od tejto aktivity upustila a začal som sa naplno venovať vývoju a správe interného firemného CRM systému. Nakoľko kolega, ktorý ho začal vyvíjať predo mnou, ho postavil na platforme ASP + MySQL, bol som nútený skončiť s PHP, s ktorým som pracoval predtým (a viac som sa už k nemu nikdy nevrátil), a musel som sa naučiť ASP (Classic ASP, nie ASP.NET). V priebehu nasledujúcich pár rokov som bol v podstate jediným vývojárom tohto CRM.
Práca na plný úväzok
Postupom času, ako sa firma rozširovala, mi začali okrem vývoja CRM pribúdať ďalšie pracovné povinnosti. Začal som pracovať na technickej podpore zákazníkom. Dvíhal som telefóny, odpisoval na tikety a riešil rôzné problémy súvisiace najmä s prevádzkou internetu, neskôr IPTV a VoIP. Tieto problémy v spolupráci s ďalšími kolegami som postupne riešil nielen počas pracovnej doby, ale formou nadčasov aj mimo nej, v noci a cez víkendy. S pribúdajúcimi pracovnými povinnosťami som už neskôr túto podporu riešil len mimo pracovnej doby, v podstate až do môjho odchodu z firmy.
Neskôr firma rozšírila svoje portfólio a začala poskytovať aj hostingové služby. Ak predpokladáte, že správu hostingových serverov, podporu pre zákazníkov, implementáciu control panela, marketing a všetko okolo hostingu som dostal na starosť ja, predpokladáte správne.
Nakoľko som mal práce viac než dosť, prestal som postupne vyvíjať firemný CRM systém. Tejto úlohy sa výborne zhostili noví kolegovia programátori, ktorí mu vliali nový život a začali ho postupne prerábať zo staručkého ASP do moderného objektového PHP. Ja som však naďalej ostal pre tento CRM robiť vnútrofiremnú podporu pre kolegov. Taktiež som vďaka tomu, že som tento systém poznal do detailov a bol som viac-menej pri jeho zrode, začal som robiť pre týchto programátorov projektového manažéra. Spolu s mojimi nadriadenými sme vymýšľali nové funkcie, ja som ich analyzoval, spisoval zadania na ich tvorbu, posúval ich programátorom na realizáciu a následne som zrealizované úpravy aj testoval a dával programátorom spätnú väzbu na potrebné opravy.
Myšlienky nad odchodom
Ako plynul čas, táto práca ma čím viac prestávala baviť. Mal som pocit, že som sa zasekol na jednom bode a neposúvam sa ďalej, že robím stále dookola to isté, neučím sa nič nové a moje vedomosti zakrpatievajú. Taktiež mi čím ďalej, tým viac začínali vadiť nadčasy, ktoré som v rámci hotline technickej podpory musel pravidelne absolvovať.
Vždy, keď sa ráno zobudíš, dostaneš novú šancu. Môžeš urobiť čo chceš, stať sa kým chceš a pokaziť si ju môžeš len ty sám.
A tak som postupne začal uvažovať nad odchodom z firmy. Bol to postupný proces, ktorý trval takmer rok. Stále som sa nevedel rozhodnúť, či odísť a či ostať. Po každej víkendovej hotline službe som však bol čoraz viac presvedčený, že “tudy cesta nevede” a musím odísť. Každopádne, bolo to veľmi náročné rozhodnutie, nie jednu noc som kvôli tomu nespal a zvažoval všetky za a proti. Doma dve malé deti, manželka na materskej, hypotéka “na krku”…
Na druhej strane sloboda, voľnosť. Mohol by som robiť, čo chcem, kedy chcem a kde chcem. Okrem svojich zákazníkov by som sa nemusel nikomu zodpovedať. Jediný môj šéf by som bol ja sám. Viac by neexistovali pracovné hodiny, sledovanie času koľko ešte “musím trčať” v práci, nemal by som “zabitých” pár hodín denne dochádzaním do práce. Celkovo by som mal podstatne viac času pre rodinu a súkromný život. Pre prácu by som potreboval len notebook a pripojenie na internet. Konkrétne fyzické miesto, kde by som prácu musel vykonávať, by stratilo zmysel. Teoreticky by som mohol pracovať aj v Austrálii na pláži.
Všetko to znelo úžasne, ale ako všetko, aj toto malo dve strany. Hlavou sa mi hmýrilo veľké množstvo otázok typu: “Čo keď nebudem mať dostatok zákaziek?”, “Čo keď nedokážem uživiť rodinu?”, “Zvládnem to?”
Nepotrebuješ žiadneho rytiera na bielom koni. Žiaden zázrak, či požehnanie od sudičiek. Moc zmeniť svoj život máš vo svojich rukách a je nekonečná.
Zmena na freelancera
Aj napriek všetkým týmto rizikám som sa s požehnaním mojej milujúcej manželky nakoniec rozhodol, že z firmy odídem a začnem podnikať ako freelancer. Napísal som si teda výpoveď a išiel za šéfom. Tých niekoľko sekúnd, kým som prešiel zo svojej do jeho kancelárie, bolo nekonečných. Ako som kráčal, stále som bol na pochybách, či sa predsa len nemám vrátiť späť… vďaka Bohu som toto nutkanie potlačil, zaklopal na dvere a výpoveď odovzdal…
A nastal proces môjho odchodu. Trvalo to ďalšie štyri mesiace, kým som z firmy reálne odišiel. Moja pracovná náplň bola rozdelená medzi viacerých kolegov, všetkých ich bolo preto potrebné zaškoliť. Taktiež bolo nevyhnutné spísať dokumentáciu ku rôznym pracovným postupom – veľa vecí som totiž na celej firme vykonával len ja sám, takže “dokumentácia” k nim sa nachádzala iba v mojej hlave.
22.1.2019 – deň D. Po rozlúčke s kolegami sa za mnou naposledy zatvorili brány firmy, kde som strávil vyše 14 rokov svojho života. Úprimne ďakujem šéfovi, že mi dal v roku 2004 ako čerstvému absolventovi šancu a umožnil mi nastúpiť na vlak rozbiehajucej sa firmy, vďaka čomu som mohol naplno rozvíjať svoje schopnosti. Počas všetkých tých rokov som sa toho veľa naučil, získal som mnoho skúseností, spoznal som skvelých ľudí. Za to všetko som vďačný. Nastal však čas túto etapu života ukončiť a vydať sa vlastnou cestou.
A tak som si založil živnosť a začal podnikať. Prioritne som sa rozhodol pokračovať s tým, s čím som vo firme skončil, teda podporou webhostingu. Vždy ma zaujímala aj tvorba web stránok, takže taktiež tvorím a spravujem WordPress stránky.
Záver
Odvtedy, ako som sa osamostatnil, prešlo šesť mesiacov. Doteraz som neľutoval ani jednu, jedinú sekundu, že som sa tak rozhodol. Dovolím si povedať, že to bolo jedno z mojich najlepších rozhodnutí života. Aj keď zatiaľ nezarábam toľko, koľko by som chcel, vidím, že celé moje úsilie a túžba byť nezávislý, postupne začína prinášať ovocie. Teším sa z každého zákazníka, ktorému moje služby pomôžu vyriešiť jeho problémy.
Ak sa teda aj vy práve nachádzate v tom štádiu, že zvažujete vydať sa na sólo dráhu, nerozmýšľajte ani sekundu a urobte tak. Nezožierajte sa myšlienkami čo a ako bude. Ak dáte do toho svoje srdce a spravíte všetko, čo je vo vašich silách, úspech sa skôr, či neskôr dostaví, treba len vytrvať.